Pozícia INESS a LFMI k agende Európskej komisii pre zdieľanú ekonomiku

Európska komisia (EK) publikovala Európsku agendu pre zdieľanú ekonomiku (European agenda for the collaborative economy). V nej zdôrazňuje, že zdieľaná ekonomika je veľkou príležitosťou pre budúci rast Európy, vznik nových pracovných miest a rozvoj inovácií. Odhaduje sa, že aj keď zdieľaná ekonomika má dnes hodnotu 28 miliárd eur, v budúcnosti by sa mohla vyšplhať až na 572 miliárd. Aby však bolo možné dosiahnuť tento potenciál, je potrebné vytvoriť flexibilné a priaznivé regulačné prostredie v rôznych jej oblastiach.

Pozícia INESS a LFMI k agende Európskej komisii pre zdieľanú ekonomiku

Požiadavky na vstup do odvetvia

EK správne poznamenáva, že akékoľvek trhové bariéry (licencie, regulácie, štandardy) by mali byť implementované, len ak sú nutné k dosiahnutiu nejakého verejného cieľa. Medzi takéto ciele najčastejšie patrí ochrana spotrebiteľov. Nanešťastie v realite boli často takéto trhové bariéry skôr výsledkom lobingu úzkych záujmových skupín, ako starosti o blaho spotrebiteľov.

EK taktiež správne identifikovala skutočnosť, že zdieľaná ekonomika prišla so svojimi vlastnými mechanizmami ako ochrániť spotrebiteľov. Bolo to totiž vo vlastnom záujme vlastníkov platforiem prijať také pravidlá a mechanizmy, ktoré maximalizujú počet obchodov na platforme. Patria medzi ne napr. rôzne podmienky vstupu na platformu a reputačné mechanizmy so spätným hodnotením spokojnosti. Tieto spôsoby často prekonali svojou efektivitou verejné regulácie, ktoré nedostatočne reagujú na zmenu podmienok v ekonomike.

Čo sa však dá EK vytknúť, je snaha o vytvorenie rôznych regulačných rámcov pre profesionálnych a amatérskych poskytovateľov služieb. Rozdiely medzi nimi by mali byť podľa EK definované napr. prekročením určitého prahu tržieb. Predstava EK je taká, že amatérsky poskytovatelia by čelili nižšej miere a prísnosti verejných regulácií. Takýto postup však vytvára nerovnomerné postavenie a zvýhodňuje jedných na úkor druhých. Naopak dôležitejšie je vytvoriť rovnakú štartovaciu pozíciu a nechať zákazníkov rozhodnúť, ktoré služby lepšie naplnia ich potreby.

EK taktiež ponechala otvorené vrátka prísnejším reguláciám a brzdeniu rozvoja zdieľanej ekonomiky. EK totižto nenavrhla nejaký regulačný limit, ktorý by vlády nesmeli prekročiť (napr. priame zakázanie platformy), ale ponechala priestor pre vyhodnotenie potreby regulácie na verejné inštitúcie prípad od prípadu. Takéto odporúčanie vytvára priestor pre krajiny a jednotlivé regióny, aby prehlásili ich situáciu za jedinečnú a zakázali alebo výrazne oklieštili fungovanie zdieľanej ekonomiky.

Pracovníci v zdieľanej ekonomike

Jedna z kľúčových výhod zdieľanej ekonomiky je vznik nových možností, ako si privyrobiť. Tieto možnosti sú navyše viac flexibilné ako tradičné zamestnania. To znamená, že sú viac atraktívne pre mladých ľudí, študentov, rodičov alebo ľudí, ktorí si akútne potrebujú privyrobiť. Táto výhoda sa však môže stratiť, ak vlády aplikujú na zdieľanú ekonomoiku existujúce pracovné právo, regulácie a daňovo-odvodové zaťaženie.

EK v jej odporúčaniach uvádza tri kritéria, ktoré by mali pomôcť rozhodnúť, či na poskytovateľov zdieľanej ekonomiky budú aplikované pracovné právo a regulácie a to: existencia vzťahu podriadenosti; povaha práce a existencia odmeny za prácu. Všetky tri kritéria sú však nejednoznačne definované a môžu preto vytvárať neistotu. Platformy zdieľanej ekonomiky tak nebudú vedieť, či im v budúcnosti regulátori ad hoc nezasiahnu do ich biznis modelu.

EK taktiež zdôrazňuje potrebu sociálnej ochrany pre poskytovateľov služieb na platformách zdieľanej ekonomiky. Najlepšia sociálna ochrana pre ľudí je však široký výber z pracovných ponúk a vyššie čisté mzdy. To sú práve veci, ktoré by mohla obmedziť snaha napasovať pracovné regulácie a odvodové zaťaženie z klasických zamestnaní na zdieľanú ekonomiku.

Zdanenie zdieľanej ekonomiky

Rozdiely v spôsoboch zdaňovania boli EK menované ako jeden z najväčších problémov spoločností, ktoré predávajú svoje tovary a služby v celej EÚ. Preto volá po zbližovaní daňových systémov pre spoločnosti, ktoré ponúkajú obdobné služby. Aj keď je vyššia jednoduchosť a transparentnosť daňových systémov obhájiteľný cieľ, vytvorenie jednotného štandardu pre zdaňovanie, ktorý by viedol k harmonizácii môže priniesť mnohé negatíva. Rozdiely v spôsoboch zdaňovania môžu totižto slúžiť ako stimul pre obchod. Dane tvoria značnú časť nákladov poskytovateľov služieb ale aj celých platforiem. A je to práve daňová diverzita, ktorá podnecuje k presúvaniu a úprave aktivít tak, aby spoločnosti minimalizovali náklady. To spätne vytvára tlak na konkurenciu daňových systémov a ich vyššiu kvalitu. Navyše sa nedá očakávať, že jeden spôsob zdaňovania bude optimálny pre všetky krajiny.

Záver

Členské štáty by mali nasledovať agendu EK v oblasti, kde volá po odstraňovaní prekážok vstupov do odvetvia a zbytočných regulácií. Nemali by však vznikať rôzne regulácie pre rôzne platformy, čo obmedzuje fungovanie konkurencie. Snaha aplikovať existujúce pracovné právo na poskytovateľov služieb na platformách by malo byť minimalizovaná so zreteľom na flexibilitu, ktorú zdieľaná ekonomika prináša. Členské štáty by mali prispôsobiť daňové systémy zdieľanej ekonomike v ich podmienkach, nemala by však existovať snaha o ich harmonizáciu v rámci celej EÚ.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards