Euroval: Áno či nie? (Plus jeden deň)

Juraj Karpiš z INESS prirovnal v rozhovore pre Plus 1 deň dňa 24.6. 2011 euroval ku kreditke, na ktorej síce nemáte peniaze, ale dáte ju niekomu inému, nech ju používa.

Gréci: Proti škrtaniu luxusných sociálnych výhod protestujú už niekoľko mesiacov. Bez úspor však žiadnu pomoc z eurovalu nedostanú.

Bude fungovať? Tak túto otázku si o eurovale kladú ekonómovia neustále. Podľa niektorých názorov môže zachrániť nielen Grécko, ale aj celú eurozónu. Jeho neprijatie a krach Grécka vraj môžu mať ďalekosiahle následky. Iní si zas myslia, že prinesie len nové dlhy a ďalšie nezodpovedné hospodárenie. O navýšení eurovalu rokujú práve teraz politici na dvojdňovom summite v Bruseli. Nechýba tam ani naša premiérka Iveta Radičová

Podľa Juraja Karpiša z inštitútu Iness sa dá euroval prirovnať ku kreditke, na ktorej síce nemáte peniaze, ale dáte ju niekomu inému, nech ju používa. „Cestou eurovalu by vlastne naša vláda nakupovala grécke dlhopisy za ceny, za ktoré by ich súkromní investori nekúpili,“ tvrdí Karpiš. Hoci zatiaľ ide len o záruku, ak dôjde k jej plneniu, Slovensko si na to bude musieť požičať peniaze. „A už teraz si požičiavame na chod štátu, lebo máme deficit,“ reaguje Karpiš.

Odporcovia eurovalu sa tiež obávajú, že by to spôsobilo spoliehanie sa ďalších zle hospodáriacich štátov na záchranu. Možnosťou je podľa Karpiša štátny bankrot enormne zadlženého Grécka. „To by časť ich dlhov odpísalo a umožnilo ďalší štart,“ myslí si Karpiš. Ako dodáva, štátny bankrot nie je nič zvláštne. Napríklad v roku 2001 zbankrotovala Argentína.

Lepšie úvery

Iní odborníci však pred neschválením eurovalu varujú. „Euroval si bude požičiavať s ratingom tých najsilnejších krajín, teda s nižším úrokom, čo bude výhodné aj pre Slovensko,“ vysvetľuje Vladimír Vaňo z Volksbank. Euroval bude európskou verziou menového fondu, dlhová agentúra, ktorá pomáha predísť katastrofám, za aké možno považovať pád niektorého z členov eurozóny.

Pomohlo by to napríklad Írsku, ktoré by si samo mohlo požičať s 15-percentným úrokom, no vďaka eurovalu by dostalo úrok oveľa menší. Krajiny, ktoré dostanú pomoc, by však mali byť pod drobnohľadom, či dobre hospodária s verejnými financiami.

Kolaps a recesia?

Ako Vaňo dodal, aj americký prezident Barack Obama varoval, že pád jednej z krajín eurozóny môže spôsobiť recesiu nielen v Európe, ale na celom svete. Mohlo by dôjsť k poškodeniu kredibility eura ako svetovej rezervnej meny.

„A to by prinieslo nárast nezamestnanosti, škrtanie verejných výdavkov, vyššie dane aj spomalenie ekonomiky, čomu by sa nevyhlo ani Slovensko, ako sa to ukázalo v roku 2009 počas krízy,“ pokračuje Vaňo. Zdraželi by tiež úroky na dlhoch, ktoré má aj Slovensko. Za prvý euroval hlasovalo v našom parlamente 140 zo 142 poslancov.

Plus jeden deň, 24.6.2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards