Aj chceli platiť dane, no nemôžu

Veľa ľudí sympatizuje s myšlienkou „zdieľanej“ ekonomiky. No keď sa ich spýtate, čo by jej vytkli, najčastejšia odpoveď je neplatenie daní. No často ide o mýtus.

Aj chceli platiť dane, no nemôžu

Napríklad Uber vyžaduje od svojich vodičov, aby mali živnostenské oprávnenie, alebo inú formu podnikania. Teda dane platiť musia. Pozrime sa však na druhú najznámejšiu platformu: Airbnb. Tá umožňuje párovanie medzi ľuďmi s voľným bytom alebo domom a ľuďmi, ktorí práve v tej oblasti náhodou hľadajú ubytovanie. Lenže ubytovanie je služba, ktorá popri dani z príjmov podlieha aj zdaneniu miestnymi samosprávami. Obce vyberajú takzvanú daň za ubytovanie. Zvyčajne sa pohybuje okolo 0,50 až 1,5 eura za každú noc a každú osobu, ktorá prespala v ubytovacom zariadení.

Náročné regulácie

Takáto daň neznie až tak likvidačne. Prečo ju teda ľudia neplatia? Odpoveď je, že zaplatiť daň nie je také jednoduché. Musíte predtým splniť množstvo byrokratických úkonov. Drvivá väčšina z nich žiadnym spôsobom nepomôže kvalite vášho ubytovania, akurát zamestnáva kontrolórov, ktorí si môžu zaškrtnúť políčka vo výkazoch.

Posúďte sami: Ak chce niekto pravidelne prenajímať nehnuteľnosti s tým, že bude poskytovať okrem základných služieb (zásobovanie vodou, plynom, elektrinou) aj iné služby, ako výmena bielizne, raňajky, či upratovanie, tak je potrebné mať živnostenské oprávnenie a oficiálne prihlásiť nehnuteľnosť na jej využívanie ako takzvané ubytovanie v súkromí. A tu sa začínajú problémy.

Ak chcete prenajímať stavbu, ktorá bola skolaudovaná len na súkromné využívanie, musíte požiadať stavebný úrad o zmenu v užívaní stavby. K žiadosti na príslušný stavebný úrad (30 eur) musíte priložiť príslušné dokumenty (kolaudačné rozhodnutie, nákres stavby, list vlastníctva a kópia z katastrálnej mapy). Následne bude potrebná osobná kontrola hasiacich prístrojov a dodržania hygienických noriem úradom verejného zdravotníctva (50 eur). Ak sú všetky dokumenty v poriadku, pristúpi sa k rekolaudácii spojenej s osobnou kontrolou príslušného stavebného úradu. Celé to môže trvať až 60 dní.

Prvú tretinu byrokratického kúpeľa máte za sebou. Čo ďalej? Musíte sa oboznámiť s vyhláškou ministerstva hospodárstva, ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Prenajímateľ je totiž zodpovedný za túto kategorizáciu a zaradenie do triedy jeho ubytovacieho zariadenia.

Po tom, ako zabezpečí všetky hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení, musí vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu (Regionálny úrad verejného zdravotníctva) na schválenie (50 eur). Zástupca úradu verejného zdravotníctva tak druhýkrát navštívi objekt a ak je všetko v súlade s predpismi, schváli prevádzkový poriadok.

Keďže z dôvodu zabezpečenia hygienických požiadaviek je niekedy nutné pristúpiť k stavebným úpravám, ktoré si vyžadujú investíciu, odporúča sa konzultovať s príslušným hygienikom chod celého zariadenia ešte pred prestavbou. Bez schválenia prevádzkového poriadku, ktorému predchádza osobná návšteva príslušného hygienika a fyzické preverenie skutočností, nie je možné začať prevádzku. Tento proces môže taktiež trvať až 60 dní. Celý proces plnenia regulácií a schvaľovania tak môže trvať vyše štyroch mesiacov a stáť stovky eur. Povinnosti sa tým nekončia. Pri každom ubytovaní cudzinca je potrebné overiť jeho totožnosť a nahlásiť ho cudzineckej polícii. A samozrejme, do knihy ubytovaných uviesť aj štátnu príslušnosť vrátane dátumu narodenia, čísla cestovného dokladu, adresy trvalého pobytu a dĺžky ubytovania. Dostávame sa do finále. Teraz už môžete nahlásiť svoju činnosť správcovi dane za ubytovanie, ktorým je obec alebo mesto, v ktorom poskytujete služby. A na základe mesačného zúčtovania máte konečne „dovolené platiť dane“.

Trhové riešenia

Kto však má chuť prejsť celou vyššie opísanou tortúrou? Plus riskovať, že to veľké množstvo regulácií, bude ešte uňho neskôr kontrolovať SOI-ka? Nikto.

Existuje nejaké alternatívne riešenie voči tejto regulačnej tortúre? Ako inak zabezpečiť kvalitné a bezpečné služby pre turistov a cestovateľov? Spomínaný Airbnb prišiel s vlastnými mechanizmami a pravidlami, ktorými sa snaží zabezpečiť kvalitu služieb poskytovaných na jeho platforme.

Prvým dôležitým mechanizmom je reputačný systém. Ten umožňuje obom stranám kontraktu sa navzájom hodnotiť. Hostiteľ môže hodnotiť to, ako sa k nemu správal jeho zákazník a ten zase môže hodnotiť, ako bol spokojný so službami svojho hostiteľa. Tento mechanizmus tak vytvára tlak na to, aby nekvalitní hostitelia strácali biznis a kvalita služieb rástla. Druhým mechanizmom na zvyšovanie dôvery je dizajn prvého kontaktu medzi hostiteľom a zákazníkom. Ten je navrhnutý tak, aby zákazník o sebe prezradil tie najdôležitejšie veci (s kým cestuje, prečo cestuje a prečo si vybral práve toto ubytovanie) v primeranom rozsahu. To sa ukázalo ako kľúčové pri vytváraní dôvery. Airbnb experimentoval s rôznymi nastaveniami prvého kontaktu. Ak však zákazník prezradil o sebe príliš málo, alebo naopak, prezradil až veľké množstvo detailov zo svojho života, tak to hostiteľov často odradilo.

Nie je teda pravda, že čelíme výlučne dileme medzi ťažkopádnou verejnou reguláciou a neregulovaným, nebezpečným prostredím. Existuje aj tretia alternatíva. A tou sú súkromné mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu spotrebiteľa i kvalitu služby.

.týždeň, 28.8.2016

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards