Ekonómovia sa zhodli, uvoľňovanie dlhovej brzdy považujú za rizikové

Je potrebné meniť ústavný zákon o dlhovej brzde? Ktoré zmeny sú nebezpečné a ktoré by boli prospešné? Čo sú najlepšie alternatívy k zmene dlhovej brzdy?

Ekonómovia sa zhodli, uvoľňovanie dlhovej brzdy považujú za rizikové

Výnimku z dlhovej brzdy nepotrebujeme, práve naopak. Potvrdilo to aj spoločné stanovisko ekonómov združených v Klube ekonomických analytikov. Radovan Ďurana k tejto téme uviedol: „Treba otvorene pomenovať súčasný problém verejných financií. Tým nie je nedostatok zdrojov, ale ich neefektívne vynakladanie. Štát nikdy nemal k dispozícii toľko zdrojov ako teraz. Zvyšovanie daňových príjmov, alebo posúvanie dlhovej brzdy, či financovanie cez PPP, všetky tieto nástroje odkladajú potrebu odstraňovať plytvanie s verejnými zdrojmi.“

Vo februári 2017, Klub ekonomických analytikov (KEA) realizoval medzi svojimi členmi prieskum, ktorého cieľom bolo komunikovať názory analytikov a ekonómov1 na potenciálne zmeny ústavného zákona o dlhovej brzde.

“Ústavný zákon o dlhovej brzde je v súčasnosti najsilnejším a prakticky jediným právne záväzným pilierom, ktorý stráži stabilitu našich verejných financií. Namiesto toho, aby sme k nemu pridali ešte ďalšie piliere (napr. výdavkové limity), objavujú sa správy, že aj ten jeden pilier treba podpiľovať.“ Juraj Kotian, predseda Klubu ekonomických analytikov

V prieskume KEA sa ekonómovia zhodli na tom, že uvoľňovanie dlhovej brzdy je pre Slovensko rizikové, dokonca dve tretiny to považujú za veľmi rizikové. Deväť z desiatich analytikov je presvedčených, že uvoľnenie dlhovej brzdy zhorší pripravenosť Slovenska čeliť nákladom, ktoré prinesie starnutie populácie, oddiali potrebný tlak na obmedzenie plytvania a zefektívnenie verejných výdavkov a v konečnom dôsledku povedie k nárastu deficitov a hrubého verejného dlhu. S argumentmi, že je nevyhnutné uvoľniť dlhovú brzdu pre realizáciu investícií (napr. do infraštruktúry) nesúhlasilo v priemere 9 z 10 analytikov, z toho dve tretiny vyjadrilo silný nesúhlas. Väčšina hlasujúcich takisto nesúhlasila s argumentom, že uvoľnenie dlhovej brzdy umožní lepšie využiť obdobie nízkych úrokových sadzieb a slušného rastu ekonomiky.

„Slovensko čaká v budúcnosti najrýchlejšie starnutie populácie spomedzi všetkých krajín EÚ a s tým spojený tlak na rast verejného dlhu. Súčasne aktuálne priaznivý vývoj ekonomiky je potrebné vo väčšej miere využiť na konsolidáciu verejných financií a vytvorenie rezervy pre nasledujúcu recesiu. Napriek tomu, že výška verejného dlhu voči HDP je viditeľne nižšia ako priemer krajín EÚ, je rating Slovenska výrazne nižší ako u najvyspelejších krajín EÚ, aj keď majú opticky vyšší verejný dlh. Tento fakt silno naznačuje, že Slovensko si v žiadnom prípade nemôže dovoliť nárast dlhu smerom k priemeru EÚ bez zhoršenia ratingu a nárastu nákladov na financovanie dlhu.“ Róbert Prega, analytik Tatra banky

„Samozrejme otvárať dlhovú brzdu bez konkrétnych riešení na efektívne míňanie výdavkov (value for Money iniciatíva, či existencie výdavkových stropov - s cieľom prioritizácie výdavkov a zodpovednej fiškálnej politiky) nemá zmysel.“ Anonymný respondent

Klub ekonomických analytikov posudzoval aj potenciálne čiastkové zmeny dlhovej brzdy. 95% analytikov vyjadrilo nesúhlas s argumentom, že zrušenie preddefinovaného poklesu referenčných pásiem dlhovej brzdy by bolo ekonomicky prospešné pre Slovensko. Až na jedného respondenta sa všetci vyjadrili v prospech udržania verejného dlhu pod 50-timi percentami HDP z dôvodu vytvorenia fiškálneho priestoru pre zvládnutie nasledujúcej recesie, kvôli nižšie stanovenému prahu solventnosti malej otvorenej ekonomiky akou je Slovensko a ako nutnú prípravu na rast výdavkov a dlhu z dôvodu blížiacej sa prudkej demografickej zmeny.

„Preddefinovaný pokles referenčných pásiem nie je žiaden problém, keď vláda hospodári vyrovnane - dlh k HDP klesá automaticky.“ Michal Lehuta, analytik Trendu

Najväčšia názorová pestrosť medzi analytikmi bola zaznamenaná v otázke prechodu na čistý dlh, kde väčšina analytikov vidí prínosy prechodu na čistý dlh, avšak podmieňuje ho znížením referenčných hraníc tak, aby nedošlo k uvoľneniu dlhovej brzdy v dôsledku metodickej zmeny. V prípade prechodu viazanosti dlhovej brzdy na čistý dlh analytici preferujú použiť čistý dlh oficiálne publikovaný Eurostatom.

„Metodika Eurostatu (je výhodnejšia) pred metodikou MinFinu najmä kvôli (zamedzeniu) možnosti politických tlakov na zmenu/úpravu alebo obchádzanie metodiky.“ Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

Najintenzívnejší nesúhlas vyjadrili analytici so zavedením investičnej výnimky (celkovo nesúhlasilo 86% analytikov pričom silný nesúhlas vyjadrili 2/3) kde vyjadrili silné pochybnosti o jej ekonomickej prospešnosti pre Slovensko. Ako najväčšie riziká zavedenia investičnej výnimky, a na tomto sa zhodli všetci analytici, vidia plytvanie verejnými zdrojmi, keďže štát nebude nútený nastavovať a vylepšovať pravidlá pre hodnotenie efektívnosti investícií. Ďalej to môže byť vágna definícia, ktorá by sa mohla zneužívať kvôli chýbajúcim alebo nejasným pravidlám, čo by spadalo pod výnimku a čo už nie. A napokon by to bol precedens pre zavádzanie ďalších typov výnimiek. Väčšina analytikov sa zhodla, že zavedenie investičnej výnimky povedie k zvýšeniu deficitu a tým aj ohrozeniu stability verejných financií, zníženiu kredibility v očiach zahraničných investorov. V neposlednom rade investičná výnimka by umožnila financovať len malú časť plánovaných diaľničných projektov a podľa analytikov väčšinu investičných potrieb nevyrieši.

„Treba otvorene pomenovať súčasný problém verejných financií. Tým nie je nedostatok zdrojov, ale ich neefektívne vynakladanie. Štát nikdy nemal k dispozícii toľko zdrojov ako teraz. Zvyšovanie daňových príjmov, alebo posúvanie dlhovej brzdy, či financovanie cez PPP, všetky tieto nástroje odkladajú potrebu odstraňovať plytvanie s verejnými zdrojmi.“ Radovan Ďurana, analytik INESS

Čo je teda najlepšou alternatívou k uvoľneniu dlhovej brzdy? Analytici sa zhodli na týchto piatich:

1/ analýza a intenzívnejšia prioritizácia investičných projektov cez „Hodnotu za peniaze“

2/ efektívnejšie čerpanie fondov EÚ (eliminácia všetkých zdrojov predražovania projektov, presun nečerpaných zdrojov z iných programov na cesty)

3/ nastavenie bežných výdavkov rozpočtu tak, aby ostalo viac peňazí na investičné výdavky (vrátane školstva a zdravotníctva) aj po znížení prílevu fondov EÚ

4/ zvýšenie efektivity výberu DPH

5/ zavedenie výdavkových limitov, ktoré vytvoria fiškálny priestor pre stabilný rast investícií (napr. do infraštruktúry) aj v horších časoch

„Myslím si, že čo najširšia aplikácia projektu Hodnota za peniaze predstavuje pre Slovensko v súčasnosti najväčšiu príležitosť na získanie dodatočných zdrojov pre prioritné oblasti ako napr. školstvo. Bez toho aby všetky kľúčové investície v doprave boli podrobené hĺbkovej analýze projektu Hodnoty za peniaze je požadovanie dodatočných zdrojov absolútne nelegitímne.“ Róbert Prega, analytik Tatra banky.

Klub ekonomických analytikov

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards