Ako je to s únikom mozgov za hranice? Vládni analytici zverejnili znepokojivé čísla (Sme)

Denník Sme publikoval 9.1.2017 článok o výsledkoch iniciatívy vlády prilákať odborníkov zo zahraničia s komentárom Radovana Ďuranu

Ako je to s únikom mozgov za hranice? Vládni analytici zverejnili znepokojivé čísla (Sme)

Prilákať odborníkov späť sa vláda snaží už rok. Chce ich k návratu motivovať finančným príspevkom. Zatiaľ sa jej veľmi nedarí.

BRATISLAVA. Na úniky mozgov upozorňujú odborníci v poslednom období čoraz častejšie. Problém sa stáva totiž čoraz vypuklejší a Slovensku môže v budúcnosti spôsobiť nemalé problémy.

Za posledných 15 rokov odišlo zo Slovenska približne 300-tisíc ľudí. V prepočte to je päť percent obyvateľstva. Viac ako polovica ľudí, čo odišla, mala menej ako 30 rokov, dá sa preto predpokladať, že šlo prevažne o absolventov vysokých škôl. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.

Najmä lekári
O tom, koľko ľudí reálne odišlo zo Slovenska, sa v súčasnosti presné štatistiky nevedú. Odborníci preto vychádzajú zväčša z dát štatistického úradu či infostatu. Tie ale nie sú veľmi presné, založené sú na ohlasovaní trvalého pobytu. Vládni analytici teraz zverejnili ale nové, presnejšie, čísla založené na údajoch o existencii zdravotného poistenia z centrálneho registra poistencov.

"Na rozdiel od trvalých pobytov, ktorými sa riadia oficiálne štatistiky sčítania obyvateľstva, pri zdravotnom poistení existuje finančná motivácia nahlasovať dlhšie pracovné a študijné pobyty mimo krajiny a opätovne sa prihlasovať pri návrate na Slovensko," zdôvodňuje IFP v komentári.

Ročne odíde v súčasnosti do zahraničia okolo 15-tisíc Slovákov. Najviac ľudí migruje z východu Slovenska. Medzi top okresy patrí Snina, Humenné či Medzilaborce. Čím vyššia je miera nezamestnanosti tým viac ľudí z okresu odchádza do zahraničia, tvrdí IFP.

Veľmi často odchádzajú do zahraničia za prácou vysokoškoláci, v cudzine často ostávajú aj tí, čo tam odišli už počas štúdia. Je o 0,35 percentuálneho bodu pravdepodobnejšie, že oproti rovesníkom s nižším vzdelaním odíde do zahraničia absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia.

Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty. Vládni analytici vypočítali, že tak štát prerobil takmer 45 miliónov eur, ktoré vložil do ich vzdelania. Najčastejšie končia mimo Slovenska absolventi lekárskych fakúlt. Až 50 percent Slovákov, ktorí za hranice odišli po roku 2009, sa tam rozhodnú aj natrvalo ostať.
Odchody mozgov za hranice sú pritom podľa analytikov veľkým problémom. Slovensko tak prichádza o veľký ľudský kapitál, ktorý by krajinu v budúcnosti mohol posúvať vpred. Vládni analytici tvrdia, že najväčší únik mozgov je medzi absolventmi lekárskych a technických fakúlt.

"Medzi piatimi fakultami s najväčším podielom odchádzajúcich sú tri lekárske fakulty," píšu v analýze. Vo zvyšku rebríčka dominujú fakulty s technickým zameraním - inžinieri z leteckej, strojníckej či hutníckej fakulty v Košiciach.
Slováci, ktorí odchádzajú do zahraničia pomáhajú vláde aj so znižovaním nezamestnanosti. Tá podľa najnovších údajov Eurostatu tvorila na Slovensku v novembri deväť percent. To je menej ako priemer eurozóny (9,8 percenta), ale viac ako priemer krajín Európskej únie (8,3 percenta). V porovnaní s krajinymi V4 je ale slovenská nezamestnanosť stále najvyššia.
"Ak by sa Slováci vrátili zo zahraničia určite by sa zvýšili štatistiky nezamestnanosti," hovorí analytik Iness Radovan Ďurana. O koľko presne je v súčasnosti ťažko povedať. Do výpočtu by totiž vstupovalo mnoho premenných, o ktorých v súčasnosti nemáme informácie.

Kto bude pracovať na dôchodcov?
Že je odlov mozgov problémom ale priznáva aj vláda, už rok snaží prilákať odborníkov späť na Slovensko. V prípade, že sa zamestnajú v štátnej správe, majú nárok na finančný príspevok. Grant vo výške desaťtisíc eur dostanú mladí, ktorí skončili zahraničnú vysokú školu. Až 50-tisíc dostanú odborníci s desaťročnou praxou. Polovicu z peňazí získajú navrátilci po uzatvorení pracovnej zmluvy na Slovensku, druhú po roku práce.

Od spustenia programu sa rozhodli vrátiť späť len štyria Slováci. Voľných bolo až 19 pracovných miest. Odborníci tvrdia, že program nie je dostatočne atraktívny.
V súvislosti s návratom Slovákov sa v súčasnosti hovorí aj o organizácii LEAF, ktorá napríklad prilákala späť na Slovensko Zuzanu Hlávkovú.

S odlivom mozgov majú problém takmer všetky krajiny východnej Európy. Rumunská vláda so súkromnými firmami ponúka mladým talentovaným ľuďom štipendiá, organizujú veľtrhy práce, len aby ich presvedčili o výhodách návratu. Píše portál euractiv.sk “Chcem ťa späť," je zase slogan, ktorý si zvolila Litva, aby prilákala domov mladých vzdelaných vysťahovalcov.
Odchod Slovákov do zahraničia je problémom aj kvôli takzvanej demografickej kríze či starnutiu obyvateľstva. Už v súčasnosti musí štát dotovať Sociálnu poisťovňu sumou okolo pol miliardy eur, aby mala na vyplácanie všetkých dôchodkov.

To, že ide o veľký problém potvrdzujú aj dáta Eurostatu, podľa ktorých budeme starnúť najrýchlejšie v celej Európske únii. Dnes na 100 Slovákov v aktívnom veku (od 15 do 64 rokov) pripadá len 19 ľudí vo veku 65 rokov, teda ľudí na dôchodku. Posledná demografická prognóza Eurostatu však hovorí, že v roku 2014 sa počet penzistov na sto pracujúcich zvýši až na 40.

Ak by ale však stále viac Slovákov odchádzalo ako prichádzalo, zhoršil by sa podľa IFP pomer aktívnych k starším až na 100 ku 43 v roku 2040.

V praxi to znamená, že v budúcnosti sa ľudia nebudú môcť spoliehať len na dôchodky z prvého piliera.

Michaela Kušnírová
Sme, 9.1.2017

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards