Život s infláciou (.týždeň)

Podľa Juraja Karpiša z INESS bola dominantným faktorom rastu inflácie predovšetkým expanzívna monetárna politika ECB a Fedu. Ako povedal pre .týždeň dňa 4.7. 2011, v roku 2009 sa Európska centrálna banka snažila stimulovať ekonomiku poskytnutím neobmedzených úverov komerčným bankám. Novovzniknuté peniaze sa dostali do systému a s časovým odstupom sa prejavili na cenách.

Obyvateľov Slovenska v uplynulých mesiacoch nepríjemne zaskočilo zdražovanie. Aké sú príčiny rastúcej inflácie? Príde opäť k jej zníženiu? Čo s infláciou môže urobiť vláda? A čo má robiť človek, ktorý sa v inflačných časoch prirodzene obáva o svoje úspory?

Len dva krízové roky s eurom, keď sa inflácia držala okolo jedného percenta, stačili, aby si Slováci odvykli od sústavného zvyšovania cien. No vývoj posledných mesiacov zapôsobil na ľudí ako ľadová sprcha. Bolestivé je najmä zdražovanie potravín, ktoré u našinca tradične tvoria väčšiu časť spotrebného koša ako u Západoeurópana. Štvorpercentná inflácia oživila spomienky na obdobia, keď ani vyššie čísla neboli ničím zvláštnym. Napríklad v roku 2008 poskočili ceny o 4,6 percenta. No počas uplynulých dvoch desaťročí neboli výnimkou ani roky, keď sa inflácia držala medzi piatimi a desiatimi percentami (pozri rámček) či dokonca vyššie.

Nespokojnosť verejnosti preto rastie a opozícia využíva vyššie ceny ako kyjak proti vláde. Vraj za ne môže koaličný ozdravný balíček. Do inflácie sa z neho premieta najmä zvýšenie dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Lenže podľa výpočtov Národnej banky Slovenska by bez konsolidačných opatrení inflácia nebola štvorpercentná, ale trojpercentná. Na druhej strane, pokračovanie zadlžovania by z dlhodobého hľadiska malo na Slovákov horší dopad ako terajšie zvýšenie cien. Jednak by si štát i súkromné osoby drahšie požičiavali. Jednak by vláda musela v budúcnosti uskutočniť ešte bolestivejšie škrty vo verejných výdavkoch. Ako drastické opatrenia, ktoré v súčasnosti prijímajú problémové krajiny južnej Európy.

Zásadnejší vplyv na infláciu majú iné faktory: monetárna politika centrálnych bánk, vysoké ceny ropy či neúroda, ktorá ovplyvňuje ceny potravín. Všetko veci, s ktorými sa z Bratislavy dá hýbať len ťažko. Ktorý vplyv dominoval? Juraj Karpiš z inštitútu INESS zdôrazňuje predovšetkým expanzívnu monetárnu politiku ECB a Fedu: „V roku 2009 sa Európska centrálna banka snažila stimulovať ekonomiku poskytnutím neobmedzených úverov komerčným bankám.“ Novovzniknuté peniaze sa dostali do systému a s časovým odstupom sa prejavili na cenách. „Samozrejme, svoju úlohu zohrali aj niektoré fundamentálne faktory. Napríklad cenu potravín ovplyvnila neúroda a sucho v Rusku, no hlavnou príčinou bola monetárna politika najdôležitejších svetových centrálnych bánk.“ Podľa Karpiša to vidieť aj na tom, že sa všetky komodity pohli hore naraz.

.čo môže urobiť SR

Možnosti čeliť inflácií z pozície Slovenska sú obmedzené. Národná banka má vplyv na európsku menovú politiku cez svojho guvernéra, ktorý sedí s ostatnými kolegami v Rade guvernérov ECB. V roku 2012 by podľa NBS malo dôjsť k spomaleniu inflácie na 3,3 percenta, o rok neskôr na 2,5 percenta. Keďže Slovensko už nemôže zhodnocovať svoju menu cez lepší kurz, konvergencia s eurozónou sa prejavuje rastom cien. Ročná miera inflácie, s ktorou sa oplatí rátať do budúcnosti, by mohla byť okolo troch percent.

„Vláda môže pomôcť maximálnym odbúravaním rôznych bariér a vytváraním priestoru na trhovú súťaž,“ hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR Ján Tóth a dodáva, že v minulých rokoch brzdila rast inflácie aj konkurencia medzi hypermarketmi. Naproti tomu snaha regulovať obchodné reťazce v prospech producentov potravín, po čom v minulosti volali poľnohospodári i niektorí politici, by ceny pre spotrebiteľov ďalej zvýšila. „Ďalšia vec sú energie,“ upozorňuje Tóth. Zníženie spotrebných daní by podľa neho ohrozilo konsolidáciu verejných financií a malo by len jednorazový efekt. No ministerstvo vidí priestor v lepšej regulácii: „Zisťujeme, že medzery sú v celom regulačnom rámci. Teda, ako sa určuje cena plynu alebo elektriny.“ Miklošov rezort chce v tomto smere pritlačiť aj na ministerstvo hospodárstva a ÚRSO. Systémové riešenia by mohli pôsobiť protiinflačne.  

.pesimistické scenáre

Rastúce ceny potravín už stihli položiť niekoľko severoafrických vlád, ale v slovenských pomeroch štvorpercentná inflácia nie je žiadnou tragédiou. Na druhej strane môže byť predzvesťou horších časov.

Ako by mohli vyzerať najhoršie scenáre? Proroci apokalyptickej inflácie poukazujú na bezprecedentný vývoj v posledných troch rokoch. Kvôli záchrane finančných domov narástla zásoba dolárov od roku 2008 dva a polkrát a americká finančná centrála Fed dokonca priamo za natlačené peniaze nakupovala americký dlh. Väčšina dolárov skončila v bezpečí devízových rezerv ázijských štátov, skadiaľ sa však môžu kedykoľvek vrátiť ako bumerang a rozpútať nové kolo zdražovania všade vo svete.

Podľa pesimistov má aj Európa svoj Damoklov meč. Nitkou, na ktorej visí, je, ako inak, Grécko. V momente jeho krachu sa z gréckych dlhopisov v bankách stane toaletný papier a Európska centrálna banka (ECB), ktorá ich sama má v trezoroch slušnú kôpku, bude musieť nešťastných držiteľov rekapitalizovať. Ak Grécko so sebou stiahne Portugalsko, Španielsko či Írsko, bude treba nájsť veľmi veľa eur. Jediné miesto, kde sa budú voľne vyskytovať, je tlačiarenský lis.

Cenám neprospievajú ani pokračujúce konflikty v arabskom svete. Ich rozšírenie do Iránu či Saudskej Arábie môže mať významný dopad na cenu ropy. Z dlhodobého hľadiska škodí aj momentálny módny trend hysterického odmietania lacnej jadrovej energie. Keď sa pozrieme pod vlastný koberec, uvidíme nové dane (banková daň, reforma odvodov, spotrebné dane) či rast regulovaných cien. To všetko má slušný potenciál potlačiť ceny hore.

.protivietor

No existuje aj tlak na ceny opačným smerom. Ten by mohol dokonca ešte zosilnieť v prípade novej európskej recesie po prípadnom páde zadlžených ekonomík. Americký príklad nám ukazuje, že ceny domov môžu padať dolu aj v čase, keď už v iných sektoroch inflácia klope na dvere. Ak sa ECB rozhodne zareagovať na hrozbu inflácie zvýšením úrokovej miery, drahšie hypotéky a úvery môžu rast cien v niektorých sektoroch výraznejšie spomaliť.

Čo ECB v najbližších mesiacoch proti inflácii spraví, je veľkou otázkou aj pre samotného Maria Draghiho. Ako nový prezident ECB nastupuje v novembri. Na jeseň sa energický Talian, prezývaný Super Mario, stane najdôležitejšou osobou európskej ekonomiky. Podpora Francúzov aj jeho vyhlásenia napovedajú, že tento skúsený finančník sa nebude príliš odkláňať od kurzu, ktorý nastolil Jean-Claude Trichet. Teda tvrdohlavo lepiť a zachraňovať, čo sa dá. V momente, keď bude čeliť akcelerujúcim cenám na jednej strane a krachujúcim členským štátom EÚ na druhej, bude čas na rozhodnutia, aké ešte ECB nikdy nemusela robiť. Môže sa rozhodnúť pokryť dlhy novými peniazmi, a zabezpečiť tak Európe dvojcifernú infláciu. Ale môže urobiť aj niečo iné: prehltnúť bankroty Grécka a prípadne ďalších štátov, nesolventnosť niekoľkých bánk a nasledujúcu novú recesiu. A skúsiť to odznova.

Vysoká inflácia na strane potravín by sa z európskej úrovne dala zmierniť aj prekopaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je postavená na dotáciách a kvótach, prípadne uvoľnením ostávajúcich colných bariér, ktoré bránia prílevu lacnejších zahraničných výrobkov.

.návrat k zlatu

A čo majú v čase inflácie robiť ľudia, ktorí sa nechcú len bezmocne prizerať, ako klesá reálna hodnota ich peňazí? Napríklad človek, ktorý predal dom či byt a hľadá spôsob ako bezpečne investovať získané eurá? Existuje viacero možností.

Jednou z nich, ktorá napadne každého milovníka historických románov, je nakúpiť zlato. Slavomír Fogaš zo spoločnosti Gold Invest práve tento variant investovania ponúka svojim klientom. Tvrdí, že hospodárska kríza a súčasné dianie v Grécku privádza do ich firmy čoraz viac záujemcov o zlaté tehličky. „Čoraz viac bežných ľudí vníma, že pôžičky Grécku sú také veľké, že to číslo ani nevedia napísať, a cítia, že vo finančnom systéme je niečo choré. Prichádzajú s tým, že už neveria ani doláru či euru,“ hovorí Fogaš.

Medzi klientov obchodníkov so zlatom patria najčastejšie podnikatelia, ktorí majú voľné peniaze a potrebujú rozložiť riziko, ale čoraz viac pribúda aj mladých zákazníkov, ktorí využívajú sporiace produkty v zlate. Sporia si, povedzme, po dvadsať eur mesačne a raz za pol roka si prídu do spoločnosti vyzdvihnúť zlaté mince. Investovanie do zlata zažíva dnes rozmach aj v krachujúcom Grécku. Ide o pomerne jednoduchú záležitosť. Za svoje peniaze si klient odnesie domov zodpovedajúce množstvo cenného kovu. Fogaš má aj prekvapujúcu skúsenosť – niektorí zákazníci si vraj nakúpené zlato zakopávajú do zeme, pretože už nedôverujú ani bankovým sejfom. Navyše ho takto majú kedykoľvek k dispozícii. Ak klient po čase potrebuje peniaze, môže sa opäť obrátiť na obchodníka, ktorý mu (podľa ceny na burze) zlato vymení za hotovosť.

Hoci investovanie do zlata dnes mnohým pripadá ako trochu netradičný experiment, generácie našich starých rodičov si ešte pamätajú, že v pohnutých časoch sa na žltý kov dalo vždy spoľahnúť. „Moji rodičia nie celkom rozumejú, prečo by si mali kupovať práve zlato, ale mojej babke je to úplne jasné,“ hovorí Fogaš.

.jasné, nehnuteľnosti

Kúpiť pôdu, byt či dom sa zdá ako najjednoduchší spôsob dobrého uloženia peňazí. Hoci aj ono má svoje úskalia. „V každom prípade považujem kúpu nehnuteľnosti za bezpečnejšiu a výhodnejšiu formu, ako mať peniaze na bankovom účte,“ hovorí Daniela Rážová, riaditeľka Bond reality. Najmä pre ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s finančným investovaním do rôznych komodít je to aj najzrozumiteľnejší spôsob uloženia peňazí. „Nehnuteľnosť vlastnia, vidia, majú od nej kľúče. Je to hmatateľný spôsob investovania. Nie je to pre nich virtuálne vlastníctvo niečoho, čo vlastne ani neovplyvňujú,“ dodáva. No aj na tomto investičnom poli sa môže človek potknúť.

Základom je totiž dobre kúpiť, a to už nie je pre laika také jednoduché. „Na trhu sú stále ponukové ceny väčšiny nehnuteľností zhruba o 5-10 percent vyššie, ako si myslíme, že je reálna cena nehnuteľností,“ upozorňuje Rážová. Lákavé je kúpiť si byt či dom a poskytnúť ho na prenájom, čo môže priniesť investorovi zaujímavý výnos, lenže aj tu je háčik. „Klient musí rátať s tým, že nehnuteľnosť nemusí hneď prenajať, keďže ponuka prenájmov je dnes oveľa vyššia ako dopyt,“ pripomína realitná maklérka.

Najmä pred krízou bolo lákavé investovať do vysokohorských apartmánov, ktoré mali byť nielen dovolenkovým miestom, ale mali prinášať majiteľom aj dobré výnosy. Daniela Rážová to dnes považuje za riskantnú investíciu. „Ich počet je v porovnaní s vyspelosťou nášho cestovného ruchu a reálnej možnosti prenájmu v nepomere.“

V nemilej situácii sa ocitli aj investori, ktorí nakupovali nehnuteľnosti v čase boomu a dnes ich nezhodnocujú tak, ako dúfali. Daniela Rážová neodporúča počítať s nárastom cien nehnuteľností v najbližších rokoch. Ak je však o niečo dlhodobý záujem – tak sú to 1- až 3-izbové byty za čo najnižšiu cenu. To je možno aj smer, ktorým by mali prípadní investori dnes uvažovať.

.pokojne, so zdravým rozumom

„Nepanikárte,“ radí všetkým, ktorých rastúca inflácia znepokojuje, Marek Prokopec z Tatra Asset Management, ktorý pracuje s podielovými fondmi. „Nič dramatické sa zatiaľ nedeje.“ Ale aj on považuje za pravdepodobné, že sa bude zvyšovať dynamika rastu inflácie, keďže centrálne banky zaplavujú trh novými „papierikmi“. Aj časť gréckeho dlhu bude zrejme zaplatená tak, že sa vytlačia nové eurá. „Zdravý rozum hovorí, že to bude tlak na infláciu. Aj v kontexte toho, že dnešný šéf Fedu je študent Veľkej hospodárskej krízy a veľký bojovník proti deflácii,“ dodáva Prokopec. No pripomína, že možných scenárov je viacero.  „Názorov na to, aký bude vývoj, je veľa. Ja rozumiem napríklad aj názoru, že vysoká cena ropy pôsobí deflačne, lebo pri vysokej cene ropy musíte obmedzovať ostatné výdavky“.

Bez ohľadu na to, čo sa bude vo finančnom svete diať, Marek Pokropec radí ľuďom, aby zasadli k svojmu rodinnému rozpočtu a začali o ňom viac rozmýšľať. Jeho rada je jednoduchá: treba si rozpočet rozdeliť na niekoľko kôpok. Malo by ich byť aspoň päť. „Stredná vrstva by sa správala rozumne, keby 10 percent rodinného rozpočtu odkladala na svoju budúcu penziu, maximálne 25 percent dávala na bývanie, 10 percent odkladala deťom na vzdelanie, robila si aj krátkodobú finančnú rezervu a nemíňala viac ako 50 percent príjmu. Ak sa človek takto správa, tak mu to z hľadiska financií vyjde dobre.“

Rozhodne treba peniaze, ktoré chceme sporiť, poslať preč z bežného účtu. Je to prehľadnejšie. Kde a ako jednotlivé kôpky ukladať? Nato sa treba pozerať rozdielne: pri krátkodobých úsporách – napríklad na auto, ktoré chceme kúpiť budúci rok – nás inflácia nemusí trápiť. Tam hráme len o to, aby sme pri jej náraste stratili čo najmenej, teda len nejaké drobné percentá. „Úplne inak sa však starám o peniaze, ktoré si odkladám na penziu. Tam sú odlišné ciele aj riziká, ktorým som vystavený,“ pripomína Marek Prokopec. Tam už nehráme o drobné percentá, tam už môžeme pri zlom investovaní prísť aj o podstatnú časť hodnoty svojich úspor.

Ak sa v tomto čase inflačných očakávaní treba o niektoré financie vážne obávať, tak sú to naše dlhodobé peniaze, ktoré budeme používať v čase, keď už nebudeme pracovať. Dnes nie je celkom jednoduché vypočítať si, akú budú mať naše úspory hodnotu o 20 či 40 rokov, keďže centrálne banky cielene znehodnocujú naše peniaze.

Práve pri dlhodobých investíciách, keď potrebujeme väčší výnos, najlepšie taký, ktorý je ešte nad infláciou, treba uvažovať inak ako pri krátkodobých úsporách. „Najvýhodnejšie je investovať do podnikania. Lenže nie každý chce podnikať a podstúpiť takéto riziko a zodpovednosť. Preto existuje možnosť kúpiť si na finančnom trhu externé podnikanie, pri ktorom môžem participovať na ziskoch inej firmy,“ vysvetľuje Marek Prokopec. Samozrejme, investície do podielových fondov, ktoré majú tri zložky – akcie, dlhopisy a peňažný trh, obsahujú tiež svoje riziká, a nie každý psychicky zvládne prirodzené krátkodobé výkyvy, ktoré sú s týmto investovaním spojené. No je to určite najzaujímavejšia dlhodobá investícia z hľadiska výnosov. „Pre mňa ako sporiteľa na penziu je dnes riskantnejšie investovať konzervatívne ako investovať dynamicky,“ tvrdí Prokopec. No nie je dobré investovať do akcií jednorazovo, lebo môžeme nakupovať v čase, keď sú akcie na maximálnej cene, a predávať ich budeme nútení v čase, keď sú na minime. „Preto do toho treba ísť postupne, rozkladať svoje vstupy aj výstupy,“ vysvetľuje.

Existujú mnohé sporiace stratégie, ale je dobré snažiť sa im porozumieť. „A čím viac používať zdravý rozum. Človek by sa mal snažiť pochopiť príbeh investície, ktorý mu investiční poradcovia hovoria, a rozmýšľať pritom, či sa mu zdá ten príbeh rozumný,“ hovorí Prokopec. Aj on súhlasí, že generácie našich starých a prastarých rodičov, ktoré prežili neisté vojnové aj povojnové časy, vedeli možno viac používať zdravý rozum. Ale aj to je pravda, že finančný systém je dnes oveľa zložitejší. No ľudia zo strednej triedy, ktorí chcú šetriť, ho pri dobrej vôli dokážu pochopiť. A keď sa o svojich peniazoch a investíciách budú rozhodovať bez paniky, bez silných emócií a so zdravým rozumom, môžu s nimi narábať sebavedomo a rozumne. Dokonca aj v inflačných časoch.

.lukáš Krivošík .martin Vlachynsk  .eva Čobejová .jozef Majchrák

.týždeň, 4.7. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards