Pozrite si tri zmeny, ktoré chce vláda urobiť v druhom pilieri (Sme)

Radovan Ďurana sa 20.4.2016 vyjadril pre Hospodárske noviny k téme druhého pileru. 

Možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera sa rozšíri na omnoho viac sporiteľov.
Aj v tretej vláde Roberta Fica prejde druhý pilier zmenami. Nemal by sa však otvárať, tvrdí pravicový štátny tajomník na ministerstve práce Ivan Švejna.

Niektoré zmeny presadil v programovom vyhlásení vlády. Pozrite sa, čo sa zmení a čo zostane po starom.

1. Viac ľudí bude môcť manipulovať so svojimi úsporami
Možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera sa rozšíri na omnoho viac sporiteľov.
Programový výber je možnosť dostať sa k nasporeným peniazom aj inak ako vo forme doživotného dôchodku.
Dnes funguje tak, že si dôchodca do životnej poisťovne prevedie časť nasporených peňazí, za ktoré si kúpi doživotný dôchodok. Ten však po zrátaní dôchodku z prvého aj druhého piliera musí dnes dosiahnuť sumu aspoň 550 eur.
Ak budúci dôchodca splní túto podmienku, môže sa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodnúť, že zvyšné peniaze mu vyplatia buď v splátkach alebo jednorázovo.

Štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna, ktorý má na starosti zmeny v dôchodkoch, presadil do programového vyhlásenia vlády, že sa programový výber zmení.
Sporitelia by si nemuseli vôbec kupovať doživotný dôchodok od životných poisťovní. Stačilo by, ak by z prvého piliera dosiahli dôchodok v určitej výške.

Tá zatiaľ nie je známa, podľa Švejnu by však takýto doživotný dôchodok mal byť výrazne nižší ako v súčasnosti.
Skupina ľudí, ktorá na programový výber bude mať nárok, by sa mohla dohodnúť s DSS, akým spôsobom použije svoje nasporené prostriedky.

2. Aby peniaze lepšie zarábali
Zmeniť by sa mohlo aj to, v akých fondoch si ľudia sporia na penzie v druhom pilieri. V súčasnosti má takmer 90 percent sporiteľov uložené peniaze v garantovaných fondoch.

V druhej vláde Roberta Fica prijali zákon, že peniaze všetkých sporiteľov sa presunú do garantovaných fondov. V negarantovaných ostali peniaze len tým sporiteľom, ktorí poslali DSS list, že chcú ostať v pôvodnom fonde.
Ostatní sporitelia si mohli presunúť peniaze do negarantovaných fondov aj neskôr, väčšina tak ale nespravila. Garantované fondy sú síce menej rizikové, ale v konečnom dôsledku aj menej výnosné, ako negarantované fondy.

„Musíme to ľuďom vysvetľovať. Aj v programovom vyhlásení je napísané, že chceme zvýšiť informovanosť. Začnem preto od seba, každý, kto má pochybnosti o fonde, v ktorom si sporí, môže napísať priamo mne e-mail. Ja si dám tú námahu a v primeranom čase odpoviem. Myslím to celkom vážne,“ povedal v rozhovore pre SME Švejna.

Je však možné, že bude ministerstvo meniť aj zákon. „Do budúcnosti chceme rozšíriť informačné povinnosti dôchodkových správcovských spoločností. Každý rok musia povinne posielať ročné zúčtovanie a ja nevidím dôvod, prečo by tam nemohli uviesť aj to, koľko by človeku zarobili ostatné fondy, nielen ten, v ktorom si sporí. Ak by to ľudia videli, ľahšie by sa rozhodli,“ vysvetlil Švejna.

3. Väčšia stabilita
Druhý pilier by sa už nemal toto vládne obdobie nemal otvárať. Počas prvých dvoch vlád Roberta Fica sa druhý pilier otvoril štyrikrát.

„Pokiaľ tu budem ja a strana Most-Híd, určite k otvoreniu nedôjde,“ tvrdí v rozhovore Švejna.
Počas štvrtého otvorenia druhého dôchodkového piliera, ktoré trvalo od 15. marca do 15. júna 2015, vystúpilo 158 310 sporiteľov a na dôchodok si v tomto systéme začalo sporiť 19 288 osôb. Sociálna poisťovňa vyinkasovala od správcovských spoločností viac ako pol miliardy eur.

Bez otvorenia druhého piliera môže do systému vstúpiť mladý zarábajúci, ktorý má do podpisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení najviac 35 rokov. Je povinne dôchodkovo poistný.
Alebo starší, ktorý do júla 2006 bol nezamestnaný, študoval na strednej alebo vysokej škole a dôchodkové poistenie mu vzniklo až v roku 2013.

Tieto zmeny asi neprejdú
Ak Ústavný súd nerozhodne v prospech sporiteľov v druhom pilieri, pravdepodobne sa ani v budúcnosti nebudú započítavať ich odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 4,75 percenta, ktoré idú do rezervného fondu solidarity.
Z neho sa dotujú dôchodky vyplácané pre seniorov, ktorí dostávajú dôchodok z prvého piliera. Ide o takzvané krížové dotácie medzi fondmi Sociálnej poisťovne.
Napriek tomu, že aj sporitelia v druhom pilieri musia tieto odvody platiť, pri výpočte ich časti štátneho dôchodku z týchto odvodov nemajú nič.

Zákon o sociálnom poistení totiž hovorí o tom, že sporiteľom sa dôchodok z prvého piliera kráti o odvody na súkromné účty v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ale iba z odvodov na dôchodkové poistenie. Kráti sa im teda z 18 percent.
Ak by sa tieto percentá zvýšili ešte o odvody do fondu solidarity, Sociálna poisťovňa by im musela štátnu časť dôchodku vypočítavať z krátených 22,5 percenta a nie z krátených 18 percent.

„Sporiteľovi s celoživotnou priemernou mzdou tak vláda zoberie ročne 114 eur z jeho primeraného nároku na dôchodok z prvého piliera,“ vysvetlil pred časom Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Zákon takto nastavila ešte vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2003, žiadna iná vláda túto nespravodlivosť nenapravila.
Na Ústavnom súde je stále aj novela zákona, ktorá neumožňuje sporiteľom dosiahnuť na minimálny dôchodok. Druhá Ficova vláda schválila, že sa minimálny dôchodok bude ľuďom, ktorí si sporili v druhom pilieri, krátiť.

Ani tu sa Švejnovi nepodarili presadiť zmeny. Navrhoval, aby sporitelia, ktorí nedosiahli na minimálny dôchodok, mohli previesť svoje úspory do Sociálnej poisťovne a štát by im následne začal vyplácať minimálnu rentu.
Výška minimálneho dôchodku sa odvíja od životného minima. Dôchodca, ktorý odrobil 30 rokov, dostane najmenej 269,50 eura. Je to presne 1,36 násobok životného minima. Za každý ďalší odpracovaný rok sa mu penzia zdvihne o dva percentuálne body.

V prípade, že penzista odvádzal viac ako 40 rokov, bude jeho penzia ešte vyššia. Za každý odpracovaný rok sa mu totiž pripočítajú tri percentuálne body. A tak dôchodok človeka, ktorý robil 43 rokov, neklesne pod 328,90 eura.
Platí to však len pre tých, ktorí majú alebo v budúcnosti budú mať dôchodok iba z prvého piliera.
Pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa budú počítať aj obdobia materskej dovolenky či základnej vojenskej služby.

Katarína Ragáčová
Sme, 20.4.2016