Vo verejnej správe sveta žiť

 Vláda v decembri uzavrela s predstaviteľmi verejnej správy kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Jedná sa o zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky zamestnancov vo verejnej sfére nad rámec Zákonníka práce. Zákonník práce definuje štandardné pracovno-právne vzťahy, ktorými sa zamestnávatelia a zamestnanci musia riadiť počas trvania pracovného pomeru.

Vo verejnej správe sveta žiť

Na čom sa vláda so sociálnymi partnermi vlastne dohodla? Základná výmera dovolenky zamestnanca verejnej správy je 5 týždňov, pre zamestnancov starších ako 33 rokov 6 týždňov. Zákonník práce taký prísny k zamestnávateľom v súkromnom sektore nie je. Garantuje nárok na 4 týždne dovolenky, po dovŕšení veku 33 rokov sa nárok predĺži na 5 týždňov.

Pracovný čas zamestnanca verejnej správy sa upravuje na 37 a pol hodiny týždenne. Štandardný pracovný čas zamestnanca súkromnej sféry pritom Zákonník práce upravuje na 40 hodín. Po zohľadnení víkendov, štátnych sviatkov (pre jednoduchosť predpokladáme, že všetky pripadajú na pracovné dni) a 6 týždňovej dovolenky tento zamestnanec odpracuje ročne približne 1620 hodín. Zamestnanci v súkromnom sektore s 5 týždňovou dovolenkou strávia v práci 1768 hodín, čo je o 9% viac.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa garantuje aj ďalšie benefity, napríklad príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie najmenej vo výške 2% z objemu zúčtovaných platov zamestnancov. Až na výnimky sa zamestnancom súkromného sektora takéto garancie obvykle neposkytujú. Zmluva rovnako zaručuje tvorbu sociálneho fondu nad rámec zákona o sociálnom fonde, a príspevok na odchodné.

Najväčší zamestnávateľ

Verejná správa zamestnáva takmer 350 tisíc ľudí* a je tak suverénne najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Jej zamestnanci sú však platení z daní, väčšina priamo zo štátneho rozpočtu.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve dosiahla v minulom roku približne 805 eur. Vo verejnej správe 798 eur. Vo verejnej správe teda zamestnanci zarábali o necelé 1% menej ako v hospodárstve, na základe kolektívnej zmluvy však majú garantovaný o vyše 8% kratší pracovný čas.

Otázka, prečo by mali mať väčšie benefity ako ich skutoční zamestnávatelia – daňoví poplatníci, je preto viac ako oprávnená. Nízke príjmy majú aj státisíce ľudí pracujúcich v súkromných firmách. Verejná správa je navyše charakterizovaná plytvaním a prezamestnanosťou.

Skôr ako úradníkom a iným štátnym zamestnancom rozšírime benefity, mali by sme si položiť otázku, či je pozícia konkrétneho úradníka potrebná resp. či má existencia daného úradu vyššiu pridanú hodnotu, než akú vie poskytnúť súkromný sektor. Ušetrené zdroje zoštíhlenia a zefektívnenia verejnej správy by mohli byť použité aj na vyššie platy štátnych zamestnancov, ktorých služby súkromný sektor nevie, prípadne nemôže poskytovať.

*Kolektívna zmluva sa týka zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. To sú napríklad orgány štátnej správy, rozpočtové a príspevkové organizácie štátu, obce, VÚC, štátne fondy, školy, SAV a pod.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards