Zavrieť pracovný trh bolo pre Nemecko a Rakúsko chybou (Hospodárske noviny)

Bolo to
rozhodnutie, ktorým Nemecko a Rakúsko na jednej strane ochránilo domácich
zamestnancov, no zároveň poškodilo domácich zamestnávateľov, pretože im
týmto rozhodnutím de facto znemožnili zamestnávať potenciálne lacnejšiu
a kvalifikovanejšiu pracovnú silu zo zahraničia a zvyšovať svoju
konkurencieschopnosť na globálnom trhu, povedal pre Hospodárske noviny dňa 1.4. 2011 na margo zatvorenia hraníc pre pohyb pracovnej sily Richard Ďurana z INESS.

Zavrieť pracovný trh bolo pre Nemecko a Rakúsko chybou (Hospodárske noviny)

Sedem rokov po rozšírení Európskej únie o nových členov
padlo aj posledné obmedzenie pracovného trhu. Nemecko a Rakúsko, ktoré využili
maximálnu dĺžku ochrany svojich občanov pred konkurenciou zo zahraničia,
nespravili dobré rozhodnutie. Štáty, ktoré umožnili ľuďom z nových členských
krajín legálne pracovať, totiž zaznamenali rast ekonomiky aj zamestnanosti a
napriek prílevu novej pracovnej sily tiež pokles alebo aspoň stagnáciu
nezamestnanosti. Veľká Británia napríklad hodnotila otvorenie svojho pracovného
trhu už dva roky po uvoľnení pravidiel ako mierne pozitívne pre celkovú
ekonomiku.

Angličanom sa to
oplatilo

Len za jeden a pol roka od uvoľnenia pracovného trhu sa na
Britských ostrovoch registrovalo takmer 300-tisíc ľudí z nových členských
krajín, ktorí mali snahu v tomto štáte aj pracovať. A napriek tomu, že väčšina
z nich si prácu našla, nespôsobilo to v krajine nárast nezamestnanosti. Z práce
týchto ľudí ťažila celá spoločnosť. „Vzhľadom
na ochotu zamestnávateľov prijať týchto pracovníkov je opodstatnené domnievať
sa, že tento postup bol pre nich výhodný, a teda aj celkový prínos pre
hospodárstvo je pozitívny,“ hovorí analytik inštitútu INESS Richard Ďurana.

Ekonomika takto získala pracovnú silu, ktorá bola ochotná
pracovať na pozíciách, kde domáci zamestnanci už nechceli pracovať, čo
podporilo v krajine za La Mancheom aj relatívne nízkonákladové výroby. Na
druhej strane sa domáci pracovníci dostali do pozície, keď boli konkurenciou donútení
začať sa zaujímať o náročnejšie profesie, a tým si začali zlepšovať aj svoje
pracovné zručnosti. „Vyčísliť presný dosah otvorenia pracovného trhu je veľmi
ťažké, ale pozitívne efekty určite prevyšovali nad negatívami,“ hovorí analytik
Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Obavy sa nepotvrdili

Nemci aj Rakúšania mali najväčší strach z toho, že ich
pracovný trh zaplavia lacní zamestnanci z východnej Európy, ktorí budú ochotní
pracovať aj za nižšie platy. „Skúsenosti ukázali, že nezamestnanosť v daných
regiónoch nijako nevzrástla,“ hovorí Páleník. A navyše počet pracovníkov z
nových členských krajín sa stabilne pohyboval pod jedným percentom z celkovej
pracujúcej populácie, čo pre ekonomiku nepredstavuje problém. „Veľkosť migrácie
bola ovplyvnená aj zatvorením trhu práce zo strany Nemecka, Rakúska, Francúzska
a ďalších krajín. Ak by tieto veľké ekonomiky svoj trh otvorili, bol by tento
prílev ešte nižší a nepredstavoval by pre jednotlivé ekonomiky už vôbec žiadne
riziko,“ dodáva Páleník.

Navyše prácu v zahraničí si hľadali ľudia, ktorí boli
ochotní pravidelne meniť zamestnanie a flexibilne reagovať na situáciu na trhu
práce. Napríklad v roku 2009 reagovala na krízu odchodom z Británie až štvrtina
Slovákov, ktorí tam dovtedy pracovali. Zamestnanci, ktorí v štáte ostávajú iba
v situácii, keď majú prácu a prispievajú do systémov sociálneho zabezpečenia, a
v čase recesie z krajiny odchádzajú a neuplatňujú si svoje nároky na sociálny
systém, sú snom každého politika.

Nemci si vyberali
hrozienka

Druhým extrémom bolo, že Nemecko aj Rakúsko síce zavreli
svoj pracovný trh, ale stále si nechali priestor na to, aby umožnili zamestnať
sa vybraným profesiám. O vzdelaných ľudí od začiatku súťažili s Veľkou
Britániou a na trhu v oboch krajinách je stále nedostatok špecialistov. Ak by
štáty podobne súťažili aj o menej kvalifikovaných odborníkov, ktorí sú ochotní
za prácou cestovať, tak by sa pravdepodobne aj Nemecko a Rakúsko zviezli na
úspechu, ktorý vďaka migrantom zažila Veľká Británia spolu s Írskom.

Peter Podstupka

Hospodárske
noviny, 1.4. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards