Kritika kritikov zdieľanej ekonomiky

Nedávno sa objavili rôzne informácie a názory kritizujúce Uber. Vraj jeho akcionári musia dotovať cestovné, Uber dosahuje pravidelné straty a zároveň neplatí dosť svojim šoférom a postupne dvíha ceny zákazníkom.

Ťažko argumentovať proti pocitom založeným na niekoľkých číslach z výsledkov hospodárenia. Nikto presne nevidí do biznis modelu a účtovníctva Uberu. Možno sú za ich nákladmi investície do inovácií (automobily bez vodičov), možno boj o čínskeho zákazníka. Alebo je ich podnikateľský plán jednoducho postavený na vode a časom skrachujú. To je krása kapitalizmu: keď nedokážeš dlhodobo vytvárať pridanú hodnotu, pôjdeš z kola von. Prípadný krach Uberu potom ukáže, že ani „zdieľanú“ ekonomiku nie je také jednoduché škálovať globálne na celý svet a investori si budú musieť nechať zájsť svoje megalomanské chúťky. Navyše netreba zabúdať, že „zdieľaná“ ekonomika nie je zďaleka len Uber, v druhej polovici článku bude reč o aj o jeho konkurentoch.

Pohľad na štúdie

Veľká časť kritiky však narába len s pocitmi a príkladmi založenými na „jeden vodič nám povedal“. Konštruktívnejší prístup je pozrieť sa na vedecké štúdie, ktoré majú širšie štatistiky a zároveň relatívne vycizelovanú metodológiu ich spracovania. V štúdii skúmajúcej trh práce klasických taxíkov a Uberistov autori prišli k záveru, že oba spôsoby prinášajú plus-mínus podobné zárobky. S tým, že Uber navyše prináša možnosť flexibilnejšej pracovnej doby a menšie kolísanie príjmu v závislosti od odpracovaných hodín. Iná štúdia ukázala, že v prípade nebezpečnejších štvrtí má Uber ďaleko navrch pred taxíkmi z pohľadu zákazníka. Príde tam totižto dvakrát rýchlejšie a dvakrát lacnejšie. Uber sa však vo všeobecnosti drží svojimi cenami značne pod cenou klasických taxíkov.

Ako je to možné? Ako môže Uber platiť svojim vodičom rovnako alebo viac, ako taxikári, a zároveň ponúkať lacnejšie služby? Na túto zaujímavosť sa pozrela ďalšia štúdia, kde ekonómovia ukázali, že vodiči Uberu jazdia menej času a kilometrov prázdni ako klasickí taxikári. A to až o 30 percent a viac. Uber tak umožňuje intenzívnejšie využívať ten najvzácnejší zdroj: ľudský čas. „Zdieľaná“ ekonomika však nezlepšuje situáciu len vodičom a zákazníkom. Prináša aj niečo, čo ekonómovia nazývajú pozitívna externalita, nezamýšľané benefity pre celú spoločnosť.

„Keď nedokážeš dlhodobo vytvárať pridanú hodnotu, pôjdeš z kola von.“

Jedna štúdia sa pozrela, ako zmenili svoje správanie klasickí taxikári, keď do ich mesta vstúpila „zdieľaná“ ekonomika. Začali sa správať slušnejšie, vyčistili si priestory taxíka a odrazu im začal fungovať platobný terminál. Iná štúdia sa pozrela na vplyv spoločnej ekonomiky na dopravu v meste. S jej príchodom poklesli zápchy a znížilo sa znečistenie. V inej štúdii zasa ukázali, ako poklesol počet smrteľných nehôd a ešte výraznejšie poklesol počet trestných činov jazdy pod vplyvom alkoholu.

No a nakoniec tu máme dohady o „zdieraných“ vodičoch Uberu, ktorí musia pracovať dlhé hodiny v zmenách. Najlepšou odpoveďou je nová štúdia, ktorá mala k dispozícii 50 miliónov individualizovaných záznamov. Zo štúdie vyplýva, že za každé 4 eurá, ktoré zákazník zaplatí Uberu, získa čistú hodnotu 7 eur. Pričom zaplatené 4 eurá sa rozdelia približne v pomere 3 eurá pre vodičov a 1 euro pre samotný Uber. Dá sa tak povedať, že z celkovej vytvorenej hodnoty 11 eur získa Uber približne 1 euro. To, či ide o udržateľný biznis model, ukáže nezaujatý a najprísnejší sudca zo všetkých – trhový test. Tento prierez štúdiami a číslami mal len ukázať, že pocity môžu niekedy vytvoriť skreslený obraz.

Konkurenti

S príchodom „zdieľanej“ ekonomiky sa niektorí ekonómovia obávali nedostatočnej konkurencie medzi platformami. Keď si však dnes pozriete konkurentov Uberu, tak ich zoznam nemá konca: Lyft, Curb, Carma, Didi Chuxing, Grab, Ola, Easy Taxi, Gett, Flywheel... Len v SR sú to Hopin a Liftago. Samozrejme, nikto nepopiera, že Uber má často veľkú časť trhu. To však môže byť len otázka času.

„Je potrebné pochváliť slovenské verejné inštitúcie, ktoré zvolili pomerne pasívny prístup k ,zdieľanej´ ekonomike.“

Biznis „zdieľanej“ ekonomiky totiž umožňuje prechod ku konkurencii s prakticky nulovými nákladmi. Ak sa vám ako vodičovi zdá, že na inej platforme ponúkajú lepšie podmienky, stačí si nainštalovať inú appku. Rovnako to platí aj pre zákazníkov. A dokonca môžete mať nainštalovaných aj viac aplikácií v jednom momente a vyberať si platformu podľa aktuálnych podmienok. Táto možnosť vytvára silný konkurenčný tlak, ktorý zase tlačí na skvalitňovanie služieb a lepšie ceny pre zákazníkov aj poskytovateľov služieb, inými slovami znižovanie provízie pre platformu. Alebo jej úplne odstránenie ako v prípade decentralizovanej platformy Arcade City – čo je „zdieľaná“ ekonomika na princípe bitcoinu.

Táto platforma nemá „vlastníka“ ani centrum, a tak nepotrebuje dosahovať zisky a zároveň sa nedá vypnúť vládou, ak by sa niekomu nepáčila. Alebo úplne nový projekt od Google s názvom Waze Rider, ktorý funguje cez populárnu navigáciu Waze a poskytuje podobné služby ako Uber a značne lacnejšie. Rozdiel je však v tom, že sa zameriava výhradne na ľudí, ktorí idú rovnakým smerom a jeho ceny sú nastavené tak, že sa nikomu neoplatí si týmto spôsobom privyrábať.

Jedinou brzdou tejto sily konkurencie sú umelé prekážky zo strany vlád. Nie je žiadne tajomstvo, že platformy „zdieľanej“ ekonomiky sú zakazované a obmedzované po celom svete. Ťažko sa potom objaví nový konkurent Uberu, keď ten musí čeliť obvineniam, pokutám a dokonca aj väzeniu. Na vstup do odvetvia potom nová platforma nepotrebuje ani tak programátorov ako právnikov a lobistov.

Na tomto mieste je preto potrebné pochváliť slovenské verejné inštitúcie, ktoré zvolili pomerne pasívny prístup k „zdieľanej“ ekonomike a nesnažili sa ju zatiaľ zakázať. Aj vďaka tomu vstupuje na slovenský trh nová estónska platforma Taxify, ktorá bude konkurovať existujúcim platformám v oblasti prepravy. Neprekvapivo Taxify sľubuje lacnejšie jazdy pre spotrebiteľov a lepšie odmeny pre vodičov ako jej konkurenti. Uvidíme, ako uspeje vo svojich sľuboch a či prejde prísnym testom trhu. Už dnes je však jedno isté: konkurencia funguje aj v oblasti „zdieľanej“ ekonomiky.

.týždeň, 11.december 2016