Prečo (ne)nakupujeme slovenské (Obchod)

Odborný dvojmesačník Hospodárskych novín, Obchod,  publikoval 19.12.2016 aktuálne čísle, kde je článok venovaný problematike  slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch s komentárom Martina Vlachynského. 

Prečo (ne)nakupujeme slovenské (Obchod)

 Ako sa obchodníci rozhodujú pri umiestňovaní slovenských produktov? Čo ovplyvňuje podiel slovenských výrobkov v reťazcoch? A čo hľadajú spotrebitelia v skutočnosti? Slovenských výrobkov je na pultoch obchodných reťazcov podľa prieskumu agentúry GfK v priemere 39 percent. K tomuto v ýsledku sa agentúra prepracovala v celoslovenskom prieskume na základe zadania spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v ktorom sledovala vybraté kategórie potravín tzv. dennej spotreby. Najviac slovenských výrobkov bolo zaznamenaných v prevádzkach Kaufland a Tesco. Podľa prieskumu sa zdá, že slovenských výrobkov je u nás v reťazcoch dostatok.

Ako rozmýšľa obchodnÍk Označenie ,,dostatok" je v tomto prípade zavádzajúce, pretože percentuálny podiel akýchkoľvek výrobkov na trhu je len jedným zo stimulov ovplyvňujúcich preferencie v spotrebiteľskom správaní. Na otázku, ako rozmýšľa obchodník pri rozhodovaní o podiele slovenských výrobkov vo svojej sieti, nám Martin Vlachynský, ekonomický analytik INESS, odpovedal:
,,Samotná hodnota podielu slovenských potravín ešte sama osebe o ničom nevypovedá, kupujúci budú vždy žiadať aj také výrobky, ktoré domáci producenti nedokážu dodať za konkurenčnú cenu. Číslo sa však stáva varovaním pri porovnaní s priemerom v iných krajinách, pretože naznačuje nízku konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva."

Príčiny tohto stavu sú podľa M. Vlachynského široké, ,,od socialistického dedičstva obrovských poľnohospodárskych podnikov, cez problematické vlastníctvo pôdy až po mimoriadne prísne hygienické podmienky". Medzi ďalšie významné faktory patria podľa M. Vlachynského nerovnaké dotačné podmienky, a tiež neflexibilný trh práce. Pri rozhodovaní o nákupe je tak prvoradá cena produktu.

Prieskum t rhu Prevádzky spoločnosti Kaufland dosiahli vo všetkých sledovaných kategóriách vyššie zastúpenie slovenských výrobkov na svojich pultoch, až 2,2-násobok počtu oproti priemeru trhu. A to aj napriek tomu, že v percentuálnom ponímaní bol pomer slovenských výrobkov vo viacerých kategóriách nižší alebo porovnateľný s priemerom trhu. Celkové percentuálne zastúpenie slovenských výrobkov je v Kauflande okolo 37 percent. Je veľmi dôležité brať do úvahy vždy nielen percentuálne zastúpenie, ale aj absolútne čísla, ktoré dokresľujú celkový obraz diania na trhu.

,,Pomer slovenských výrobkov v ponuke Kauflandu odzrkadľuje naše široké portfólio a snahu priniesť spotrebiteľovi rôznorodú ponuku. Diskusia o podiele slovenských výrobkov by sa však nemala odvíjať len od ich percentuálneho zastúpenia, ale od celkového zastúpenia výrobkov na pultoch prevádzok," hovorí Martin Gärtner, hovorca spoločnosti Kaufland Slovenská republika.

V porovnaní s rokom 2014 prieskum preukázal zníženie zastúpenia slovenských výrobkov vo všetkých obchodných sieťach. Pokles vysvetľuje Richard Bendík, riaditeľ nákupu Kaufland Slovenská republika: ,,Podiel slovenských výrobkov v reťazcoch, a teda aj u nás, ovplyvňujú rôzne faktory, napríklad to, že pre našich zákazníkov neustále zvyšujeme počet položiek v ponúkanom sortimente. Výrazným vplyvom je taktiež fakt, že viacero významných slovenských dodávateľov presunulo v poslednom období výrobu do zahraničia, čo výrazne ovplyvnilo celý trh."

Čo chce spotrebiteľ Kľúčovým parametrom, ktorý ovplyvňuje ponuku obchodných reťazcov, sú očakávania a preferencie spotrebiteľov. ,,Na základe dostupných štatistík a prieskumov spotrebiteľského správania vieme, že medzi základné parametre pri rozhodovaní o kúpe produktov patrí v prvom rade cena, čerstvosť a kvalita jednotlivých tovarov. ,Slovenskosť' výrobkov je až na siedmom, ôsmom mieste," dopĺňa k téme analytik spoločnosti TERNO Ľubomír Drahovský.

Do procesu cenotvorby môžu zasahovať aj kartelové dohody. Vysvetľuje Martin Vlachynský: ,,Ekonomika je plná kartelových dohôd. Dohoda patrí k trhu rovnako ako konkurencia. Spoločnosti sa tak môžu brániť pred silnejšou zahraničnou konkurenciou, alebo môže byť dohoda protiváhou k sile reťazcov."

Protimonopolný úrad napríklad ku ,,kauze Rajo" napísal:
,,Situácia v oblasti predaja dotknutých produktov bola prostredníctvom nastavovania a presadzovania určitej cenovej úrovne stabilnejšia a maloobchodný trh bol pre jeho účastníkov transparentnejší."

Cena nie je nemenná Podľa R. Vlachynského možnosť spájať sily oslabuje rozdrobených poľnohospodárov a potravinárov napríklad pri vyjednávaní so silnými reťazcami.

O tom, ako sa dostať do predajnej siete, nám hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák povedal: ,,Dodávateľov vyberáme na základe súťaže, ktorej kritériami sú ich schopnosť zabezpečiť požadovanú kvalitu, množstvo a cenu.

Geografický pôvod tovaru nezohráva rozhodujúcu úlohu."

Slovák v sieti Proces cenotvorby ani podiel slovenských výrobkov nespadá pod kompetenciu ministerstva hospodárstva (MH SR). Ako uviedla Ivana Kopčanová, riaditeľka Odboru ochrany spotrebiteľa MH SR, toto je výhradným právom obchodníka: ,,V slovenskom právnom poriadku neexistuje regulácia, ktorá by upravovala spôsob vystavovania slovenských alebo iných produktov v obchodných reťazcoch. Neexistuje ani predpis, ktorý by upravoval podiel, v akom majú byť zastúpené výrobky vyrobené v určitom štáte alebo regióne.

Takáto právna úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Slovenská republika ako členský štát EÚ nesmie pozitívne ani negatívne diskriminovať alebo obmedzovať predaj tovarov vyrobených v iných členských štátoch. Takáto regulácia by bola v zásade nevykonateľná z dôvodu, že nie je určená všeobecná povinnosť týkajúca sa označovania pôvodu tovaru s výnimkou vybraných potravín," dodáva I. Kopčanová.

--- Čo hovoria čísla Prieskum agentúry gfk sa zameral na 32 kategórií potravinových produktov na pultoch obchodných reťazcov BILLA, CBA Slovakia, s r. o., COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro Cash Carry sr a Tesco, v ktorom sledoval nielen percentuálne zastúpenie slovenských výrobkov, ale aj absolútne počty týchto produktov vystavených v prvej línii. výsledok prieskumu dokazuje, že zahraničné reťazce ponúkajú viac slovenských výrobkov, ako napríklad slovenské COOP Jednota či CBA.

Ospravedlnenie V č. 5 sme s rozhovore s názvom Lokálne značky sú naša výhoda nesprávne uviedli, že Ing. Ľuboš Mudrák je obchodným riaditeľom skupiny Savencia Fromage & Dairy pre Českú republiku. Správny názov funkcie je obchodný riaditeľ skupiny Savencia Fromage & Dairy pre Českú republiku a Slovensko.

Ing. Mudrákovi aj čitateľom sa za chybu ospravedlňujeme.

Prieskum preukázal zníženie zastúpenia slovenských výrobkov vo všetkých obchodných sieťach.

Táňa Krausz
Obchod, 19.12.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards