Nezmenené východiská (.týždeň)

Nové
vedenie ministerstva financií sa vrátilo k starým poriadkom a východiská
rozpočtu verejnej správy na budúci rok nielen pripravilo, ale na rozdiel od
toho minulého aj zverejnilo.

Nezmenené východiská (.týždeň)

V skratke sa dá povedať, že nás čaká znižovanie deficitu,
ktoré nastane vplyvom opatrného znižovania výdavkov, ale hlavne vďaka vyšším
daňovým a odvodovým príjmom. Budúci rok nám vláda plánuje zobrať o miliardu eur
viac.
Opatrnosť „šetrenia“ sa dá ilustrovať na príklade výdavkov na
mzdy.  Predpokladajme, že ekonomická
situácia je na Slovensku podobná ako v Česku, kde podľa agentúrneho prieskumu
medziročne vzrástol príjem len jednému človeku z desiatich. Takýto
prieskum na Slovensku som nepostrehol, ale podobný výsledok indikuje  aj Štatistický úrad, podľa ktorého príjmy
domácností v roku  2010 v porovnaní s
rokom 2009 klesli. Dá sa v takom prípade hovoriť o nezvyšovaní miezd štátnych
zamestnancov vyplácaných zo zdrojov štátneho rozpočtu ako o šetrení? V rozpočte
na rok 2011 výdavky na mzdy klesli len veľmi mierne, menej, ako bol ich
kumulovaný rast v rokoch 2009  2010. O
ozajstnom šetrení sa preto dá hovoriť len ťažko, ide len o reflektovanie
predtým prehliadanej ekonomickej reality. Nezvyšovať mzdy navrhuje ministerstvo
aj na rok 2012. Nie je to málo ambiciózny cieľ, vzhľadom na plánovaný, stále
obrovský schodok 3 mld. eur a rastúci dlh? Estónci v minulom roku znížili
výdavky na mzdy o 4 percentá. Ich dlh bol pritom 7 % HDP v roku 2009, oproti
našim 36 % HDP. Chce nám tým vláda povedať, že škrtanie máme za sebou a  rozpočtové organizácie či stovky
príspevkových organizácií dnes fungujú maximálne efektívne a už môžeme štátnym
zamestnancom len zamestnancov pridávať? Bohužiaľ, s východiskami nebol
zverejnený plánovaný počet zamestnancov na rok 2012. Pravdepodobne k nejakému
poklesu pracovných miest dôjde, aby mohol byť financovaný rast miezd
vysokokvalifikovaných úradníkov (snáď)  a
zároveň celkový balík miezd zostal rovnaký. Pokles počtu zamestnancov o 3 % by
zhruba znamenal  rast miezd zostávajúcich
zamestnancov o 3,1 %. Ktohovie, či k tomu dôjde, razantné škrtanie sa však
neplánuje. Podobná situácia je v prevádzkových
výdavkoch, ktoré ešte v roku 2008 boli 
o 30 % nižšie, ako je plán na tento rok. Taký nárast neospravedlní ani
kumulovaná inflácia a hádam ani administrácia eurofondov (bolo by to drahé
presúvanie peňazí). Na rok 2012 sa plánuje 5 % pokles výdavkov. Chvályhodné,
bodaj by prijaté zmeny v obstarávaní ušetrili. Ale ani najtransparentnejšia
aukcia nezastaví zbytočné obstarávanie. Napríklad náklady na komerčný nájom,
hoci verejná správa disponuje množstvom nevyužitých kancelárií.  Či výdavky za IT služby, ktoré verejná správa
nevie (alebo nechce) centralizovať a radikálne znížiť. Lacnejšia prevádzka však
dieru v pokladnici nezalepí. Väčšina verejných výdavkov je daných zákonom. Tu
je aktivita vlády ešte menšia, aspoň pokiaľ môžeme súdiť na základe možných
nových konsolidačných opatrení (dohromady len 
97 mil. eur). Škrtanie sociálnych dávok poskytovaných ľuďom s
nadpriemernými príjmami sa  zrejme opäť
nebude konať, na transferoch obyvateľstvu by sa prijatím týchto opatrení ušetrilo
slabých 7,3 mil. eur. Áno, návrh východísk verejnej správy nie je dokument, kde
by mali byť prezentované plánované reformy. Ale aký je teda účel tohto
prikrátkeho zoznamu, ktorý opäť za úspory považuje vrátené investičné stimuly?
V dokumente sa nájdu aj pozitíva. 
Obmedzenie niektorých výdavkov na bytovú politiku.  Priznanie, že 6 % dotácia starých hypoték je
nekresťanským plytvaním, ktoré malo byť zastavené už pred rokmi. Ak sa návrh
neprijme, bude nás stáť ďalších viac ako 50 mil. eur. Rovnako snaha obmedziť
výdavky na prémiu k stavebnému sporeniu, hoci návrh je zbytočne opatrný. Táto
štátna dotácia už dávno neplní funkciu stimulu obnovy bytového fondu, aj
reklamy stavebných sporiteľní lákajú klientov na zhodnocovanie úspor, čo
konštatuje  aj analytická úderka
Inštitútu Finančnej Politiky na ministerstve. Je poskytovaná flagrantne
každému, kto si o ňu požiada (dokonca aj novorodencom). Podpisovanie nových
zmlúv by malo byť zajtra zastavené a prémie pri súčasných zmluvách zdanené,
podobne ako v Česku, ešte pred ich vyplatením. Uvidíme, či koaličná rada
prehltne zmenu tejto hry, v ktorej sa z jedného vrecka berie a do druhého
vracia. Vzhľadom na to, že podmienky ďalšej zbytočnej neadresnej redistribúcie,
s názvom príspevok k hypotéke pre mladých, sa majú zmeniť tak, aby ho dostal
takmer každý dlžník mladší 35 rokov,  nie
je namieste očakávať skresanie prémie. 
Je
fascinujúce, že mesiac sa vedie diskusia o zvyšovaní odvodov živnostníkov,
ktorým chce vláda zobrať o 30 mil. eur viac ako doteraz,  pritom len na stavebnej prémii sa ročne
bezúčelne prešustruje  42 mil. eur a príspevok
pre mladých nás už budúci rok bude stáť 15 mil. eur. Akoby sme mali dve vlády,
jednu na výdavky a druhú na príjmy, ktoré o sebe nič nevedia. Vláde  nemožno vyčítať, že nič nerobí, výdavky na
prevádzku minimálne nerastú a snahy o šetrenie nesporne sú. Ale prístup a
chýbajúca razancia presne zodpovedajú manažmentu platenému z daní. Máme čas,
rast daňových príjmov to za nás vyrieši. Zadlžovanie budúcich generácií sa
nekončí, akurát mierne spomaľuje.


Radovan Ďurana

Autor je analytik INESS.

.týždeň, 4.4. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards