Vláda chce uťahovať štátne opasky, ale dokáže to? Žijeme na Slovensku, upozorňuje analytik (Aktuálne.sk)

Radovan Ďurana vysvetľoval 29.4.2016 možnosti znižovania daní v nasledujúcich rokoch pre Aktuálne.sk

 BRATISLAVA - Vláda chce šetriť, plánuje aj prebytkový rozpočet. Podľa ministra financií nastane revízia štátnych výdavkov. Program by nás mal priblížiť k prebytkovému rozpočtu. Analytik tvrdí, že síce ide o šľachetný cieľ, no bohužiaľ - žijeme na Slovensku. Minister financií Peter Kažimír - ilustračné foto Zdroj -TASR/Štefan Puškáš Doprava, zdravotníctvo a informatizácia - to majú byť tri hlavné oblasti, v ktorých si štát posvieti na efektivitu výdavkov.

"Ideme hovoriť o revízii výdavkov, ktoré dnes predstavujú asi 40 percent celkových výdavkov verejnej správy," povedal po dnešnom rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír.

Program stability, ktorý vláda odsúhlasila, má trvať niekoľko mesiacov a následne bude možno prísť s výsledkami a návrhmi na zmeny. V rámci Národného programu reforiem sa majú zefektívniť štátne výdavky a znížiť deficit.

"To znamená dosiahnuť lepšiu hodnotu, lepší výstup za peniaze daňových poplatníkov," vysvetlil Kažimír.

Plány na lepšie časy V roku 2017 bude podľa neho možnosť znížiť dane z príjmov právnických osôb na 21 percent a zrušiť daňové licencie. Postupne by sa ďalej mali aplikovať štrukturálne opatrenia. Deficit chcú znižovať až do plusu not- na prebytkových 0,16 percent HDP v roku 2019.

2017 - deficit 1,29 percent HDP 2018 - deficit 0,44 percent HDP 2019 - prebytok 0,16 percent HDP V tomto roku by sme mali verejnú sekeru skresať pod 50 percent HDP.

Kažimír sa odvoláva na prognózy, ktoré veštia Slovensku dobré časy.

"Vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky, oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy, bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku vo výške 48 percent HDP," predpokladá Kažimír.

Hodnota za peniaze? Šetrenie výdavkov verejnej správy súvisí s prioritou, ktorú sme mohli vidieť v programovom vyhlásení vlády - hodnota za peniaze. Práve to by sa malo posudzovať pri všetkých štátnych výdavkoch.

Ekonomický analytik INESS Radovan Ďurana hovorí, že pri dosahovaní tohto šľachetného cieľa si ministerstvo zaslúži plnú podporu. Prízvukuje však, že len čas ukáže, či bude aj dochádzať k naplneniu tohto cieľa.

"Je otázkou, či bude mať ministerstvo financií odvahu priznať, že vlaky zadarmo sú výdavok, ktorý prináša relatívne malú hodnotu za veľa peňazí," hovorí Ďurana.

A na to sa nabaľujú ďalšie výzvy, pred ktorými bude ministerstvo stáť.

Dôslednosť je otázna "Prvá vec je, či budú môcť analytici hodnotiť všetko, alebo im politici vymedzia pole pôsobnosti. Druhá vec je, či budú môcť analytici zverejniť všetky analýzy a tretia, či sa budú polici týchto analýz držať," dodal analytik a poznamenal, že Slovensko je ešte veľmi ďaleko od vytúženého cieľa.

Plánovaný prebytkový rozpočet v roku 2019 hovorí o eliminácii deficitu a pozitívnom prebytku 0,16 percent HDP.

Už len vyrovnaný rozpočet je na Slovensku neustále odkladanou víziou.

Pôvodne sme ho už mali mať v roku 2011, 2017, 2018 a podľa programového vyhlásenia až v roku 2020.

Hoci bol vlaňajším úspechom vyšší výber daní o 1,43 miliardy, deficit vzrástol o 300 miliónov Podľa analytika má táto výzva dva rozmery. Hneď prvou otázkou, ktorú zodpovie budúcnosť, je to, či sa naplnia makroekonomické prognózy.

Tie sľubujú Slovensku do roku 2019 až 20 percentný rast HDP, čo aj odborník nazval obrovskou sumou. Prognózy zároveň hovoria o raste priemernej mzdy o 5 percent po nasledujúce tri roky.

"Takýto makroekonomický rast garantuje tak veľký rast daňových príjmov, že nedosiahnuť vyrovnaný rozpočet sa dá len obrovským úsilím," skonštatoval analytik. "Podľa plánov to pôjde, ale žijeme na Slovensku," povedal a poukázal najmä na predvolebné výdavky v podobe vratiek, balíčkov či zákaziek pre blízke podniky.

Bohužiaľ, žijeme na Slovensku

Narábanie s verejnými financiami nie je silnou stránkou Slovenska, tvrdí Ďurana.

"Posledné dva roky boli jasným dôkazom toho, že politikom na vyrovnanom rozpočte nezáleží," povedal.

Konsolidácia verejných financií cielila, ako vysvetľuje, len na splnenie maastrichtských kritérií, ktoré štátu umožnia požičiavať si a čerpať eurofondy.

Vláda sľubuje, že ušetrené peniaze pôjdu na zlepšenie situácie v podnikateľskom prostredí. Zrušiť by sa mali daňové licencie, ktorých zavedenie znamenalo pre podniky paušálne výdavky pre štát, aj keď skončili v strate. Zároveň vláda sľúbila zníženie daní zo zisku firiem o 1 percento.

Išlo by to aj nižšie, tvrdí analytik.

S daňami by to mohlo ísť aj nižšie Nárast daňovo-odvodových príjmov sa predpokladá v sume 3,6 miliárd a naplánované výdavky na približne 2 miliardy "Keby bol záujem, mohla by byť korporátna daň znížená na polovicu. Je to vec politickej vôle. Návrh, že znížime sadzbu pre právnické osoby o jedno percento je veľmi opatrný," povedal.

"Ak vláda verí makroekonomickým prognózam, môže podstatne razantnejšie znižovať dane. Samozrejme, musela by to doplniť úsporami alebo nezvyšovaním výdavkov v iných oblastiach," dodal Ďurana.

Podobne tvrdil aj ekonóm a bývalý viceguvernér NBS Martin Barto. Ako sa už pre Aktuálne.sk vyjadril, klesať by mohla napríklad aj DPH či dokonca by sme mohli mať rovnú daň , hoci aj v hodnote 16 percent.

"Keby neboli tak veľké úniky na DPH a tak slabý výber ako bol počas oboch vlád Smeru, sadzby by pokojne mohli byť podstatne nižšie," povedal pre Aktuálne.sk Barto.

Radovan Kopečný
Aktuálne.sk, 29.4.2016