Rastie u nás úverová bublina? Analytici varujú pred nepríjemným prekvapením (Aktuálne.sk)

Juraj Karpiš komentoval potencionálny vznik bubliny na trhu nehnuteľností pre Aktuálne.sk dňa 14.4.2016.

Rast cien bytov, nízke úrokové sadzby a hypotekárne šialenstvo. To všetko môže viesť k bubline, ktorej spľasnutie pocítime všetci. NBS sa o udržateľnosti bánk vyjadrila ako o "otáznej". Analytici varujú - môže nás čakať nepríjemné prekvapenie. ilustračné foto Ceny nehnuteľností rastú, úvery na bývanie majú čoraz nižšie úroky a banky lákajú na hypotéky kadekoho. Na trhu koluje množstvo lacných peňazí.

Úvery sa čerpajú vo veľkom. Podobne to vyzeralo v USA pred hospodárskou krízou. Ide o začiatok alebo už existenciu bubliny, ktorá raz nepekne praskne? Ako potvrdzuje ekonomický analytik a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Barto, bublina sa postupne začína vytvárať.

V súčasnosti veľmi nízke úrokové sadzby na hypotékach, ich ľahká dostupnosť, ale aj pomerne rýchlo rastúca cena nehnuteľností patria medzi hlavné faktory. K nim sa podľa analytika pridáva aj fakt, že ľudia, ktorí nejaké peniaze vlastnia, nemajú možnosť investovať ich do finančných produktov, ktoré by boli výnosné - a preto kúpia radšej nehnuteľnosť.

Očakávajú, že jej cena vzrastie alebo bude tvoriť výnos v podobe nájmu.

"Toto všetko podporuje vznik bubliny. Začína sa vytvárať," potvrdzuje Barto.

Lacné peniaze

Prispieva aj politika Európskej centrálnej banky tlačenia lacných peňazí. Ako však poznamenáva ekonomický analytik INESS Juraj Karpiš, rast peňažného agregátu M1 (mince, papierové peniaze, bankové vklady) je na úrovni ako v rokoch 2007/2008.

"To automaticky neznamená bublinu, keďže s jednou peňažnou jednotkou sa robí menej transakcií, čiže rovnako rýchlo rastúce množstvo peňazí má menší vplyv na ceny," vysvetľuje Karpiš.

Ako však dodáva, je možné predpokladať, že radikálne kroky centrálnych bánk, ktoré menia výšku úrokov, pomýlia veľa ľudí.

"Umelo nízke úroky vyvolávajú zdanie rastu bohatstva u spotrebiteľov," hovorí Karpiš. Ako dodal, toto zdanie sa premietne do skutočnosti, že si hypotekárni dlžníci môžu dovoliť väčšie a drahšie nehnuteľnosti. "Neviem, či už na Slovensku môžeme hovoriť o bubline, no tým čo sa zadlžujú na nákup nehnuteľnosti, by som odporučil prepočítať si schopnosť splácať hypotéku aj pri raste úrokov na dvoj- či trojnásobok dnešných sadzieb," dodal.

Kedy poskočia sadzby? Barto vysvetľuje, že takéto poskočenie úrokov závisí od dvoch krídiel ECB. Kým jedno razí menovú politiku nízkych sadzieb, druhé sa naopak snaží o dohľad nad bankami a musí sa vysporiadať s otázkou rastu množstva úverov a jeho kvality. Otázkou je, do akej miery tento zápas vybojujú.

"Môže sa stať, že sa úverová politika v prostredí nízkych sadzieb bude musieť sprísniť," dodáva.

Úveruje sa totiž vo veľkom, podľa stratégie ECB by to malo pomôcť k naštartovaniu ekonomík.

Aj našich úverov bolo viac Podľa analýzy finančného sektora, ktorú vydala Národná banka Slovenska (NBS), zaznamenali slovenské banky historicky najvyšší nárast objemu úverov a vôbec najvyšší v EÚ. Nárast v prípade úverov na bývanie predstavoval objem 2,4 miliárd eur.

Ten však nedokázal kompenzovať pokles úrokových marží a bude zvýraznený možnosťou zjednodušeného predčasného splácania úverov na bývanie, ktoré podľa NBS urýchli pokles úrokových marží. Zjednodušenie už začalo 21. marca možnosťou predčasne splatiť (alebo refinancovať) aj počas doby fixácie len za poplatok 1 percenta.

"V takýchto podmienkach je otázna udržateľnosť tradičného obchodného modelu slovenského bankového sektora," uvádza analýza. Regulátor dodáva, že banky splnili minimálne požiadavky finančného dohľadu.

Bude to horšie? To, či bublina narastie do nebezpečných rozmerov, závisí od úrokových mier. Tie zatiaľ ECB neplánuje zvýšiť.

"Ak budú stále nízke, bublina bude len rásť, pretože banky sa budú snažiť požičiavať v čo najväčšom rozsahu," dodáva Barto.

Koľko môže trvať, kým bublina praskne, to si analytici netrúfajú povedať. Isté však je, že úroková miera sa hýbať nahor nebude.

"Čo sa týka najbližšieho roku, roku a pol, ťažko očakávať zmeny.

Hospodárska situácia v EÚ nejaví známky zlepšenia. Súčasná situácia ohľadom brexitu a teroristických útokov neprospieva ekonomickému rastu a skôr bude tlmiť ekonomickú aktivitu," vysvetlil Barto.

Čo bude, keď bublina praskne? Podobnú situáciu sme už na Slovensku zažili v rokoch 2007/2008. Tá nemala podľa Barta výrazný vplyv. Ani prasknutie tejto bubliny by nemalo spôsobiť veľkú krízu - muselo by to byť spojené s hospodárskym poklesom a vysokým rastom nezamestnanosti. Minimálne však pôjdu ceny nehnuteľností nadol.

"V zásade, ak tá bublina praskne a nebude to sprevádzané ďalšou hospodárskou krízou, rastom nezamestnanosti, poklesom výroby a poklesom HDP, tak by prasknutie bubliny nemuselo mať fatálny vplyv. Momentálne je kvalita hypotekárneho portfólia v bankách veľmi slušná, pomerne malé percento úverov je nesplácaných," vysvetlil Barto, ktorý veľké ohrozenie nevidí.

"Ak ide skutočne o bublinu, po jej prasknutí budú trpieť výrazne viac dlžníci než banky," vysvetľuje Karpiš.

Bremeno budú niesť ľudia, nie banky - zaplatia za to, že si hypotéky nabrali a nemysleli na to, či ich po zvýšení úrokov budú vedieť splácať.

Radovan Kopečný
Aktuálne.sk, 14.4.2016