Slovákov čaká mini– aj maxipenzia (Pravda)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS by sme v prípade štátnych priebežných dôchodkových systémov mali vždy hovoriť o vynútenej solidarite, aby nedochádzalo k zámene pojmov, pretože dôležitou charakteristikou solidarity je dobrovoľnosť, uviedol pre Pravdu dňa 31.5. 2011. Odvody nikto neplatí dobrovoľne. Miera solidarity je u nás obmedzená vymeriavacími základmi. Na Slovensku to je štvornásobok priemernej mzdy, v niektorých krajinách je to viac, inde menej. Patríme však medzi niekoľko krajín, kde priznaný dôchodok v závislosti od predchádzajúceho príjmu dokonca rastie, dodal.

Slovákov čaká mini– aj maxipenzia (Pravda)

Vláda pripravuje vo vyplácaní penzií viaceré zmeny. Slovákov tak zrejme čaká zavedenie minimálneho aj maximálneho dôchodku. Hovorí o tom Národný program reforiem na roky 2011 až 2014 aj Analýza dlhodobého udržania dôchodkového systému, ktorú pripravilo ministerstvo financií spolu s ministerstvom práce.

Minister práce Jozef Mihál zavedenie minimálneho dôchodku avizoval hneď po svojom nástupe do funkcie, o maximálnom dôchodku sa však doteraz takmer nehovorilo. To, že by mal byť maximálne na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve, sa objavilo až v programe reforiem aj v Analýze. "Ministerstvo práce plánuje na základe Programového vyhlásenia vlády prehodnotiť systém valorizácie dôchodkov a zaviesť minimálny dôchodok s ohľadom na stav verejných financií tak, aby po splnení podmienok nebol žiadny poistenec v stave hmotnej núdze," vraví Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva.

"K maximálnej penzii len toľko, že už dnes je systém nastavený tak, že najviac zarábajúci občania majú obmedzené dôchodky. Maximálne odvody na dôchodok sa platia zo štvornásobku priemernej mzdy, ale dôchodok sa vypočítava len z trojnásobku. My len plánujeme tento solidárny prvok v prvom pilieri ešte viac posilniť, zásluhovosť sa prejaví na dôchodkoch z druhého piliera," konštatuje.

Podľa nej sa všetky opatrenia pripravujú s cieľom stabilizovať prvý pilier, ktorého stav je dlhodobo neudržateľný.

Slovenský dôchodkový systém dnes generuje veľmi nízke dôchodky pre ľudí s nízkymi príjmami a pre tých, ktorí odpracovali málo rokov. Tieto je potom potrebné zvyšovať dávkami v hmotnej núdzi a príspevkami k nim.

Prínosom minimálneho dôchodku by mal byť fakt, že ľudia, ktorí poberajú nízke penzie, by nemuseli žiadať o dodatočné dávky a príspevky. Jeho výška je zatiaľ len vo forme diskusií, najčastejšie sa však hovorí o sume 220 až 230 eur.

Ak by bola schválená táto suma, penzia by sa "dorovnala", takmer 150–tisíc dôchodcom. Pojem minimálny dôchodok neodmieta ani Jednota dôchodcov na Slovensku či analytici. Upozorňujú však na to, že by mohlo dochádzať k nespravodlivostiam voči tým, ktorí celý život tvrdo a čestne pracovali a splnili podmienky dôchodkového poistenia.

"Účelom prípadného minimálneho dôchodku by mala byť ochrana dôchodcov, ktorí sú ohrození chudobou. Mal by byť pritom však zachovaný princíp zásluhovosti tak, aby ľudia, ktorí počas pracovného života zaplatili viac odvodov, dostávali aj vyšší dôchodok," myslí si Peter Goliaš z Ineka.

Podľa analytika Iness Radovana Ďuranu je však stanovenie minimálneho dôchodku odklon od adresného sociálneho systému. "Poskytovanie dodatočnej dávky z titulu nízkeho dôchodku by malo byť testované na príjem a majetok žiadateľa. Pokiaľ štát stanovuje životné minimum, prípadne životné minimum dôchodcu, iná možnosť nie je, pokiaľ nemajú prudko rásť výdavky na dôchodky," vraví.

Podľa Ďuranu sú príspevky v hmotnej núdzi jedinou dávkou, pri ktorej sa posudzuje príjem a čiastočne majetok žiadateľa. Môžu preto existovať prípady, hoci ich nebude mnoho a týka sa to hlavne žien, ktoré nepracovali alebo pracovali krátko, ktorým môže vzrásť dôchodok z titulu zavedenia minimálneho dôchodku, pričom z pohľadu solidarity by nárok na doplatok mať nemali. "Napríklad ak ich žijúci manžel mal vysoký príjem a poberá aj vysoký dôchodok," myslí si.

S jeho názorom súhlasí aj ekonóm Ľuboš Pavelka. "Ak dorovnáme dôchodky, niektorí dôchodcovia dostanú viac, ako by im prináležalo. V zahraničí je tiež veľa dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky a keď sa im pridáva, veľmi striktne sa posudzujú ich majetkové pomery," vraví.

Penzie dnes strop nemajú

Druhou zmenou v penzijnom systéme by mal byť maximálny dôchodok. Je veľa krajín Európy, kde ho majú zavedený, pravda však je, že je aj niekoľkonásobne vyšší než maximum, ktoré má v pláne zaviesť vláda.

V Národnom programe reforiem sa hovorí o priemernej hrubej mzde v hospodárstve. Tá je dnes na Slovensku približne na úrovni 750 eur. Penziu vyššiu ako je priemerná mzda však už dnes poberá viac ako 10–tisíc slovenských penzistov.

O tom, či by tento krok bol diskriminačný alebo nie, sa dá polemizovať. Fakt je, že dnes sa zásluhovosť končí pri dosiahnutí trojnásobku priemernej mzdy. "Obmedzovanie dôchodkov stropom je nesystémový krok, ktorý môže skončiť na európskych súdoch presne tak, ako sa to stalo v Česku, kde tento pokus urobili a dopadlo to tak, že vláda musela týchto ľudí odškodniť, pretože súdy rozhodli o tom, že tento krok bol diskriminačný," myslí si ekonóm Ľuboš Pavelka.

Podľa Radovana Ďuranu by sme v prípade štátnych priebežných dôchodkových systémov mali vždy hovoriť o vynútenej solidarite, aby nedochádzalo k zámene pojmov, pretože dôležitou charakteristikou solidarity je dobrovoľnosť. "Odvody však nikto neplatí dobrovoľne," vraví. Miera solidarity je u nás obmedzená vymeriavacími základmi. "Na Slovensku to je štvornásobok priemernej mzdy, v niektorých krajinách je to viac, inde menej. Patríme však medzi niekoľko krajín, kde priznaný dôchodok v závislosti od predchádzajúceho príjmu dokonca rastie," dodáva.

Solidarita sa v tomto smere začína až u zamestnancov, ktorí pred priznaním dôchodku mali príjem vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, čo sa týka len približne jedného až dvoch percent zamestnancov. "V porovnaní so zahraničím je náš dôchodkový systém v tejto oblasti slabo solidárny," dodal Ďurana. "Schodok Sociálnej poisťovne je momentálne 800 miliónov eur a jeho rast je možné zastaviť len predlžovaním veku odchodu do dôchodku alebo znižovaním vyplácaných dávok," myslí si.

"Zavedenie zásluhovosti v prvom pilieri prispelo k rastu schodku, a ak nemajú byť zvýšené odvody, musí dôjsť k obmedzeniu maximálnej výšky priznávaných dôchodkov. Z návrhu však nie je jasné, či cieľom je priemerná mzda v superhrubej podobe, alebo v hrubej podobe. Prvý variant by veľa úspor nevyprodukoval," dodal.

Podľa analytikov by si ľudia mali vyšší štandard zabezpečiť zásluhovým dôchodkom z II. piliera. "Dnes majú dôchodcovia tej istej generácie, ktorí mali vysoký príjem aj vysoký dôchodok, čiže sú menej solidárni s tými, ktorí mali nízke príjmy. V rámci OECD je len 6 krajín, v ktorých má dôchodca, predtým poberajúci dvojnásobok priemernej mzdy, čistý dôchodok relatívne vyšší ako dôchodok priznaný človeku s priemernou mzdou," pripomína Ďurana.

 

Na Slovensku miera náhrady stúpa vplyvom daňovej odpočítateľnej položky, ktorá znižuje čistý príjem zo mzdy, ale nemá efekt na výpočet dôchodku, ktorý vyplýva z vymeriavacieho základu. Podľa Goliaša by mali horné stropy na výšku dôchodku zodpovedať aj maximu na vymeriavacie základy, z ktorých sa platia odvody. "Ak teda chce vláda znížiť maximálne dôchodky, mala by znížiť aj vymeriavacie základy na platenie odvodov."

Zmena čaká aj zvyšok Európy

Zmenu v dôchodkových systémoch však nebude musieť robiť iba Slovensko, ale aj iné krajiny Európy. Hovorí o tom správa Európskej komisie z roku 2008. Potvrdzuje, že všetky členské štáty budú čeliť demografickým zmenám v najbližších 30 až 50 rokoch s následným negatívnym vplyvom na systémy dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých budú demografické zmeny jedny z najväčších.

Už teraz ide z celkového rozpočtu verejnej správy na dôchodky takmer 8 percent HDP (starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky vyplácané z priebežného piliera), pričom sa očakáva, že z dôvodu demografi ckých zmien budú tieto výdavky ďalej narastať.

Podľa dlhodobých predpokladov by do roku 2060 by mali narásť výdavky na dôchodky o 50 % oproti súčasnosti. "Tvrdenie, že v dlhodobom horizonte vzrast výdavkov priebežného piliera o 50 percent, teda o 3,4 percenta HDP bude nadmernou záťažou verejných financií, možno považovať za neopodstatnené," vraví Ján Klocok zo sociálnej komisie Jednoty dôchodcov na Slovensku. "Priemer výdavkov na dôchodky je v súčasnosti v Európskej únii asi 12 percent HDP, kým na Slovensku len 6,8 percenta. Je otázne, prečo tento rozdiel nie je možné považovať za potenciálny zdroj rastu dôchodkov už v krátkodobom horizonte," vraví.

Otázkou je aj fakt, do akej miery má byť dôchodkový systém zásluhový či solidárny. "Iste každý, predovšetkým budúci dôchodcovia, privítajú stabilitu, predvídateľnosť a spravodlivosť penzijného systému," vraví Klocok. Podľa neho by mala existovať celospoločenská zhoda na základných princípoch penzijného systému tak, aby žiadna vláda nemohla urobiť zásah do systému, ktorý by diskriminoval alebo poškodil niektorú skupinu penzistov.

"Otázka primeranej miery zásluhovosti a solidárnosti penzijného systému môže byť aj podľa situácie modifi kovaná, ale mala by platiť vždy rovnako pre všetkých. V súčasnosti je niekoľko skupín dôchodcov, pre ktoré sa uplatňujú rozdielne pravidlá zásluhovosti a solidárnosti. Otázka štedrosti systému je v podmienkach SR jednoznačná. Ceny sú na úrovni EÚ, mzdy sú nízke a možno očakávať ich rýchlejší rast. Dôchodky by tak mali rásť rovnakým tempom ako mzdy," dodáva Ján Klocok.

Dorota Hudecová

Pravda, 31.5. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards