Odborár z U. S. Steelu rozbieha kampaň „Koniec nízkym mzdám" (Košice Dnes)

Róbert Chovanculiak 20.10.2016 komentoval intenzívny rast minimálnej mzdy na Slovensku pre Košice Dnes

Odborár z U. S. Steelu rozbieha kampaň „Koniec nízkym mzdám

Košičanovi Jánovi Koščovi sa nepáčia nízke mzdy na Slovensku, a tak spolu so svojim bratislavským kolegom Milanom Kurucom zozbieral fakty, oslovil osobnosti a urobil príručku, ktorou chce šíriť osvetu o lepšom odmeňovaní a skokovom zvyšovaní minimálnej mzdy. Tá je momentálne na úrovni 405 eur, od januára stúpne na 435 eur.

S kampaňou „Koniec nízkym mzdám“ prišiel Košč, odborár z U. S. Steelu, len pred pár dňami. „Našim cieľom je začať na Slovensku verejnú diskusiu na tému slabého odmeňovania zamestnancov na Slovensku a rozprávať sa o dôvodoch, prečo sú na Slovensku nízke mzdy,“ priblížil Košč.

Odbory majú zlé meno
Podľa neho si zamestnávatelia môžu dovoliť zvýšiť mzdy, no nikto ich do toho netlačí. „Niektoré priemyselné podniky by si mohli dovoliť zvýšiť mzdy aj o 100 percent, ale nemusia. Lebo nezamestnanosť, lebo nízka priemerná mzda,“ tvrdí Košč. Riešenie vidí aj v silnejších odboroch, ktoré ale majú na Slovensku zlé meno.

Známe osobnosti
Na preukázanie svojich tvrdení zozbierali rôzne ekonomické štatistiky a články mnohých osobností z viacerých médií, a tiež príklady skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Slovinsku alebo Maďarsku. To zvýšenie podľa nich nemalo vplyv na rast nezamestnanosti.

V kamapni operujú známymi menami naprieč celou spoločnosťou, ktoré publikovali svoje názory na nízke slovenské mzdy.

Ľavica, pravica, podnikatelia, ekonómovia. Napríklad Iveta Radičová, Monika Flašíková-Beňová, ekonóm SAV Vladimír Baláž či docent Ekonomickej faktulty TUKE Tomáš Želinský. „Organizátori kampane sa na mňa pred nejakým časom obrátili, aby som sa vyjadril k problematike nízkych miezd na Slovensku. Prisľúbil som, že v prípade, ak budú potrebovať nejakú analýzu k chudobe pracujúcich a podobne, im veľmi rád pomôžem,“ opísal svoju úlohu Želinský.

Košč priznal, že celá kampaň funguje na dobrovoľnom princípe, to znamená, že nemajú žiadny rozpočet a všetci robia všetko zadarmo. „Nemôžem hovoriť, čo bude o 10 alebo 20 rokov, ale momentálne nemáme žiadne politické ambície,“ vraví Košč.

Analytici: Slovinsku skokové zvýšenie minimálnej mzdy poškodilo

Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros súhlasí s priestorom na výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy vzhľadom na pomer hrubého domáceho produktu a miezd, no v určitých odvetviach by to podľa neho narobilo problémy. Navyše nesúhlasí s niektorými porovnaniami v kampani, rovnako tak s tým, že skokové zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku nemalo dopad na rast nezamestnanosti. „Firmy si od tohto kroku pre investície vyberali ďaleko viac Slovensko ako Slovinsko. Predtým to bolo skôr naopak,“ porovnal Boros.

Hlavný ekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo vidí riziko náhleho zvýšenia minimálnej mzdy v strate pracovných miest s najnižšou pridanou hodnotou. Pripúšťa však, že v strednodobom horizonte to môže mať pozitívny efekt. „A to preto, že uvoľňuje pracovnú silu, po jej rekvalifi kácii, pre prácu v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou, a teda aj vyššími mzdami,“ zdôvodnil Vaňo. Dodal však, že v krátkodobom horizonte je tento pohľad cynický, ohrozuje ľudské osudy, ako aj zamestnávanie neskúsených študentov a absolventov. Pre rast životnej úrovne odporúča radšej zlepšovanie podnikateľského prostredia. V prípade Maďarska poukázal na roky 20002004, keď maďarská vláda plošne zvyšovala mzdy vo verejnom sektore, čoho následkom zvyšovali mzdy aj súkromníci. „Výsledkom bolo to, že miera nezamestnanosti v Maďarsku sa v rokoch 2001-2006 zvýšila z 5,5 na 7,8 percenta“ dodal Vaňo s tým, že išlo o obdobie hospodárskeho rastu, keď nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala.

Najkritickejší je analytik INESS Róbert Chovanculiak. „Ak sa pozrieme, o koľko zvýšili minimálnu mzdu Slovinci medzi rokmi 2010 a 2017 a porovnáme to so SR, tak zistíme, že u nás rástla minimálna mzda ešte rýchlejšie ako v Slovinsku, tj. 32,4 ku 41,4 percenta,“ zhodnotil. Dodal, že v dnešnej dobe je volanie po zvyšovaní minimálnej mzdy vysoko nezodpovedné.

 

Anketa: Aká by bola dostatočná minimálna mzda vzhľadom na životné náklady na Slovensku?

Daniela Hrehová - pedagóg
Mala by byť vyššia ako 500 eur a neviem si predstaviť vyžiť zo 435 eur. Aj keď ako vysokoškolský pedagóg s tromi titulmi mám po 25 rokoch tiež pocit, akoby som poberala minimálnu mzdu, pretože 710 eur nie je adekvátnych voči mojej profesii.

Daniel Dojčák - majiteľ čajovne
Som živnostník a ja si taktiež platím minimálnu mzdu. Bolo by krásne, keby bola na úrovni 500 eur, len keby tie odvody potom neboli také, aké sú. Určite si neviem predstaviť vyžiť zo 435 eur.

Martina Mačáková - nezamestnaná
Záleží na tom, v ktorej časti štátu, lebo je rozdiel, či platíte nájomné 350 eur alebo 500. Je to ťažké určiť jednotne na celom Slovensku, ale pod 500 eur by človek ťažko vyžil. Ja by som to nedokázala.

Matej Šulc
Košice Dnes, 20.10.2016

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards