Skôr dobre, ale slabo (Aktuálne.sk)

"Vianoce sú obdobie, keď deti píšu Ježiškovi, čo chcú, aby dospelí zaplatili. Deficit je zase situácia, keď dospelí vravia vláde, čo chcú, aby ich deti zaplatili." —Richard Lamm

Skôr dobre, ale slabo. Tak nejako by sa dalo hodnotiť doterajšie plnenie štátneho rozpočtu. Údaje sú ku koncu mája, v reči ekonómov je za nami 41% roku.

Najprv pozitíva. Vo všeobecnosti „zažívame“ iný rozmer. Spomeňme si, že pred rokom o takomto (predvolebnom) čase nebol zverejnený ani záverečný účet, východiská rozpočtu na rok 2011, ani februárové daňové prognózy. O priebežných výdavkoch sa v rámci možností mlčalo.

Na mzdy centrálnej vlády sme zatiaľ dali 635 mil. eur. Minulý rok 677 mil. eur., úspora predstavuje 6%. To nie je zlé, pričom pokles pravdepodobne „oslabuje“ vyplácané odstupné (vysoké odstupné si však „plánuje“ verejná správa sama v štedrých kolektívnych zmluvách – napr. Inštitút vzdelávania Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zvyšuje požiadavku Zákonníka práce o ďalšie dva platy.)

Na tovary a služby išlo 386 mil. eur, minulý rok 448 mil. eur. Pokles 14%, ale na chválu je ešte priskoro. V minulom roku bola vraj v tovaroch a službách aj pomoc železniciam. Uvidíme na konci roka.

Kumulatívne sú výdavky vlády o 1% nižšie ako pred rokom. Porovnávanie nie je jednoduché, niektoré výdavky pribudli bez „pričinenia“ tejto vlády, napr. vyšší dlh a teda náklady naň, vyššia dotácia Sociálnej poisťovne, dotácie železniciam. Podľa rozpočtu by mali na konci roka byť výdavky o 0,5 mld. Eur vyššie ako pred rokom. Dočkáme sa koncoročného prekvapenia v podobe nižších výdavkov, keďže zatiaľ vláda minula 35% výdavkov?

Možno ho budeme potrebovať. Daňové príjmy zatiaľ financov moc netešia, hoci sa na dnešnej tlačovej konferencii minister nádejal prekvapením v pripravovaných daňových prognózach. Zatiaľ stúpli o 227 mil. eur, do konca roka by mali vzrásť o ďalších 560 mil. eur (jednoduchá trojčlenka zohľadňujúca zostávajúci čas do konca roka je teda proti naplneniu plánov, znamienko +/- si dajte sami)

Dane z príjmov FO vzrástli o 18%, no netreba zabúdať, že najmä vďaka návratu k nižšej odpočítateľnej položke. Dôležitý bude stav v júli, lebo v júni bude vraj predkladať priznanie ešte veľa daňovníkov. Právnické osoby tiež platia lepšie ako pred rokom, ale oproti rozpočtu je to stále len 36,6%.

Prekvapujúco však (ne)rástli nepriame dane, celkový výber stúpol len o 5 mil. eur. Pred rokom bol rozpočet výberu týchto daní naplnený na 40,8%, teraz je to 38,5%. Zaťaženie DPH bola zvýšené o 5%, výnos zatiaľ vzrástol o 1%. Niet sa čo čudovať, v prognózach sa počítalo s 3,2% rastom spotreby domácností, ale maloobchodné tržby stagnujú. Prekvapením je vývoj dane z liehu, minulý rok bola pokladnica o 130 mil. eur bohatšia, teraz je to len 82 mil. eur. Rast ostatných daní nenaznačuje presun spotreby do piva a vína. Sme zvedaví na vysvetlenie.

Ratingové agentúry tvrdia, že plánovaný deficit 4,9% vláda nedodrží. Diery v železniciach a zadĺžené nemocnice sú najvážnejšími kandidátmi na neplánované zvyšovanie výdavkov. Ak sa daňové príjmy nepolepšia, vláda bude musieť ďalej škrtať, ak bude chcieť dodržať schodok.

Bolo by však veľkým zjednodušením, ak by sme ostali pri tom, či vláda dodrží plánovaný schodok alebo nie. Aj dodržanie schodku bude znamenať ohromný nárast celkového dlhu. Plánovaný schodok na občana má dosiahnuť 637 eur. Možno sa to nezdá závratné, ale porovnajte si to s výnosom DPH na občana. DPH je najdôležitejším zdrojom štátnej pokladne, touto formou platíme viac ako polovicu daní, a nikto sa jej nevyhne (v kontraste s daňou z príjmu, kde NČZD úplne ochráni 15% zamestnancov pred platením dane). Na DPH by mal každý občan zaplatiť 856 eur. Inak povedané, vyrovnať rozpočet by sme „dokázali“ vtedy, keď by sme mali sadzbu DPH 34%, a spotrebu rovnakú ako dnes.

Ešte stále si žijeme nad pomery, a aj keď sa priblížime k hranici schodku 3%, (ktorá pre mnohých politikov či novinárov znamená, že sme za vodou) bude deficit na jedného občana stále predstavovať takmer 50% výnosu DPH, čiže na jeho vynulovanie by bola potrebná hypotetická sadzba DPH takmer 30%.

Znižovanie prevádzkových nákladov sa v tomto svetle javí ako nedostatočné, aj keď v tejto oblasti už tak veľký priestor na úspory nie je. Navyše vyžaduje pracné prehodnocovanie efektivity a užitočnosti štátom poskytovaných služieb, na čo chýba odvaha a chuť. Pozitívom je ale pripravované stanovenie štandardov nákupu, o ktorých hovoril minister, ako aj my na konferencii Malá vláda – dobrá vláda.

Podstatné úspory tak bude možné dosiahnuť až škrtaním v mandatórnych výdavkoch (stanovených zákonom). Do konca mája poslal štát občanom a organizáciám 1,9 mld. Eur (po odpočítaní EÚ peňazí a transferu Sociálnej poisťovni). Nie je nijak prestrelený predpoklad, že minimálne 20% z tejto sumy by sa dalo ušetriť (napríklad celá prémia k stavebnému sporeniu). Dostihové závodisko funguje stále za naše, rovnako Literárne informačné centrum, či Slovenské centrum designu. Stačí nabrať odvahu a položiť si tri otázky: Koľkí poberatelia tú dávku či dotáciu skutočne potrebujú? Skutočne sú tieto inštitúcie financované z daní takým prínosom pre daňových poplatníkov? Skutočne nedokáže súkromný sektor zabezpečiť tieto aktivity?

Vláda teda ide dobrým smerom, snaha o znižovanie výdavkov existuje. Akurát je slabá.

Radovan Ďurana, INESS

Aktuálne.sk, 8.6. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards