NÁZOR: Je treba znovu požičať Grécku? (Postoy.sk)

Juraj Karpiš z INESS sa v ankete magazínu Postoy.sk dňa 5.7. 2011 vyjadril k otázke, či by sa Slovensko malo pripojiť k pôžičke Grécku.

Postoy.sk oslovil niekoľko osobností s otázkou, či je plánovaná druhá pôžička pre Grécko oprávnená a či by sa k nej malo Slovensko pripojiť.

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Myslím si, že spôsob riešenia Grécka je zlý od začiatku a je neférové obviňovať za problémy obyčajných Grékov. Je to problém politikov, a nielen gréckych, ale aj bánk – hlavne francúzskych a nemeckých, v ktorých skončí „pôžička Grécku“. Myslím si, že Slovensko by sa nemalo pridať k blbnutiu eurozóny, ale férovejší spôsob by bol z tohto klubu radšej vystúpiť, ako blokovať dohody mocných.

"Účasť Slovenska v týchto programoch je nutná z dvoch hlavných dôvodov: 1. Naším záujmom je ostať v jadre eurozóny a mať možnosť ovplyvňovať jej rozhodnutia a 2. Akýkoľvek živelný proces rozpadu Eurozóny je proti našim ekonomickým záujmom, pretože sme vývozne orientovaný štát a závisíme najmä od Eurozóny."

Martin Barto

Martin Barto, člen predstavenstva VšZP, bývalý viceguvernér NBS: Nová pôžička pre Grécko je nevyhnutná, ak sa má zabrániť štátnemu bankrotu, no rieši iba momentálny problém, že Grécko nie je schopné plniť svoje záväzky. Hlavným problémom Grécka je strata konkurencieschopnosti. Podobný problém riešia aj ďalšie štáty EÚ – Portugalsko, čiastočne Španielsko. Otázka konkurencieschopnosti sa však novou pôžičkou nevyrieši. Ak ostanú tieto štáty v eurozóne, treba si uvedomiť, že obnovenie ich konkurencieschopnosti bude nákladné. Účasť Slovenska v týchto programoch je nutná z dvoch hlavných dôvodov: 1. Naším záujmom je ostať v jadre eurozóny a mať možnosť ovplyvňovať jej rozhodnutia a 2. Akýkoľvek živelný proces rozpadu Eurozóny je proti našim ekonomickým záujmom, pretože sme vývozne orientovaný štát a závisíme najmä od Eurozóny.

Vincent Vattai, konateľ BMW Tempus Group: Slovensko by nemalo prispieť Grécku.

Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS: Rok ukázal, že medzinárodný menový fond a EÚ mali príliš ružové okuliare pri zostavovaní plánu ozdravenia Grécka. Na oddialenie Gréckeho bankrotu v najbližších rokoch už údajne treba dva krát viac zdrojov, než odhadovali pred dvanástimi mesiacmi. Už v súčasnosti dosahuje dlh Grécka úroveň takmer 160% HDP a ďalší úver tento podiel ešte zvýši. Grécka ekonomika veľmi pravdepodobne nebude schopná obrovský dlh splácať. Ďalšia pôžička je len drahým a nebezpečným oddiaľovaním bankrotu a záchranou gréckych veriteľov za peniaze daňových poplatníkov. Ak sa Slovensko nezúčastňovalo na prvej pôžičke Grécku, nemalo by sa ani na tej druhej. Dôvodov na ňu je totiž ešte menej než ich bolo pred rokom.

Miroslav Beblavý, poslanec NR SR za SDKÚ-DS: Ak Gréci splnia prísne podmienky zaručujúce jej návratnosť (účasť súkromných investorov, zabezpečenie aktívami s reálnou hodnotou, skutočné reformy a záväzok opozície ich podporovať), je podľa mňa pôžička asi najrealistickejší spôsob ako sa vyhnúť neriadenému bankrotu. Slovensko by sa zúčastniť malo, ale len pri splnení týchto podmienok.

"Nemá zmysel nalievať vodu do deravého vedra. Euroval navyše aj do budúcnosti posilňuje nezodpovedné rozpočtové správanie vlád, lebo im dáva nádej, že keď sa dostanú do problémov, tak sa nájde niekto, kto to za nich zatiahne."

Ondrej Dostál

Ondrej Dostál, poslanec NR SR za OKS v klube Most-Híd: Ďalšia pôžička Grécku nie je podľa môjho názoru riešením problému, ale iba odďaľovaním riešenia problému. Dnes už málokto verí tomu, že sa Grécko dokáže vyhnúť bankrotu. Nemá zmysel nalievať vodu do deravého vedra. Euroval navyše aj do budúcnosti posilňuje nezodpovedné rozpočtové správanie vlád, lebo im dáva nádej, že keď sa dostanú do problémov, tak sa nájde niekto, kto to za nich zatiahne. Z krátkodobého hľadiska je to možno pre dlžníkov príjemné, ale z dlhodobého pre nich aj pre všetkých ostatných kontraproduktívne a škodlivé. Preto som ja aj moji kolegovia z OKS proti poskytnutiu ďalšej pôžičky Grécku, proti navyšovaniu prvého eurovalu aj proti vytvoreniu druhého, trvalého eurovalu.

Peter Badík, podnikateľ, MyEnergy: Rovnako ako pri malej spotrebnej pôžičke, aj pri úverovaní štátov je základným predpokladom na poskytnutie peňazí dôvera, že dlžník, prípadne ručiteľ dokážu požičané peniaze vrátiť. Ak sa táto dôvera vytratí nekúpite nový televízor, ale ani neprefinancujete splatné záväzky štátu. Dôveru v to, že Gréci budú najbližšie roky hospodáriť s prebytkovým rozpočtom a splatia tak aspoň časť svojich záväzkov, už finančné trhy stratili dávno. Na bode mrazu je aj viera vo vzájomný konsenzus krajín menovej únie na vytvorení funkčného mechanizmu akéhosi spoločného ručiteľa.

Akákoľvek ďalšia pôžička Grécku (na refinancovanie splatných pohľadávok na najbližších pár týždňov) je preto iba kupovaním času. Je preto podstatné vedieť, či môže byť tento čas zmysluplne využitý na nájdenie dôveryhodného riešenia. Myslím si preto, že Slovensko by malo súhlasiť s ďalšou pôžičkou (a teda na nej aj participovať) iba v prípade predstavenia jasného plánu, ako už ďalšie peniaze Grécku neposkytovať.

Takýto plán sa však nesmie opierať iba o nerealistické predstavy o zázračne rýchlom zreformovaní gréckych financií a ani o neopodstatnené presvedčenie v dôveru finančných trhov v Euroval. Iba jasný, priamočiary a záväzný plán, ktorý bude zahŕňať aj reštrukturalizáciu gréckych záväzkov odpísaním časti dlhu a rozložením splatnosti, prinesie na finančné trhy také upokojenie (cez zmierenie sa s nevyhnutným), ktoré umožní Grécku čo najskôr znova prebrať zodpovednosť za svoje záväzky.

Postoy.sk, 5.7. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards