Je zdieľanie nebezpečné? (Obchod)

Odborný dvojmesačník Obchod publikoval 19.12.2016  aktuálne čísle, kde je  článok venovaný zdieľanej ekonomike s komentárom Róberta Chovanculiaka

Je zdieľanie nebezpečné? (Obchod)

 Zdieľaná ekonomika je v zahraničí populárna, u nás ešte nedocenená.

Umožňuje využívať zdroje, ktoré máme navyše. Vďaka nim sa môžeme dostať k ďalšiemu príjmu a obohatiť svoje podnikanie.

Aj na Slovensku využívame produkty zdieľanej ekonomiky, napríklad Uber či Airbnb. S príchodom Uberu však vznikol jeden veľký otáznik, a síce, čo na to štát? Ako reaguje na nový trend a ako môže zdieľaná ekonomika ohroziť fungujúcich podnikateľov tradičnej ekonomiky? Čo prinesie štátu Bude to pomoc, alebo skôr pohroma? Podľa Róberta Chovanculiaka, analytika spoločnosti INESS, je zdieľaná ekonomika prínosom, a to najmä pre verejný sektor. Podmienkou je však prispôsobenie verejných inštitúcií.

,,Napríklad v oblasti zdaňovania, kde bude potrebné prispôsobiť daňové úrady novým technológiám," tvrdí. Celkovo považuje ,,spoločné hospodárstvo" za hru, v ktorej si polepší každá strana - spotrebiteľ i poskytovateľ. Ako veľkú prekážku vníma nehostinné regulačné prostredie. ,,Používatelia zdieľanej ekonomiky majú na výber - buď sa snažiť splniť všetky regulácie, čo je napríklad v oblasti prepravy a ubytovania extrémne náročné, alebo sa pokúsiť poskytovať služby bez splnenia týchto požiadaviek. Obe možnosti sú nákladné," dodáva Róbert Chovanculiak.

Nie je to čierna diera Martina Jurkovičová, zakladateľka inovatívneho portálu na podporu zdieľanej ekonomiky Sharilo. com, pracuje len s podnikateľmi. Napriek tomu, že si na svojom portáli, ktorý funguje na princípe affiliate, zrejme odbúrava početnú klientelu. Riadi sa podmienkami štátu a chce robiť čestný obchod. Na otázku, či sa nebojí vyššieho zaťaženia či prísnejších legislatívnych podmienok, odpovedala: ,,Ak by sa štát rozhodol zaťažiť podnikateľov vyššími daňami, tak by sa to týkalo akejkoľvek činnosti, ktorá generuje zisk." Zároveň dodáva, že skôr je nutné stanoviť legislatívu pre zdieľanú ekonomiku nepodnikateľov. Aj kvôli tejto skupine si zdieľaná ekonomika občas vyslúži pomenovanie čierna ekonomika a príjmy z nej štatistické údaje nemajú šancu zachytiť. Pavel Prouza, country manažér pre službu BlaBlaCar, ktorá poskytuje zdieľanú dopravu, sa väčšieho daňového zaťaženia či prísnejších legislatívnych podmienok u nás neobáva. ,,Dokonca sme opačného názoru. Podľa nedávno vydanej rezolúcie Európskej komisie treba rozlišovať rôzne formy zdieľanej ekonomiky a jasne povedať, či používatelia tej-ktorej služby generujú zisk alebo nie," hovorí o novinke, ktorú vníma ako zásadný posun dopredu.

Slováci sú opatrnejší Pojem zdieľaná ekonomika pozná len málo našich podnikateľov, ešte menej ju využíva. Neoficiálny odhad prieskumov hovorí len o štyroch percentách našej populácie. Podľa prieskumu Eurobarometer služby minulý rok využilo 17 percent občanov EÚ. V prípade, že štát odstráni prekážky a nebude vytvárať nové, zdieľaná ekonomika u nás si nájde svoje stále miesto, verí Róbert Chovanculiak. Štát však nie je jedinou prekážkou. Sú tu ešte technológie, na ktorých vo väčšine prípadov stojí nová služba. Otázne tiež je, ako sú ľudia otvorení novým formám služieb - v prípade zdieľanej ekonomiky je rozhodujúca dôvera. Ľudia môžu najprv vyčkávať, kým službu preveria odvážnejší, a až potom sa pridajú.

Téma aj pre predsedníctvo V novembri sa na Slovensku konala konferencia o možnostiach spoločnej regulácie zdieľanej ekonomiky v Európe. Na to, aký postoj zachovať, má každá krajina svoj názor. Napríklad v Berlíne služby cestovateľského portálu Airbnb značne obmedzili. Ten, kto chce cez portál ubytovať hostí z cudziny, musí rátať s tým, že poskytuje len izby, a nie celý dom či byt. Za porušenie hrozí prenajímateľom pokuta vo výške 100 000 eur. Zatiaľ sme však iba v rovine diskusií, no zdá sa, že štát novú formu využívania služieb chápe ako prijateľný zdroj príjmov. Stará škola ekonómov tvrdí, že zdieľaná ekonomika je nebezpečná. Výrazne jej protirečí mladý, dynamický prúd ekonómov, ktorí v nej vidia skvelý potenciál pre nové príjmy a pomoc v oblastiach, kde trh funguje pomalšie.

Simona Budinská
Obchod, 19.12.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards