Za terajší rast nezamestnanosti môže aj vláda (Pravda)

Zázračné prútiky neexistujú. Tvorba pracovných miest zvnútra, teda nie cez neprimerané a nespravodlivé finančné stimuly pre zahraničných investorov, prebieha pomaly. Vzhľadom na neistú budúcnosť a nedostatok lokálnych informácií by si vláda mala najskôr nájsť páky, ako vzniku nových pracovných miest predovšetkým nebrániť, povedal pre Pravdu dňa 11.4. 2011 Radovan Ďurana z INESS.

Za terajší rast nezamestnanosti môže aj vláda (Pravda)

Úspech každej vlády závisí aj od jej schopnosti zvyšovať zamestnanosť. Tej súčasnej sa ani napriek odznievajúcej hospodárskej kríze v tejto oblasti nedarí. Miera nezamestnanosti sa šplhá k 15 percentám, bez roboty je čoraz viac mladých, neubúda dlhodobo nezamestnaných, prehlbujú sa regionálne rozdiely.

Koalícia sa síce snaží robiť opatrenia, no už v programovom vyhlásení si východiská politiky zamestnanosti stanovila príliš všeobecne, skôr formou opisných fráz. Neurčito sa o probléme zmieňuje aj Národný program reforiem 2011.

"Stav nezamestnanosti sa odvíja od niekoľkých chýb, ktorých sa koalícia dopúšťa," mieni ekonomický prognostik SAV Pavol Kárász. Prvou je podľa neho zlá fiškálna politika, ktorá v období opätovného štartu ekonomického rastu pôsobí práve proti nemu. Rozsiahle škrty a snaha šetriť verejné financie tak brzdia rozvoj celých ekonomických odvetví, zastavila sa výstavba diaľnic, naďalej stojí stavebníctvo, nie je záujem o drahé služby.

"Štátna politika zamestnanosti môže iba dolaďovať situáciu, najprv tu musí byť masívny dopyt po pracovnej sile," mieni Kárász. Trend je však podľa neho opačný. Príchod nových zahraničných investorov, ktorí by dokázali vytvoriť stovky až tisíce nových pracovných miest, je nateraz len v rovine sľubov. No ďalších 5-tisíc nezamestnaných čoskoro vyprodukujú tri štátne železničné spoločnosti, hromadné prepúšťanie hlásia aj niektoré súkromné firmy. "Riešením tiež nie je pichať práve teraz do osieho hniezda živnostníkov. Mnohí z nich by po realizácii plánovanej daňovej a odvodovej reformy, ktorej koncovka je veľmi nejasná, mohli živnosť zabaliť a rozšíriť rady nezamestnaných," zdôrazňuje.

Návrat k optimistickým predkrízovým číslam zamestnanosti podľa Kárásza vôbec nebude jednoduchý. "Vyššiu produktivitu práce, potrebnú na zachovanie konkurencieschopnosti, sa viaceré podniky budú snažiť dosiahnuť cez nižší počet zamestnancov a neprijmú ich už toľko, čo pred krízou," myslí si.

Aj februárové prognózy ministerstva financií sú skromné. Podľa nich by priemerný rast zamestnanosti vplyvom rastu HDP a ekonomických politík mal v roku 2011 predstavovať zhruba 0,3, v roku 2012 asi 0,9 a v roku 2013 a 2014 okolo 1,2 percenta.

"Zázračné prútiky neexistujú. Tvorba pracovných miest zvnútra, teda nie cez neprimerané a nespravodlivé finančné stimuly pre zahraničných investorov, prebieha pomaly. Vzhľadom na neistú budúcnosť a nedostatok lokálnych informácií by si vláda mala najskôr nájsť páky, ako vzniku nových pracovných miest predovšetkým nebrániť," tvrdí ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Hoci po vstupe do Európskej únie sa postoj Slovenska k politike zamestnanosti výrazne zmenil, stále na ňu vynakladá len tretinu výdavkov oproti vyspelým štátom ako Dánsko, Švédsko či Nemecko, kde sa tieto prostriedky pohybujú na úrovni 1 až 1,3 percenta HDP. Aj toto obmedzené množstvo peňazí sa však využíva prinajmenšom zvláštne. Kým napríklad na pomoc piatim tisícom prepustených železničiarov vláda vyčlenila sedem miliónov eur, za vytvorenie 446 pracovných miest, ktoré z USA "priniesol" minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS), zaplatí štát americkému investorovi dotáciu vyše 19 miliónov eur.

"Rast zamestnanosti by mali podporiť novely viacerých zákonov," uvádza Daniela Šulcová z tlačového odboru ministerstva práce.

Okrem nového Zákonníka práce, od ktorého si rezort sľubuje flexibilnejšie podmienky na vytváranie nových pracovných miest, by situáciu mala zlepšiť aj novela zákona o službách v zamestnanosti. Jej cieľom je zaviesť aj tzv. medzitrh práce, ktorý by umožnil súbeh poberania riadneho zamestnaneckého príjmu aj dávok v hmotnej núdzi, čo by mohlo viesť k vzniku pracovných príležitostí najmä pre dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou. Za súčasných podmienok totiž o nich nielenže nemajú záujem zamestnávatelia, ktorí im odmietajú platiť povinnú minimálnu mzdu, ale ani sami o prácu nestoja, keďže by aj s celou rodinou stratili nárok na sociálnu podporu.

Soňa Pacherová

Pravda, 11.4. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards