Kde je chyba v štrukturálnych fondoch?

Tu je niekoľko názorných príkladov, prečo štrukturálne fondy EÚ tak vážne a zúfalo potrebujú reformu. Ako sa zdá, studňa nikdy nevyschne.

Kde je chyba v štrukturálnych fondoch?

Madeira. Krásne nové cesty a obrovské dlhy. Denník The Telegraph uverejnil článok  o dôsledkoch dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ - ktoré vyžadujú kombinované financovanie od miestnej vlády a podnikov. Snaha vyčerpať maximum znamenala prudký rast Madeirského dlhu, ktorý je teraz viac ako 6 miliárd Eur, čo je takmer dvojnásobok verejného dlhu na hlavu v kontinentálnom Portugalsku. Väčšina z peňazí EÚ bola vynaložených na infraštruktúru (v neposlednom rade cez Kohézny fond, ktorý je určený práve na tento účel), pre ktorú neexistuje žiadny dopyt. Ako nemecká kancelárka Angela Merkelová poznamenala, "Na Madeire existuje veľa krásnych tunelov a ciest. Toto však neprispieva ku konkurencieschopnosti."

Facebook. Európska komisia a švédske miestne úrady vyčlenili takmer 10 miliónov libier na financovanie Facebooku – spoločnosti, ktorá je v súčasnosti ohodnotená na približne 100 miliárd dolárov(63 miliárd libier) - v rámci plánov na vybudovanie obrej serverovej haly v meste Lulea na severe Švédska. Mali by sme si byť vedomí, že Švédsko je jednou z najbohatších krajín v Európe.

Ako uvádza think tank Open Europe, Európska komisia má na takéto príklady plytvania vždy dve štandardné odpovede:

·   Boli vytrhnuté z kontextu - a ďalej uvádza rad štatistík, koľko pracovných miest a aký veľký rast štrukturálne fondy údajne vytvorili.

·   Za výber projektov sú zodpovedné miestne úrady v členských štátoch, komisia poskytuje iba hotovosť.

Vyššie uvedené príklady sú veľmi príznačné pre širšie problémy a nedostatky spojené so štrukturálnymi fondmi (SF). V nedávnej štúdii ich OpenEurope identifikoval takto:

1) Konfliktné ciele: sú štrukturálne fondy prideľované do oblastí, kde je najväčšia absolútna návratnosť kapitálu alebo tam, kde môžu podporiť konvergenciu medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi (čo je aj hlavným cieľom fondov)? 10 miliónov Eur  z eurofondov určených Facebooku - prosperujúcej spoločnosti - mohlo prísť zo súkromného kapitálu. Takže v skutočnosti mohlo týchto 10 miliónov libier slúžiť „na vytesnenie“ súkromných investícii, ktoré by inak mohli ísť do Luleai, zatiaľ čo peniaze neboli pridelené do chudobnejších regiónov, kde mohli mať najväčší pomerný účinok. Výsledkom je teda opak konvergencie.

2) Náklady obetovanej príležitosti: Príklad Facebooku a Madeiry ilustrujú obrovské náklady obetovanej príležitosti, ktoré štrukturálne fondy spôsobujú - výdavky presmerované od inej, pomerne produktívnej ekonomickej príležitosti. V prípade Facebooku, prostriedky duplikujú ekonomické činnosti v relatívne bohatých štátoch, ktoré by sa uskutočnili tak či tak, a v prípade Madeiry, boli minuté na priam škodlivé projekty (t.j. zbytočné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré narobia len dlh).

3) Pro-cyklické a neschopné reagovať na meniace sa potreby: Prípad z Madeiry ukazuje, že SF majú tendenciu byť procyklické, pretože môžu byť vtiahnuté do oblastí ekonomiky, kde prebieha neudržateľný rast alebo zadlžovanie, len s obmedzenými možnosťami na úpravy (to bol tiež prípad v Španielsku). Treba mať na pamäti, že prostriedky sú dohodnuté na sedemročnej báze, a majú pevné výdavkové kritériá (s určitou voľnosťou zmeniť výdavky na ročnom základe). Spolufinancovanie tiež robí prostriedky pro-cyklické. Vlády a miestne orgány sa cítia byť povinné vynaložiť peniaze na spolufinancovanie, i keď to znamená ísť do obrovských dlhov. Nechcú sa vzdať potenciálnych možností, ktoré sú spojené so štrukturálnymi fondmi. Opäť tu sedí príklad Madeiry.

4) Žiadna súvislosť medzi výkonom a výdavkami: absencia silnej podmienenosti a kritéria výkonnosti v prideľovaní finančných prostriedkov znamenali, že Madeira pokračovala v prijímaní finančných prostriedkov aj napriek absencii výsledkov z miliárd, ktoré dostala na financovanie. To tiež znamená, že dôraz je kladený skôr na vyhadzovanie peňazí von oknom ako na ich rozumné utrácanie.

5) Žiadna administratíva alebo absorpčné kritériá
Celý rad štúdií uvádza, že schopnosť absorbovať a spravovať finančné prostriedky je zásadná pre dosiahnutie rastu a konvergencie - a napriek tomu sa nevenuje dostatočná pozornosť schopnostiam regiónov a krajín absorbovať ich. Štúdia Rumunskej národnej banky zistila, že v prvom roku členstva Rumunska v EÚ bola jeho miera absorpcie pre štrukturálne fondy a Kohézny fond len 21,7%. Toto je známa dilema v literatúre – môže to byť čiastočne kompenzované zavedením kritérií s ohľadom na absorpčnú kapacitu a lepšie prispôsobenie prostriedkov pre potreby chudobnejších členských štátov.

6) Ďalšia vrstva byrokracie
Zapojenie EÚ do regionálneho financovania celkom prirodzene vytvára ďalšie vrstvy byrokracie na Európskej aj na národnej úrovni. To sa prejavuje troma špecifickými spôsobmi.

Po prvé, celková veľkosť kohéznej politiky EÚ, rovnako ako chýbajúci vzťah „jedna ku jednej“ medzi cieľmi, výberové kritériá a nástroje financovania. To všetko robí zo štrukturálnych fondov ťažko manažovateľné schémy prerozdeľovania príjmov.
Po druhé, dodatočná byrokracia môže vytvárať dodatočné náklady pre orgány verejnej správy. Fínsky minister hospodárstva, Jyri Häkämies, nedávno vyhlásil, že hoci Fínsko bolo jedným z efektívnejších správcov štrukturálnych fondov, chcel by v budúcnosti znížiť náklady na polovicu a podal to nasledovne: "Nie je v nikoho záujme, aby administratíva zhltla štvrtinu a v najhorších prípadoch až 60 percent z rozpočtu projektu.
Po tretie, zložitosť a veľkosť týchto fondov uvaľuje značné náklady na potenciálnych príjemcov, s proporcionálne väčšími nákladmi pre malé organizácie (napr. malé a stredné podniky) s obmedzenými zdrojmi na administratívu (str. 19).

Za zmienku stojí aj fakt, že je rozdiel medzi pridelenými finančnými prostriedkami a peniazmi, ktoré sú skutočne vyplatené. Dôvodov je viacero, no dôsledkom je, že nové členské štáty, ktorým sa prideľuje najviac peňazí, majú obmedzenú administratívnu kapacitu absorbovať finančné prostriedky, a tým dostanú proporcionálne menej, ako je ich alokačný podiel. Za celé obdobie 2007-2013, bolo iba 51,6% prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pridelených novým štátom, pričom zvyšok išiel bohatším členským štátom. Avšak 65% skutočných platieb do roku 2010 išlo do bohatších členských štátov. Jedným z dôvodov je, že novšie členské štáty sú ohrozené tým, že majú sa im projekty kopia a nevedia dokončiť  celú administratívu spojenú s pridelením finančných prostriedkov. Výsledkom je, že cielenie týchto fondov je o ešte horšie. (str. 9 v štúdii)

A to sme sa ešte nedostali k iracionálnym distribučným modelom týchto fondov, zvýšeným administratívnym nákladom, neprítomnosti absorpčných kritérií, problémom so zodpovednosťou (padajúcou medzi členské štáty a komisiou) a k skutočnosti, že modely komisie pre hodnotenie finančných prostriedkov sú beznádejne nevhodné. Táto politika jednoducho musí prejsť zásadnou reformou, počnúc obmedzením finančných prostriedkov len pre najchudobnejšie krajiny, kde to môže mať najväčší relatívny vplyv.

Prečítajte si celú štúdiu OpenEurope, aby ste dostali ucelený obraz.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards