Firmy nespasí Miškov, ale Žitňanská (Hospodárske noviny)

Administratívna nenáročnosť je pri podnikateľskom rozhodovaní veľmi dôležitá. Ak sa investor rozhoduje medzi krajinou, kde sa napríklad za s.r.o. neplatí vôbec a jej založenie trvá niekoľko hodín, a krajinou, kde sa za s.r.o. platí 5000 eur a vybavovací proces je pomerne zdĺhavý a vyžaduje niekoľko úkonov, jeho preferencia je zrejmá, uviedol pre Hospodárske noviny dňa 10.6. 2011 Richard Ďurana z INESS.

Sto opatrení na podporu podnikateľského prostredia, s ktorými v rámci iniciatívy Singapur prišiel minister hospodárstva, síce podnikateľom pomôže, ale nevyrieši to ich najväčší problém. Tým je dnes bezkonkurenčne nízka vymáhateľnosť práva a korupcia. Ak chce vláda naozaj zlepšiť podnikateľské prostredie, nemala by vedľa ministra hospodárstva sedávať premiérka, ale ministerka spravodlivosti.

Hlavnou úlohou sú súdy

Prakticky všetci oslovení analytici spomínajú práve nízku vymožiteľnosť práva spolu s korupciou, ako jeden z hlavných problémov slovenského podnikateľského prostredia, a tieto nedostatky sa nepodarí vyriešiť súborom ekonomických opatrení. „V prvom rade je určite problémom nízka vymáhateľnosť práva, čo súvisí s dlhými súdnymi konaniami a aj s funkčnosťou súdov,“ hovorí riaditeľ inštitútu hospodárskej politiky František Palko. V stave, keď podnikatelia nie sú schopní prepracovať sa k súdnemu rozhodnutiu pri hospodárskom spore tri a viac rokov, tak je jedno, či založenie eseročky trvá dva alebo päť dní. Situácia zašla dokonca tak ďaleko, že podnikatelia prestali dávať neplatičov na súdy, pretože neveria v úspech a súdny spor ich stojí nemalé peniaze. Podľa údajov v rámci databázy Doing business 2011 sa priemerný súdny spor v oblasti vymožiteľnosti pohľadávok vlečie 565 dní a podnikateľa stojí zhruba 30 percent zo sumy, ktorú sa snaží vymôcť. Aj preto asi nikoho neprekvapí, že v tejto časti rebríčka sme až v druhej stovke krajín. Celkovo sme pri tom 41.

„Ak chce firma dlhodobo investovať, potrebuje si byť istá, že v prípade súdneho sporu nepríde neprávom o svoju investíciu,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. A to tak dnes na Slovensku nie je.

Opatrenia pomôžu

To, samozrejme, neznamená, že samotná iniciatíva Singapur ne je dobrý nápad alebo že opatrenia ministerstva hospodárstva nemajú zmysel. „Ak sa investor rozhoduje medzi krajinou, kde sa napríklad za založenie eseročky neplatí vôbec a trvá to niekoľko hodín, a krajinou, kde sa za tento úkon platí 5 000 eur, vybavovací proces je pomerne zdĺhavý a vyžaduje niekoľko úkonov, jeho preferencia je zrejmá,“ povedal analytik inštitútu INESS Richard Ďurana. Priveľa papierovačiek vyhodnocujú ako problém aj samy firmy. „V oblasti administratívnej záťaže považujú podnikatelia za najproblematickejšie rôzne, často i duplicitné vykazovacie povinnosti, zbytočné poplatkové zaťaženia či zdĺhavosť správnych konaní,“ hovorí tajomník republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Navrhované opatrenia ministerstva hospodárstva určite majú potenciál zlepšiť podnikateľské prostredie. Bez ohľadu na to, či už ide o opatrenia smerujúce dovnútra štátnej správy, ako napríklad predvyplnené daňové priznania, alebo o snahu odbúrať niektoré poplatky. „Dnes je situácia taká, že susedné firmy z Česka sú schopné vďaka nižším fixným nákladom na podnikanie úspešne konkurovať cenám našich podnikateľov,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. Sčasti je to podľa neho spôsobené tým, že kvôli malému trhu majú domáci podnikatelia vyššie marže na jednotlivé zákazky ako zahraničná konkurencia, ale práve preto by malo byť slovenské podnikateľské prostredie ešte jednoduchšie ako v okolitých štátoch.

Zmeniť treba aj dane a odvody

Rovnako dôležité, ako iniciatíva Singapur, budú zmeny v dvoch kľúčových zákonov, na ktorých vláda dnes pracuje. A to v Zákonníku práce a daňovej a odvodovej reforme. Slovensko je napríklad v rebríčku Doing business v kritériu, ktoré hodnotí začiatok podnikania na 68. mieste.

Z hľadiska platenia daní a ich administratívnej náročnosti sme až na 122. mieste Len na ilustráciu, na Slovensku musí priemerná firma urobiť za rok približne 31 platieb v súvislosti s daňami, kým priemer v krajinách OECD je približne polovičný. A náklady na zamestnanca sú podľa toho istého rebríčka tiež približne dvakrát také veľké ako je bežné v krajinách OECD. „Vláda SR by v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti Slovenska mala realizovať zásadné zmeny i v ďalších oblastiach, ako napríklad v pracovnoprávnej legislatíve, alebo výške zaťaženia práce sociálnymi odvodmi,“ dodáva Hošták.

Peter Podstupka

Hospodárske noviny, 10.6. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards