Názory (Hospodárske noviny)

K reforme odvodov sa pre Hospodárske noviny dňa 20.4. 2011 vyjadril aj Radovan Ďurana z INESS. Ako uviedol, sociálne odvody majú charakter zásluhovosti, preto je len vecou nastavenia pravidiel vyplácania dávok, aby tie zohľadňovali výšku zaplatených odvodov. Zdravotné poistenie nemá charakter zásluhovosti, preto je primerané hovoriť o rovnakých sadzbách, ale tu treba upozorniť na opodstatnenosť tohto kroku. Zmeny v nastavení zdravotných odvodov by mali byť súčasťou reformy zdravotného poistenia a zavedenia spoluúčasti. Problémom nie je ani tak nízke zaťaženie živnostníkov, ale najmä plytvanie vo verejnom zdravotníctve a vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov.

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Zámerom reformy odvodov, ak som ju správne pochopil, nie je zásadná zmena postavenia zamestnancov, ale napravenie nerovnosti pri zodvodňovaní jednotlivých špeciálnych skupín a prípadov. Zamestnanci by touto reformou mali byť dotknutí čo najmenej. Zlou správou je, že reformou nebudú doktnutí zamestnanci silových rezortov: zistiť reálny plat policajtov bude naďalej nemožné vinou neprehľadného systému výsluhových dôchodkov. Zamestnanci nepocítia zjednodušenie administratívy, ktorú ocenia ich zamestnávatelia. Reforma má tiež potenciál vyriešiť zdaňovanie špeciálnych prípadov, avšak podľa súčasných návrhov to tak nevyzerá. Normálny zamestnanec si stále nebude môcť založiť živnosť a cez víkendy legálne opravovať počítače susedom. V súčasnosti síce môže, ale musí platiť minimálne odvody zo živnosti, aj keď tieto platí už zo zamestnania. Stačí nechať možnosť fyzickým osobám vystavovať faktúry za drobné služby, ktoré potom, samozrejme, musia zdaniť a zodvodniť. Tak, ako je to bežné v západných krajinách EÚ. Otázkou je, či sa reforma týchto príležitostí chytí.

Radovan Ďurana, INESS

Zámer návrhu zjednodušiť administráciu odvodov a odstrániť zavádzajúci pojem odvody zamestnávateľa považujeme za správny. Pozitívom je aj snaha o znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov, ktoré je však zložité celkovo vyhodnotiť, keďže mnohí so zamestnancov si privyrábajú formou dohôd, ktoré by mali po novom podliehať odvodom.

Dôsledky úprav odvodov SZČO budú rozličné, podľa druhu vykonávanej činnosti a výšky reálnych nákladov. Súčasný návrh odvodového zaťaženia živnostníkov predstavuje nižšiu záťaž ako pôvodný návrh a pre živnostníkov s nižším ziskom dokonca zníženie oproti súčasnému stavu, pre živnostníkov so ziskom nad 4 800 eur však zaťaženie výrazne stúpne.

Pri nastavovaní primeranej úrovne zaťaženia treba brať do úvahy rozličný charakter zdravotných a sociálnych odvodov. Sociálne odvody majú charakter zásluhovosti, preto je len vecou nastavenia pravidiel vyplácania dávok, aby tie zohľadňovali výšku zaplatených odvodov. Zdravotné poistenie nemá charakter zásluhovosti, preto je primerané hovoriť o rovnakých sadzbách, ale tu treba upozorniť na opodstatnenosť tohto kroku. Zmeny v nastavení zdravotných odvodov by mali byť súčasťou reformy zdravotného poistenia a zavedenia spoluúčasti. Problémom nie je ani tak nízke zaťaženie živnostníkov, ale najmä plytvanie vo verejnom zdravotníctve a vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov.

František Palko, Inštitút hospodárskej politiky

Dohodári patria medzi tú skupinu občanov, ktorí odvodovou reformou utrpia, pretože sa ich čistý príjem zníži. Chápem dôvody, pre ktoré by mali byť aj ich príjmy predmetom odvodovej povinnosti, avšak dnešné postkrízové obdobie pri rekordnej miere nezamestnanosti nie je prajné pre takéto úpravy. Dohodári určite nie sú tým atribútom verejných financií, ktorý by ich mali položiť. Zo štatistík za minulý rok jasne vyplýva, že väčšina z nich nezarobila na dohodách viac ako 2 000 eur ročne. Navyše, dnešný trh práce nie je tak pružný, aby vedel dostatočne eliminovať negatívne dôsledky týchto opatrení, ktoré sa prejavia nielen v znížení čistého príjmu dohodárov, ale aj vo zvýšení nákladov na cenu práce pre zamestnávateľov. Preto nemožno vylúčiť, že toto opatrenie pôjde opačným smerom v riešení problematiky dlhodobej nezamestnanosti a finančnej situácie nízkopríjmových skupín ľudí, a to tým, že môže súčasnú situáciu zhoršiť. Pre niektorých zamestnávateľov môže byť východiskom práca „načierno“.

Oceňujem však odpočítateľnú odvodovú položku, vzhľadom na to, že príjem z dohody nemá spätnú väzbu v istých sociálnych dávkach. Oveľa väčšiu pozornosť pri redukcii „pracovnej turistiky“ od riadneho pracovného pomeru k dohode by som venoval lepšiemu zadefinovaniu závislej činnosti v Zákonníku práce, aby tento inštitút nebol zneužívaný občanom ani zamestnávateľom.

Hospodárske noviny, 20.4. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards