Chceme nižšie dane. Hoteliéri žiadajú od Kažimíra stimuly? (Finweb)

Finančný portál Hospodárskych novín, Finweb, publikoval 28.2.2017 článok o požiadavke podnikateľov z cestovného ruchu o zníženie DPH na ich služby s komentárom Radovana Ďuranu

Podnikatelia v cestovnom ruchu chcú nižšiu DPH na svoje služby aj kratší čas odpisovania budov.

Chceme nižšie dane, ale aj úľavy pre zamestnancov. S takouto požiadavkou prichádzajú slovenskí hotelieri za ministrom financií Petrom Kažimírom.

Rokovania u Kažimíra

Rezort financií totiž prednedávnom avizoval, že zmení zákon o dani z príjmov. A súčasťou má byť aj pomoc pre slovenský cestovný ruch.

"V súlade s programovým vyhlásením vlády sa novela zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu, a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora," píše sa v predbežnej informácii k návrhu zákona.

Hotely chcú, aby im štát znížil daň z pridanej hodnoty o polovicu. Dnes platí znížená desaťpercentná sadzba dane len na niektoré vybrané potraviny. Ako napríklad chlieb či mäso. Na ostatné tovary a služby je 20-percentná sadzba.

"Každá jedna úľava, ktorá by bola schválená, pomôže cestovnému ruchu na ďalší rozvoj, lebo každý ušetrený peniaz sa v našej brandži použije na inováciu," povedala manažérka penziónu Strachan Iveta Bachledová.

S ďalším selektívnym znižovaním dane na vybrané sektory nesúhlasí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Hotelom by podľa neho viac pomohlo, keby im štát prikazoval menej nezmyselných pravidiel. Ako príklad uviedol, že ubytovacie zariadenia musia platiť poplatky za televízne prijímače alebo spĺňať mnoho prežitých hygienických noriem týkajúcich sa vzdialeností či zariadenia izieb. "To už dnes naozaj netreba regulovať, lebo systém ratingov a feedbackov to plne nahradzuje."

Karta pre zamestnancov

Hotelieri sa chcú zamerať aj na zamestnancov a podniky. Navrhujú, aby zamestnávateľ a zamestnanec dobrovoľne prispievali do systému alebo akéhosi fondu štátom sumou, ktorej maximum by stanovil štát. Príspevok zo strany zamestnávateľa by bol daňovo uznaným nákladom a pre zamestnanca by bol tento príjem oslobodený od dane z príjmu. Pracovníci by si z fondu potom mohli zaplatiť napríklad noc v hoteli, čo by nakoplo celý sektor. Viac prenocovaní v ubytovacích zariadeniach totiž znamená nárast tržieb vo všetkých ostatných službách cestovného ruchu.

"V Poľsku a v Maďarsku fungujú podobné nástroje veľmi dobre," povedal generálny riaditeľ Tatry Mountain Resorts Bohuš Hlavatý. V Maďarsku ide konkrétne o produkt s názvom Széchenyiho karta. Zamestnávateľ tam môže prispievať zamestnancovi maximálnou sumou za rok na špecifický účet. "Nosičom je karta, ktorej účel je limitovaný. Zamestnanec môže tento príspevok zamestnávateľa využiť na ubytovanie, stravovanie, koncerty alebo športovú činnosť," vysvetlil prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák. Podotkol však, že naši južní susedia tento benefit využívajú skôr na reštauračné služby, lebo v Maďarsku nemajú systém gastrolístkov.

Čo žiadajú hotelieri

1. Zníženie sadzby DPH pre ubytovacie a reštauračné služby na desať percent.

2. Zníženie času odpisovania hmotného majetku v šiestej odpisovej skupiny z dnešných 40 na 20 rokov.

3. Zaradiť náklady na služby cestovného ruchu ako daňovo uznateľného nákladu pre zamestnávateľov a zamestnancov.

4. Dobudovanie siete vízových centier v Rusku a na Ukrajine.

5. Zvýšiť podporu zapájania sa zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania.

6. Zaradiť náklady na členstvo v profesijných organizáciách a organizáciách cestovného ruchu medzi daňovo uznané výdavky v plnej výške.

Veronika Šoltínska
Finweb, 28.2.2017