Výdavky na lieky sú vysoké (Aktuálne.sk)

Pacient, ktorému lekári každý štvrtý deň predpísali liek, vybral celkovo za rok 348 balení. Urológ, ktorý za mesiac predpísal lieky za 49 tisíc eur – približne toľko, koľko jeho kolegovia predpíšu za rok. 233 tisíc poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí užívajú viac ako 10 druhov liekov a 170 tisíc pacientov, ktorým v rámci jedného mesiaca viacerí lekári predpísali ten istý liek. Predpisovanie drahých liekov, ku ktorým existuje lacnejšia generická alternatíva. Pacient, ktorý získal za jediný mesiac od ôsmich lekárov 13 balení toho istého lieku.

Anekdoty zdravotných poisťovní (zaznamenané v slovenskej dennej tlači), ktoré si pripravujú pôdu pre nepríjemné škrtanie výdavkov alebo reálny problém slovenského zdravotníctva s plytvaním v liekoch?

Odpoveď nám pomôže nájsť aj medzinárodné porovnanie.

Rast výdavkov na lieky nie je slovenské špecifikum. Výdavky na voľnopredajné lieky a lieky na predpis dosiahli v roku 2008 v EÚ 180 miliárd EUR, približne 18% celkových výdavkov na zdravotníctvo (nevážený priemer). Počas posledných desiatich rokov narástli v únii priemerné výdavky na obyvateľa za lieky o takmer 50% (očistené o infláciu).
Kým v EÚ rástli výdavky na lieky rýchlejšie ako celkové výdavky na zdravotníctvo, na Slovensku to bolo ešte naopak. Rast celkových výdavkov bol jeden z najrýchlejších v EÚ a za dané obdobie dosahoval priemerne o infláciu očistených 7,1% ročne. Priemerný reálny ročný rast výdavkov na lieky v desaťročnici 1999/2008 na Slovensku patril k najvyšším v EÚ (4,9% vs. priemer EÚ 4,7%).

Priemerný ročný reálny rast výdavkov na lieky v porovnaní k celkovým výdavkom na zdravotníctvo 1998-2008

Zdroj: Graf prebratý z Health at a Glance Europe 2010, OECD 2011

Aj keď v tom nie sme sami, problém privysokých výdavkov na lieky je u nás vypuklejší ako v iných krajinách. V ukazovateli podielu výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky na celkových výdavkoch na zdravotníctvo s 38% spolu s Bulharskom suverénne v EÚ vedieme. Priemerný podiel výdavkov na zdravotnícke tovary je v EÚ 25% celkových výdavkov. Zdroje, ktoré neefektívne investujeme do liekov následne chýbajú v iných oblastiach zdravotníctva, ako sú napríklad ambulantná či lôžková starostlivosť.

Podiel výdavkov podľa funkcie na celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť rok 2008 zoradené podľa výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky

* Liečba a rehabilitácia hospitalizovaných pacientov v nemocniciach, centrách jednodňovej chirurgie a pod.
** Liečba a rehabilitácia v ambulanciách, klinikách a ambulantných oddeleniach nemocníc, domáca starostlivosť a doplnkové služby.
Zdroj: Graf INESS spracovaný na základe údajov Health at a Glance Europe 2010, OECD 2011

To, že na lieky dávame relatívne k veľkosti ekonomiky viac ako iné krajiny, vidno na porovnaní k hrubému domácemu produktu. V tomto ukazovateli sme nielen nad priemerom EÚ (2,2% vs. 1,7%) no i nad priemerom politicko-ekonomicko-historicky porovnateľných krajín, našich susedov z V4 (1,8%).

1. Len lieky na predpis (ostatné krajiny vrátane voľnopredajných liekov)
Zdroj: Graf INESS spracovaný na základe údajov Health at a Glance Europe 2010, OECD 2011

Umiestnenie Slovenska v predchádzajúcich dvoch porovnaniach sa dá z časti vysvetliť ekonomickým zaostavaním - relatívnou chudobou. Ak platíme svetové ceny za lieky a zároveň máme relatívne nízky HDP či mzdy, podiel výdavkov na lieky na HDP alebo na celkových výdavkoch v zdravotníctve bude nutne vyšší než v bohatších krajinách s vyššími mzdovými nákladmi poskytovateľov. Toto vysvetlenie ale nepomôže v porovaní absolútnych výdavkov na obyvateľa. V roku 2008 sme za voľnopredajné lieky a lieky na predpis (bez liekov, ktoré nakupujú nemocnice) dali 420 eur na jedného obyvateľa, čo je o 108 Eur viac ako priemer ostatných krajín V4 – 312 EUR (priemer celej EÚ - 376 EUR – sumy sú v parite kúpnej sily). Napríklad Švajčiari za lieky v tom istom roku zaplatili 403 EUR.

1. Len lieky na predpis (ostatné krajiny vrátane voľnopredajných liekov)
Zdroj: Graf INESS spracovaný na základe údajov Health at a Glance Europe 2010, OECD 2011

Zaujímavý je aj vzťah medzi podielom súkromných zdrojov na výdavkoch na lieky a ich absolútnou výškou. Asi príliš neprekvapí, že krajiny s vyšším podielom úhrady zo solidárneho verejného poistenia zvyknú mať aj vyššie celkové výdavky na lieky.

Pohľad za hranice teda naznačuje, že na lieky dávame naozaj priveľa. Myslí si to aj dnešná vláda. Tu nájdete plánované zmeny v liekovej politike, ktoré majú viesť k zlepšeniu súčasného stavu.

Uvidíme, čo sa v tejto citlivej oblasti nakoniec podarí zmeniť.

Juraj Karpiš

INESS

Blog Aktuálne, 4.4. 2011

 

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards