Neplaťte hypotéku, ale nájom. Fico avizuje zmeny (Sme)

Denník Sme zverejnil 12.12.2016 článok zaoberajúci sa vyhlásením o podpore nájomného bývania s komentárom Radovana Ďuranu

Neplaťte hypotéku, ale nájom. Fico avizuje zmeny (Sme)

 Premiér Robert Fico chce podporiť nájomné bývanie. Odborníci vravia, že už včera bolo neskoro.

BRATISLAVA. V čase, kedy sa hypotéky predávajú za extrémne nízke úroky a čoraz viac ľudí chce bývať vo vlastnom, sa chce strana Smer zamerať na nájomné byty.

Vyplýva to z celostranových inzerátov, ktoré si platí v niektorých denníkoch. Píše v nich, že plánuje „výraznejšie podporiť nájomné bývanie“.

V inzerátoch nie sú nijaké podrobnosti, termíny, ani to, koľko peňazí chce Smer do nájomných bytov natlačiť. Analytici sú skeptickí a tvrdia, že iba peniaze naštartovaniu nájomného bývania nepomôžu.

Ani slovo navyše
Denník SME sa pokúšal na Úrade vlády zistiť, ako bude podpora nájomného bývania vyzerať. "Nájomné bývanie bude jednou z priorít vlády, jednotlivé kroky sa však musia dohodnúť na koaličnej aj rezortnej úrovni," znelo stanovisko úradu.
Bližšie informácie neposkytlo ani ministerstvo výstavby, ktoré vedie Arpád Érsek (Most-Híd). Povedalo len, že by „malo ísť o posilnenie už existujúceho systému podpory verejného nájomného sektora“.

Tento systém však dokáže uspokojiť len minimum ľudí a získať nájomný byt je veľmi náročné.
Ministerstvo výstavby odhaduje, že je na celom Slovensku okolo 100-tisíc nájomných bytov, približne polku z nich ponúkajú súkromníci a polku verejný sektor.

„V celej krajine je približne 1,8 milióna bytov a každý rok sa dokončí ďalších asi 15-tisíc. Z nich 10 až 15 percent tvoria verejné nájomné byty. Zásadným spôsobom zmeniť tento pomer je dlhodobá úloha,“ uvádza ministerstvo.
V mestách a obciach sa bežne stáva, že sú všetky nájomné byty obsadené a čaká sa na ne niekoľko rokov. Príkladom je Poprad, kde sú voľné len dva nájomné byty a v poradovníku na ne čaká 564 ľudí. Sú to prevažne mladé rodiny, láka ich mesačný nájom vo výške asi 150 eur.

„Mesto môže prideliť iba byty, ktoré sa priebežne uvoľňujú. Väčšinou sú to byty, na ktoré Poprad získal dotácie a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ide o jedno- a dvojizbové byty,“ vysvetľuje Mária Kubalová, ktorá pracuje na Správe bytov, nebytových priestorov a majetku mesta v Poprade.

Problém alebo nie?
V názoroch na nájomné bývanie sa odborníci trieštia. Slováci totiž preferujú vlastné bývanie, až deväť z desiatich domácností žije vo vlastnom. Ide o druhý najvyšší podiel v celej Únii, hneď po Rumunsku. Preto je otázne, či by o podporu nájomného bývania vôbec niekto mal záujem.

„Ak by boli nájomné byty početnejšie, bola by rozvedená matka troch detí z Brezna ochotná presťahovať sa do Bratislavy alebo Dubnice za prácou? Odstrihnúť sa od rodinných väzieb, práce? Ja neviem a štát to tiež nevie,“ uvažuje Radovan Ďurana, analytik INESS.

Hovorí, že developerov je dosť, bankové úvery sú „skoro zadarmo“, a preto, ak by bol skutočný záujem o nájomné bývanie, nevidí v súčasnosti takmer žiadnu prekážku ich stavať.
Možno viac ako peniaze či projekty by privítal, ak by štát zjednodušil schvaľovací proces pri stavebnom konaní či množstvo regulácií, počet garáží, parkovacích státí alebo miest pre invalidov. Potom by sa vytvorili podmienky na rozvoj nájomného bývania a trh by ukázal, či ho vôbec niekto chce.

Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied si však nemyslí, že by sme všetko mali nechať na trh a zmieriť sa s tým, že každý býva vo vlastnom. Podľa nej to vedie k tomu, že časť ľudí žije v preplnených bytoch, časť v chatrčiach a ďalší v prístreškoch, ktoré sú postavené na cudzom pozemku.

„Mali by sme tlačiť na vládu a parlament, aby zaviedli plánovaný príspevok na bývanie ako samostatnú dávku, ktorá je napríklad v Nemecku, Holandsku či Británii. Na tento príspevok majú nárok všetky domácnosti, ak žijú v byte primeranej rozlohy a poplatky za bývanie presahujú tretinu ich príjmu,“ vraví Kusá.
V niektorých krajinách to funguje aj tak, že každý súkromný developer odovzdáva nejaké percento bytov mestu a potom slúžia ako nájomné byty. Niekde je to 25 percent, inde 33 percent. Nediskutuje sa o tom, je to súčasťou záväzných nariadení.

Peňazí nepribúda
Nájomné byty v súčasnosti poskytujú mestá a obce. Stavajú ich pomocou dotácie od ministerstva výstavby a úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania.

Každý rok je vyčlenená určitá čiastka, z ktorej môžu mestá čerpať, v tomto a budúcom roku je to 40 miliónov eur. V sume sú zahrnuté aj dotácie na zatepľovanie rodinných domov, neslúži teda len na nájomné bývanie.
O nájomný byt môžu požiadať ľudia, ktorých príjem nepresahuje 594 eur, čo je trojnásobok životného minima.
Ak sú v domácnosti dve dospelé osoby, ich čistý mesačný príjem nemôže byť vyšší ako 1008 eur a pri mladej rodine s jedným dieťaťom je to 1280 eur. V prípade, že ide o rodinu so znevýhodneným členom, ponúkajú mestá určité príjmové ústupky.

Jana Trebulová
Sme, 12.12.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards