Čo sa môže stať, ak železiarne preberú od Američanov Číňania (Denník N)

Denník N zverejnil 29.1.2017 článok venovaný odpredaju košickej železiarne do rúk čínskej spoločnosti HE Steel s vyjadrením Radovana Ďuranu

Čo sa môže stať, ak železiarne preberú od Američanov Číňania (Denník N)

 U.S. Steel chce predať košické železiarne. Vec je skoro hotová, pôjde o transakciu za 1,4 miliardy eur, píšu Hospodárske noviny. Na stole už má byť memorandum o porozumení, podľa ktorého odteraz Američania debatujú o transakcii už len s čínskou firmou He Steel. Druhý záujemca, Třinecké železiarne Tomáša Chreneka, je už podľa týchto správ von z hry.

Ponúkame odpovede na 6 otázok spojených s budúcnosťou podniku.

Prečo je košická oceliareň pre Slovensko dôležitá?

V košickej fabrike dnes pre jej amerického majiteľa U.S. Steel pracuje na zmeny v nepretržitej prevádzke okolo pecí, ale aj v administratíve a v dcérskych firmách dokopy 11 800 ľudí.

Oceliarne spolu s bratislavským Volkswagenom a so sieťou Tesco tvoria trojku najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
Zatiaľ čo bratislavská automobilka v roku 2015 vyrobila tržby v hodnote 7,2 miliardy eur, košická železiareň približne 3,5-krát nižšie: 2,1 miliardy eur.

V Košiciach je nezamestnanosť pod ôsmimi percentami, čo je pod priemerom krajiny. Okres Košice-okolie však už má napríklad približne 15-percentnú nezamestnanosť.

Prečo chcú Američania odísť?

Do košickej oceliarne sa už dlho nenaliali investície, ktoré potrebujú, aby dokázali držať krok s efektívnejšími konkurentmi najmä v dodávkach pre automobilky. Investičný dlh firmy sa vyšplhal tak vysoko, že by do nej niekto musel naliať miliardu eur, aby dokázala dobehnúť zanedbané. Píše sa to podľa denníka SME v internej správe fabriky.

„Napríklad výroba kvapalného kyslíka funguje v košickej fabrike na technológiách zo 60. rokov minulého storočia, Američania zmodernizovali len malú časť,“ opisuje SME detaily zo správy.
„Vnímam to tak, že U.S. Steel chce odísť z Európy a hľadal kupcu,“ hovorí Milan Nič z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku, ako číta stratégiu americkej firmy.

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord, dodáva, že čínska oceliareň už kúpila fabriku v Srbsku (U.S. Steel ju vrátil srbskej vláde za dolár, investícia sa mu nevydarila, s košickou fabrikou sa mohli dopĺňať) a má dostatok peňazí na ďalšiu expanziu.
„Všetky významné čínske oceliarne zvažujú expanziu v zahraničí, aby získali know-how a kontakty na významných zákazníkov,“ hovorí Tomčiak.

Prečo odchod teraz?

Svoje si z rozpočtu pýtajú aj normy z Bruselu o čistom ovzduší, zmeny v technológiách či emisné povolenky. S týmito nákladmi mierne pomohla Američanom slovenská vláda. Bolo to vtedy, keď premiér Robert Fico v roku 2013 oznámil, že Američanov odhovoril od úmyslu predať fabriku na ďalších päť rokov výmenou za dotácie do ekologizácie výroby. Išlo o necelých 15 miliónov eur ročne, s U.S. Steelom podpísal aj memorandum, v ktorom sa mu zakazuje hromadne prepúšťať.
Vtedy to vyzeralo tak, že fabriku by mohol kúpiť Metinvest ukrajinského oligarchu Rinata Achmetova a veľa ľudí by prišlo o prácu.

Investície Američanov sa odvtedy zjavne výrazne nezvýšili. Zaostávajú za ambíciami oceliarskych konkurentov už od krízy, keď americká matka košickej fabriky priškrtila pobočke kohútik. Aj v roku 2013 bolo podľa týždenníka Trend otázne, či by sa našiel niekto, kto by vyplatil Američanov a ešte našiel peniaze na nutné investície.
K tomu prirátajme inváziu lacnej ocele z Číny a na ňu reagujúce dovozné a ochranné clá či príchod nového prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa do úradu.
Ten si získal priazeň voličov aj sľubmi o tom, ako vráti odídené investície fabrík naspäť do krajiny.
„Predstavená politika Trumpovej administratívy s cieľom zamerať sa na americký trh je jeden z mnohých faktorov, ktorý odpredaju nahráva. Naopak, dôvodov, prečo by U.S. Steel mal ostať v Košiciach, začína byť zúfalo málo,“ konštatuje analytik Tomčiak.

Ak Američania fabriku predajú Číňanom, bude to pre krajinu dobrá alebo zlá správa?

Američania zjavne nemajú v aktuálnej stratégii rozvoj košickej fabriky. Okrem investičného dlhu vidno aj to, že pravidelne redukujú počet pracovných miest o 29. Deje sa tak mesiac čo mesiac, keby chceli zrušiť 30 miest, už by to bolo hromadné prepúšťanie, ktoré má byť v rozpore s memorandom so slovenskou vládou.
Napriek tomu nesie fabrika punc americkej kultúry. „Iné etické normy vo vnútri firmy, tá pečať v regióne a v tom podniku je asi veľká. No dnes sme v inom období,“ konštatuje analytik Nič. Obavy z prípadného príchodu investora z komunistickej Číny nemá. Boli namieste skôr, keby šlo o strategický podnik v oblasti energetiky, uvažuje Nič.
„Číňania kúpili aj Volvo, zabehnutú firmu,“ vraví Nič s dôvetkom, že čínskych investorov zatiaľ príliš nepoznáme.
„I napriek svojej veľkosti a lokálnemu významu je U.S. Steel stále len súkromná firma, ktorá operuje v zásade v trhovom prostredí. Vlastníctvo sa mení, je to prirodzené, tak ako sa menia strategické plány investorov. V prípade čínskeho vlastníka, kde nie je jednoduché oddeliť verejné od súkromného vlastníctva, to je skôr geopolitická otázka,“ upozorňuje

Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Čínska He Steel by si cez Košice otvorila cestu na európsky trh bez colných bariér.

Čo môže zmeniť čínsky majiteľ?
Ak sa potvrdia slová o memorande a fabriku prevezme čínska He Steel, s najväčšou pravdepodobnosťou začne likvidovať investičný dlh po Američanoch, čiže investovať.

Môžu však aj uvažovať o zmene štruktúry výroby. „Po výmene majiteľa sa očakáva zmena v zameraní košických oceliarní. Číňania dokážu jednoduché výrobky (prvovýroba) produkovať lacnejšie doma. V rámci zefektívňovania procesov by tak postupne smerovali k tomu, aby sa Košice viac sústredili na produkciu náročnejších výrobkov a prenechali prvovýrobu na Čínu,“ myslí si analytik Tomčiak.

Z dlhodobého pohľadu to podľa neho nemusí byť pre Slovensko úplne dobrá správa.
„Zmena zamerania by v horizonte piatich rokov priniesla so sebou pravdepodobne zníženie počtu zamestnancov o 20 percent. He Steel by oceliarne v Košiciach určite viac využívala ako distribučné stredisko pre výrobky z Číny. Sláva košických oceliarní bude s najväčšou pravdepodobnosťou postupne upadať,“ myslí si analytik.

Peter Kamarás, ktorý sprostredkoval kúpu srbskej dvojičky košických oceliarní - Smederevo - do rúk tej istej čínskej firmy, s tým celkom nesúhlasí. Upozorňuje, že keby k predaju došlo, Číňania by hlavne začali najímať nových mladých ľudí, aby mohli nahradiť zamestnancov pred dôchodkovým vekom a stihli sa na to patrične vyškoliť.

Čo môže robiť slovenská vláda?

Premiér Fico aj minister hospodárstva Peter Žiga opakujú, že s Američanmi sa pravidelne rokuje, a keby bolo treba, sú pripravení debatovať aj o tom, že by si štát tiež kúpil podiely v oceliarni.

Podľa analytikov by sa vláda mala zaujímať o to, aby do štátnej kasy nezačalo zmenou majiteľa pritekať menej na daniach a aby sa zachovala zamestnanosť.
„Slovenská vláda by s mestom Košice mali k tejto potenciálnej hrozbe pristúpiť pragmaticky a vytvoriť také investičné podmienky, aby do regiónu prišli iné medzinárodné firmy,“ hovorí Tomčiak. Potenciál vidí napríklad v IT, elektrotechnike a logistike.

Ministerstvo hospodárstva hovorí, že čaká na nového vlastníka: „S ním sa bude rokovať o pomeroch vo firme po uplynutí memoranda. Zachovanie výroby a zamestnanosti v košickej oceliarni je pre štát mimoriadne dôležité.“
Ministerstvo tiež upozorňuje, že majú s U.S. Steelom dohodu, že bude vládu o rozhodnutí predať spoločnosť informovať. „V súčasnosti však žiadne informácie potvrdené nie sú,“ uzavrel ministerský hovorca Maroš Stano.

Daniela Krajanová
Denník N, 29.1.2017

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards