Írsky národný plán obnovy 2011 - 2014

Írsko.
Krajina, ktorej veriteľom sa možno stane každý daňový poplatník
v krajinách Eurozóny, Slovensko nevynímajúc. Môže byť preto zaujímavé, aký
ekonomický vývoj očakáva samotné írske ministerstvo financií, ktoré zostavilo
výhľad na roky 2011 – 2014 s názvom Národný plán obnovy 2011 - 2014 (The
National Recovery Plan 2011-2014). Hlavným cieľom tohto plánu je ozdravenie
verejných financií.

Írsky národný plán obnovy 2011 - 2014

Predikcia základným
makroekonomických ukazovateľov

Zdroj: The
National Recovery Plan 2011-2014
(strana 25)

Vývoj verejných financií

Írske ministerstvo financií očakáva
pre rok 2010 deficit verejných financií na úrovni 11,7 % HDP, avšak treba
dodať, že tieto čísla nezahŕňajú finančnú pomoc bankovému sektoru vo výške 31
mld. Eur. Spolu s ňou sa tak tohtoročný deficit odhaduje až na 32 % HDP
(tento údaj však nie je súčasťou Národného plánu obnovy 2011- 2014). Jedným
z hlavných cieľov, ktorý si Národný plán obnovy kladie, je zníženie
deficitu verejných financií.  Ten by sa
mal postupne od roku 2011 znížiť z 9,1 % HDP na 2,8 % v roku 2014
a splniť tak maastrichtské kritérium.  To sa má podariť prostredníctvom úspor vo
verejných výdavkoch a nárastu daňových príjmov. Ozdravný balíček na roky
2011-2014 má hodnotu 15 mld. €, z ktorého 10 mld. € by malo byť na strane
výdavkových škrtov a 5 mld. € by mali tvoriť daňové príjmy.

Inou kapitolou je však vývoj
verejného dlhu. Ten sa Írom do roku 2014 na úroveň súčasných maastrichtských
kritérií znížiť nepodarí ani zďaleka. Najväčší skok vo výške verejného dlhu je
zaznamenaný práve v tomto roku, keď sa dlh z úrovne 66 % HDP
v roku 2009 vyšplhá až na 95 % HDP, čo je spôsobené nielen vysokým
deficitom verejných financií v roku 2010, ale hlavne vysokými výdavkami na
záchranu írskych bánk. V ďalších rokoch bude výška verejného dlhu mierne
narastať. Podľa agentúry
Moody´s
by mal dlh dosiahnuť 120% HDP v roku 2013.

Predpokladaný vývoj deficitu verejných financií, konsolidácia verejných financií a verejný dlh ako % z HDP

Zdroj: The
National Recovery Plan 2011-2014
(strana 19)

Výdavky

Znižovanie verejných výdavkov je
hlavnou prioritou, nakoľko v rokoch 2000 až 2008 došlo k ich bezprecedentnému
nárastu ako ukazuje tabuľka nižšie:

Nárast írskych
verejných výdavkov

Zdroj: The
National Recovery Plan 2011-2014
(strana 55)

Celkové bežné výdavky majú byť
postupne v roku 2014 oproti roku 2010 nižšie o 13 % a kapitálové
výdavky o 45,5 %
.

Bežné výdavky v Írsku

Zdroj: The
National Recovery Plan 2011-2014
 
(strana: 62)

Kapitálové výdavky v Írsku
v mld. Eur

Pre porovnanie celkové výdavky na
Slovensku boli na rok 2010 rozpočtované vo výške 16,277 mld. € (neskôr
revidované na 16,407
mld. €
), v roku 2011 však stúpnu na 16,925
mld. €
. Môžeme teda skonštatovať, že pokiaľ v Írsku dôjde v roku
2011 k zníženiu celkových výdavkov o 6,3 %, na Slovensku dôjde opäť
k nárastu o takmer 4 %.

Kategóriou, ktorá výrazne
ovplyvňuje výšku verejných výdavkov je počet zamestnancov vo verejnom sektore.
V roku 2010 usporili Íri oproti roku 2009 na mzdách zamestnancov 1,4 mld.
Eur a oproti koncu roka 2008 znížili ich počet o približne 12 000.
Predpokladaný celkový počet pracujúcich vo verejnom sektore na konci roku 2010
je niečo pod 307 400.  Ich počet by
mal už len mierne klesnúť. Na Slovensku došlo medzi rokmi 2004 a 2008
k postupnému zníženiu počtu zamestnancov verejnej správy o necelých
37 000, avšak paradoxne práve v krízovom roku
2009 sa pokles zastavil, naopak počet zamestnancov mierne narástol.

Vysoké deficity
a narastajúci verejný dlh sa v Írsku prejaví aj rastom výdavkov na
dlhovú službu, ktoré narastú do roku 2014 až na 20 % z celkových daňových príjmov. Pre porovnanie na Slovensku
je to v súčasnosti necelých 13 % (1,1
mld. Eur).
 

Príjmy

Príjmy z daní sa medzi rokmi
2011-2014 majú zvýšiť o 5 mld. €, čo predstavuje 1/3 z celkového
ozdravného balíčka.

V dokumente sa priamo
uvádza: „Príjmy
sú vytvárané prostredníctvom ekonomickej aktivity a nie prostredníctvom
zvyšovania daňových sadzieb. Vysoké daňové sadzby a úzky vymeriavací
základ dane môže vyvolať oveľa nižšie príjmy ako nižšie sadzby s oveľa
širším základom.“
(strana 90)

Z tohto dôvodu bude írska
vláda klásť dôraz na rozšírenie vymeriavacích základov daňového systému. Počas obdobia po roku 2000 nezdaniteľné minimum
vzrástlo zo 7 238 € na 18 300 €, čo spôsobilo, že podiel
daňových jednotiek oslobodených od platenia dane z príjmov sa zvýšil z 34% v
roku 2004 na odhadovaných 45% v roku 2010. V tom istom čase sa podiel
platiacich daňovníkov spadajúcich do vyššej daňovej sadzby znížil z 23 %
na 13%. V roku 2010 Írsko dosiahlo stav, kedy len 8 % zarábajúcich (ročne
75 000 € a viac) platí 60 % všetkých príjmov z daní fyzických
osôb, zatiaľ čo 80 % zarábajúcich (50 000 € ročne a menej), tvorí iba
17 %-ný podiel na celkovom výbere daní z príjmu fyzických osôb. Možno
teda očakávať, že dôjde k výraznému zvýšeniu efektívnych daní.

Naopak 12,5 % daň z príjmu
právnických osôb by mala zostať zachovaná.

Podobne ako Slovensko aj Írsko sa
rozhodlo zvýšiť DPH, avšak až od roku 2013, kedy by mala sadzba DPH narásť zo
súčasných 21 % na 22 % a následne v roku 2014 až na 23 %. Nižšia sadzba na služby s vysokým podielom práce (stavebníctvo, hotelierstvo, reštauračné služby, noviny,
ale aj palivá a iné služby s vysokým podielom práce) bude ponechaná bez zmeny, keďže ako uvádza
Národný plán obnovy „každé
jej zvýšenie by mohlo ohroziť zamestnanosť“
.

Zaujímavý je však fakt, že
podiel objemu „ozdravného balíčka“ teda opatrení zvyšujúcich daňové príjmy  na rok 2011na celkových príjmoch z daní
v roku 2010 je na Slovensku vyšší ako v Írsku, pričom Íri zaznamenali
väčší percentuálny prepad daňových príjmov medzi rokmi 2008 – 2010, napriek
tomu, že v roku 2009 došlo u nich k úpravám v daňovom systéme
a k zvýšeniu efektívnych daní.  

Vývoj daňových
príjmov v Írsku a SR a výška „ozdravných balíčkov“ na rok 2011

*Údaj podielu „ozdravných
balíčkov“ na celkových príjmoch v roku 2010 nie je 100%-ne spoľahlivý,
pretože výška plánovaného nárastu daňových príjmov nie je ovplyvnená iba
konsolidačnými opatreniami, ale aj ekonomickým rastom krajín.

Zdroj: vlastné spracovanie,
údaje dostupné tu
tu
a v databáze
Eurostatu

Napriek tomu, že Národný plán obnovy na roky 2011-2014
predpovedá zníženie deficitu na 2,8 % už v roku 2014, MMF vo
svojej správe hovorí o rizikách nenaplnenia stanovených rozpočtových
cieľov
. MMF odhaduje, že v roku 2014 dosiahne Írsko deficit
verejných financií vo výške 5,1 % a maastrichtské kritérium deficitu Íri
nesplnia ani v roku 2015, kedy sa deficit odhaduje na 4,8 %.

Negatívny výhľad Írsku predpovedá aj ratingová agentúra
Moodys, ktorá znížila Írsku rating o 5 stupňov na Baa1 s negatívny
výhľadom
a varovaní, že môže prísť k ďalšiemu zníženiu, ak
Dublin nebude schopný ustabilizovať svoju dlhovú situáciu.

MMF ďalej v správe uvádza, že nepriaznivý
vývoj v Írsku by sa mohol „preliať“ aj do krajín ako Španielsko,
Portugalsko či Grécko, pri ktorých je trh v súčasnosti veľmi citlivý na
každú negatívnu správu. Správa poukázala aj na politické riziko vzhľadom na
blížiace sa februárové alebo marcové voľby, kedy sa očakáva nástup novej vlády,
ktorá chce zmeniť niektoré podmienky „bailoutu“ vrátane prenesenia určitých
strát aj na držiteľov dlhopisov.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards