Kotlebovci pokračujú v propagande proti Európskej únii (Aktuality.sk)

Radovan Ďurana 7.9.2016 komentoval niektoré ekonomické vyjadrenia Ľudovej strany Naše Slovensko pre Aktuality.sk

Kotlebovci pokračujú v propagande proti Európskej únii (Aktuality.sk)

Kritika Kotlebovcov je veľmi zjednodušená a ich výhrady sa dajú použiť aj na ktorúkoľvek samostatnú krajinu, upozorňuje analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) neprestáva brojiť proti Európskej únii. Kotlebovci zverejnili druhú časť kritiky Bruselu. Tá je súčasťou ich kampane za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Aktuality.sk sa bližšie pozreli na niektoré tvrdenia neoľudovcov, ako ďaleko sú od pravdy a kde je realita.

1. tvrdenie ĽS NS: Za eurofondy sme zaplatili stratou suverenity, a preto cudzinci ovládli naše firmy
Podľa podpredsedu ĽS NS Milana Uhríka skutočným cieľom nášho prijatia do EÚ bolo ovládnutie našich firiem a trhov. Ešte pred naším vstupom požadovala EÚ liberalizáciu našich strategických trhov s elektrinou, plynom a dopravou.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana sa však pozerá na vec inak. „Hospodárenie Slovenského plynárenského priemyslu či Slovenských elektrární je ukážkou, ako kvalitný manažment dokáže efektívnejšie narábať so vzácnymi zdrojmi,“ povedal.

Podľa jeho slov bolo práve štátne vlastníctvo podnikov na prelome tisícročí typickým príkladom toho, ako sa nemá nakladať so zvereným majetkom. Aj vďaka zahraničnému kapitálu vznikajú na Slovensku firmy, ktoré vedú ľudia so skúsenosťami a poznatkami z firiem so zahraničným kapitálom.

2. tvrdenie ĽS NS: Na eurofondy sa skladáme všetci, ale prospech majú z nich najmä „vyvolení“
Kotlebovci tvrdia, že na eurofondy sa skladáme všetci prostredníctvom daní. Profit z nich však majú len vyvolení príjemcovia napojení na vládu.

„Tieto peniaze navyše nesmerujú do oblastí, kde by sme ich potrebovali najviac, ale idú do priorít, ktoré určia byrokrati v Bruseli. Okrem iného aj na nezmyselnú informatizáciu, podporu rómskych menšín, LGBTI agendy atď,“ napísal Uhrík.

Na zásadné nedostatky v určení aj použití eurofondov upozorňuje aj Ďurana, pretože je verejným tajomstvom, že čerpanie eurofondov zvýhodňuje skupiny napojené na vládu.

„Európska komisia odmietla prefinancovať viaceré projekty, a môžeme diskutovať o tom, či je to špička ľadovca, alebo nie. To však platí bez ohľadu na farbu vlády,“ priblížil.

Podľa Ďuranu financovanie informatizácie je krásnym príkladom toho, ako nakoniec všetci profitujú z týchto projektov, ale vybraní dodávatelia mnohonásobne viac než občania.

Aj analytik portálu Euroactiv Radovan Geist poukazuje na nerovné podmienky a korupciu, ktoré sprevádzajú eurofondy.

„Za korupciu si však v prvom rade môžeme my sami, teda Slovensko a nie Európska únia,“ doplnil Geist.

Turecký premiér Binali Yildirim
ČÍTAJTE AJ:
Turecký premiér mobilizuje Turkov v Nemecku aby hlasovali v referende
3. tvrdenie ĽS NS: Za možnosť prijímať eurofondy platíme viac, než z nich dostávame
„Ak spočítame všetko, čo nám EÚ dáva a všetko to, čo zo Slovenska kvôli EÚ odteká, tak celková bilancia vyjde v prospech západu,“ tvrdí podpredseda ĽS NS.

Uhrík vypočítal, že Slovensko aj po zarátaní eurofondov, prišlo o 5 miliárd eur od vstupu do EÚ. Do strát pre našu krajinu totiž započítal odvody Slovenska do Bruselu, vývoz ziskov zo strategických podnikov do zahraničia a dovoz zahraničných potravín na náš trh.

Ďurana upozornil, že Uhrík v texte hovorí o zisku, a nie o dividendách, čo nie je korektné. Okrem toho je zavádzajúce započítať deficit z dovozu zahraničných potravín.

„Občania dávajú nákupom zahraničných produktov signál, že si vážia hodnotu týchto produktov, že za peniaze niečo získavajú. Nie je to teda náklad ale dobrovoľná výmena, keď získaný produkt má pre spotrebiteľa vyššiu cenu, ako peniaze, ktoré zaň zaplatil,“ vysvetlil Ďurana.

4. tvrdenie ĽS NS: Eurofondy nám po vystúpení z EÚ chýbať nebudú
Podľa ĽS NS eurofondy majú nahradiť náš štátny rozpočet v oblasti verejných investícií a majú vybudovať závislosť Slovenska na príspevkoch z EÚ tak, aby sme si život bez EÚ už ani nevedeli predstaviť.

Aj Ďurana sa pozerá kriticky na financie z Bruselu, pretože pôvodne mali fondy slúžiť ako dodatočné investície.

Ako ďalej dodal, Brusel potichu toleruje fakt, že eurofondy na Slovensku takmer kompletne nahradili vlastné investície. Objem zdrojov pritom presahuje kapacitu Slovenska pripravovať kvalitné projekty, a tak sú zdroje z fondov použité tam, kde by nemali byť.

„V oblastiach, kde by si poradil súkromný sektor fondy vytláčajú súkromnú iniciatívu. V podnikateľskom sektore vytláčajú podniky, ktoré nedokážu dotácie čerpať. EU fondy rozhodne nie sú bez negatív,“ upozornil.

Na druhej strane Geist si myslí, že naša ekonomika by pocítila, keby Slovensko nečerpalo finančné prostriedky z EÚ. „Doteraz sme vždy dostali viac z únie, než sme do nej odviedli,“ dodal.

Zjednodušená kritika
Ďuranovi prekáža, že kritika Kotlebovcov je veľmi zjednodušená. Navyše ich výhrady sa dajú použiť aj na ktorúkoľvek samostatnú krajinu.

„Na jednej strane tvrdia, že nič nie je zadarmo a na druhej strane prehliadajú, že tento argument platí na všetky zriadenia, teda aj na samostatný nečlenský štát,“ vysvetlil.

Podľa neho článok idealizuje scenár vystúpenia z EÚ spojený so silnými zásahmi štátu do ekonomiky a obmedzením medzinárodného obchodu.

Predstavy neoľudovcov o sebestačnosti sú totiž ťažko uskutočniteľné. Stačí si predstaviť, že by Slovensko malo byť sebestačné vo výrobe mobilných telefónov alebo v produkcii elektriny, ktorá je dnes extrémne závislá na dovoze zahraničného uránu, či uhlia.

Martin Odkladal
Aktuaity.sk, 7.9.2016

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards