Dopyt po uhlí klesá, no bane naďalej investujú milióny eur (Finweb)

Martin Vlachynský kritizoval 3.5.2016 dotovanie Hornonitrianských baní v článku na Finweb.sk

 Na trhu predstavujú zvláštny úkaz. Záujem o ich produkciu dlhodobo klesá a nič nenasvedčuje tomu, že sa to v budúcnosti zmení. No napriek tomu sa rozširujú. A neváhajú investovať desiatky miliónov eur.

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza aktuálne plánuje do ťažby hnedého uhlia "naliať" ďalších takmer tridsať miliónov eur. "Investícia bude financovaná čiastočne z vlastných zdrojov spoločnosti a sčasti z bankového úveru," hovorí Adriana Siváková, hovorkyňa firmy.

Zlatá éra?
Hodnotiť vývoj na trhu cez podnikateľské kroky Hornonitrianskych baní automaticky vedie k jedinému výsledku. Hnedé uhlie zo Slovenska prežíva zlatú éru. Spoločnosť len pred pár mesiacmi odkúpila poslednú baňu, ktorú u nás ešte nevlastnila - Čáry neďaleko Kútov. Výšku transakcie kupujúci ani predávajúci nezverejnili.

Konkrétnejšie už možno vyčísliť novšiu investíciu Hornonitrianskych baní. Očakávaná výška sa pohybuje medzi 27,8 a 30,2 milióna eur. Práve toľko chce spoločnosť investovať do rozšírenia ťažby v úseku Nováky. Ťažiť by sa malo začať v roku 2023. "Vytvárame tým podmienky na racionálne vydobytie zostávajúcich zásob uhlia na nováckom uhoľnom ložisku," pokračuje Adriana Siváková.

Faktom však ostáva, že žiadna zlatá éra hnedého uhlia sa nekoná. Minimálne nie tam, kde panujú reálne trhové podmienky. Spotreba uhlia padá z roka na rok. Jeden z dôvodov predstavuje tlak Európskej únie, aby členské krajiny prechádzali na takzvanú bezuhlíkovú ekonomiku. Napríklad v malých teplárňach tak uhlie hrá čoraz menšiu úlohu.

Vývoj potvrdzuje i samotná banská spoločnosť. "V predaji triedených druhov hnedého uhlia bol v rokoch 2013 a 2014 potvrdený trend v postupnom medziročnom poklese," uvádzajú v dokumentácii k zámeru Hornonitrianske bane Prievidza.
Za poklesom ťažby sa skrýva aj zníženie počtu zamestnancov spoločnosti medziročne o sto ľudí. "Pokles zamestnancov je úmerný čiastočnému zníženiu ťažby. Najčastejším dôvodom bol odchod zamestnancov do dôchodku," pokračuje Adriana Siváková. Aktuálne pre Hornonitrianske bane Prievidza pracuje 3,5 tisíca ľudí.

Štát ťahá ďalej
Pod investičný apetít baníkov sa teda tradičný dopyt nepodpisuje. Ekonomická životnosť firmy naďalej zostáva priamo závislá od štátu, respektíve od Elektrárne Nováky. Uhoľná elektráreň v roku 2015 odobrala takmer 95 percent produkcie

Hornonitrianskych baní.
Náklady na ťažbu sa tak obratom premietli do faktúr za elektrinu, v rámci položky s názvom tarifa za prevádzkovanie systému. "Skladajú sa teda všetci koncoví odberatelia elektriny," hovorí Michal Hudec, expert z Energy analytics. Rezort hospodárstva pravidelne zdôvodňoval túto prax udržaním zamestnanosti v regióne a energetickou bezpečnosťou krajiny.
A všetko nasvedčuje tomu, že to tak ešte dlho zostane. Nový minister hospodárstva na stole našiel rozhodnutie svojho predchodcu zo septembra minulého roka, podľa ktorého sa dotovaná elektrina z uhlia má vyrábať do roku 2030.

Hornonitrianske bane tak majú garantovanú ťažbu asi 1,8 milióna ton uhlia a lignitu ročne. "Ak by sa vláda chcela správať zodpovedne, tak podporu ťažby čo najskôr zruší," komentuje stav Martin Vlachynský, analytik INESS. Podľa jeho odhadov udržanie jedného miesta vychádza na 25-tisíc eur ročne.

Nič nenasvedčuje tomu, že v dohľadnom čase príde k zásadnej zmene. Programové vyhlásenie vlády sa témou konkrétne nezaoberá a opatrné je i nové vedenie rezortu. "Táto otázka je nateraz predčasná. Vláda vytvorí podmienky na efektívne riadenie ťažby nerastných surovín s dôrazom na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty," uzatvára Maroš Stano, hovorca ministerstva hospodárstva.

Tomáš Ferenčák
Finweb, 3.5.2016