Záporné úroky zvyšujú riziko (Finweb)

Martin Vlachynský komentoval pre Finweb dňa 26.4.2016 dopady nízkych úrokových mier na potencionálnych investorov.

 Predstavte si, že si v banke uložíte peniaze, a tá vám namiesto vyplatenia úroku z vašich peňazí ešte časť strhne. Takto presne fungujú negatívne úroky na vkladoch. Zatiaľ tento neštandardný krok funguje len medzi komerčnými bankami a Európskou centrálnou bankou. Tá totiž minulý mesiac poslala depozitné úrokové sadzby hlbšie do mínusu na -0,40 percenta, aby oživila ekonomiku.

Limity tlačenia peňazí
Keď je táto sadzba záporná, banky v podstate platia centrálnej banke za to, že si v nej uložia peniaze. Samozrejme, že finančný ústav takto strácať peniaze nechce. Preto má záujem viac požičiavať firmám aj obyvateľom. A požičia im za lacno, keďže refinančné sadzby sú na nule a banky si dokonca dokážu požičať aj za záporné úroky.

Firmy i ľudia sú schopní požičať si lacno, a tak vo zvýšenej miere utrácajú. Spoločnosti na investície a ľudia na spotrebu či bývanie. Rozpumpuje to ekonomiku a zvýši infláciu. A práve to je vytúžený cieľ, ktorý chcú centrálni bankári vo Frankfurte dosiahnuť. Či už znižovaním sadzieb, alebo nalievaním desiatok miliárd eur mesačne do ekonomiky.
Lenže realita je trocha iná. Ekonomika v eurozóne rastie len veľmi pomaly a inflácia je tiež blízko nuly, lebo ju držia na uzde nízke ceny ropy. "Hlavným dôsledkom tejto politiky je oslabenie meny. Efekt na úverový trh je aktuálne pomerne malý," tvrdí

Ján Beňák, analytik Trim Brokers.

Problém je však v tom, že euro sa vždy oslabí len na istý čas po ohlásení ďalšieho tlačenia peňazí do ekonomiky. Potom sa znova posilní. "Efekt oslabenia je len krátkodobý, lebo podobnú politiku majú aj iné centrálne banky," vysvetľuje Mário

Blaščák, šéfredaktor portálu WBP Online.

Niektorí analytici tvrdia, že centrálne banky už narazili na limity. Už ani lacné peniaze podľa nich nepomáhajú povzbudiť ekonomiku a naštartovať rast. Na svete je veľa dlhov a málo investícií. Lacné peniaze sa totiž neprelievajú do ekonomiky, ale nafukujú súvahy firiem a ceny akcií. "Ak by boli úroky dlhodobo záporné, vytvorí to v ekonomike negatívne motivácie. Keď sa nesporí, tak sa ani neinvestuje. Prípadne sa investuje na dlh, čo je nebezpečné," tvrdí Blaščák.
Najhorší by bol scenár, keby šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi spustil program takzvaného zhadzovania peňazí z vrtuľníka. Išlo by o požičiavanie firmám aj vládam bez protihodnoty vo forme dlhopisov.

V rámci programu vykupovania dlhopisov, tiež nazývaného kvantitatívne uvoľňovanie, centrálna banka míňa od marca 80 miliárd eur mesačne. Lenže čoraz viac dlhopisov na trhu dosahuje záporný výnos, čo je absurdná situácia. Investori sa do takej nevýhodnej investície veľmi nehrnú. Podľa Martina Vlachynského, analytika INESS, výnosy blížiace sa k nule môžu motivovať aj menej skúsených investorov púšťať sa do rizikovejších produktov.

Dosah nielen na banky
Politika záporných úrokov vplýva najmä na bankové marže, ktoré sa scvrkávajú. Finančné domy totiž nemôžu kvôli konkurencii prenášať záporné sadzby na vklady klientov. Ak by to urobili, tí môžu prestať sporiť na účtoch a budú si dávať peniaze pod matrac. Takže na vkladoch banky platia síce malé, ale predsa len plusové úroky. Na úveroch idú so sadzbami tiež dole.

Analytici upozorňujú, že banky dokážu aj v nízko úročenom prostredí dosahovať výnosy, keďže si požičiavajú za záporné úrokové sadzby. Oficiálna sadzba centrálnej banky je síce nulová, no kvôli prebytku likvidity určuje cenu na medzibankovom trhu depozitná sadzba, a tá je v mínuse. "Negatívny vplyv nie je len na banky, ale aj na fondy peňažného trhu, ktoré majú problém dosahovať výnos. A tiež na poisťovne, ktoré pri nízkych úrokových sadzbách nedokážu efektívne zhodnocovať zdroje," vysvetľuje Beňák.

Podobne sa zo záporných úrokov netešia sporiví ľudia. "Nízke úroky sú nevýhodné pre sporiteľov a ľudí s úsporami. Naopak, dlžníci majú z nízkych úrokov prospech," vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Ako fungujú sadzby inde

Negatívne depozitné sadzby má aj Švajčiarsko, Dánsko, Švédsko či Japonsko. Lenže Dánsko aj Švajčiarsko používajú záporné sadzby najmä na to, aby chránili posilňujúci sa kurz svojich mien oproti euru. Investori nemajú záujem kupovať si ich menu, ak neprináša veľký výnos.

Ekonómovia argumentujú, že negatívne sadzby fungujú pri oslabení meny, ale nie pri stimulovaní ekonomiky. "To je dobrá správa pre Dánsko a Švajčiarsko, ale zlá správa pre eurozónu, Japonsko a Švédsko," hovorí Helge Pedersen, ekonóm banky Nordea.

V Dánsku a vo Švédsku síce banky trpia pre nižšie úrokové príjmy, ale majú menej zlých úverov a lacnejší kapitál. Navyše ich zákazníci si preniesli peniaze z vkladov na investičné produkty, na ktorých dokážu banky zarobiť na poplatkoch.
Tiež sa odlišuje postoj ľudí k hotovosti. Kým Švajčiari nemajú problém hromadiť hotovosť, Švédi áno, lebo je to krajina, ktorá podporuje bezhotovostné transakcie. Švédi sú preto nútení míňať peniaze, čo nafukuje tamojšiu realitnú bublinu. Podobne sa ceny nehnuteľností dvíhajú i v dánskej Kodani, pretože tam sú už aj hypotéky so zápornými úrokmi.

Kde sú záporné depozitné sadzby
Švajčiarsko -0,75 %
Švédsko -0,5 %
Dánsko -0,65 %
Eurozóna -0,4 %
Japonsko -0,1 %

Jozef Ryník
Finweb, 26.4.2016