Privatizácia: Telekom áno, SPP nie?

Vláda slovami ministra Kažimíra oznámila zámer predať 49% podiel štátu (vrátane podielu Fondu národného majetku) v Slovak Telekome, ktorého hodnota sa môže pohybovať do výšky 1 mld. eur. Zaujímavý je najmä kontext, v ktorom sa privatizácia uskutočňuje. Premiér Fico sa totiž voči privatizácii v minulosti viackrát ostro vyhranil. Odmietal privatizáciu Carga, bratislavského letiska, počas Radičovej vlády odmietol privatizáciu teplární a „takého majektu, ktorý prináša štátu peniaze“. Svoj postoj neprivatizovať potvrdil aj po posledných voľbách.

Privatizácia: Telekom áno, SPP nie?

SPP

V prípade stratového SPP (zodpovedného za obchod a dodanie plynu) tak súčasná vláda namiesto predaja 51% štátneho podielu pristúpila k prevzatiu zvyšného podielu zo súkromných rúk. Argumentom mala byť garancia cien plynu, akási ochrana domácností pred súkromnými vlastníkmi. Odhliadnuc od hystérie, ktorú vláda vytvára okolo súkromného vlastníctva strategických podnikov, existuje viacero dôvodov, pre ktoré k neprimeranému rastu cien nemohlo dôjsť:

1. SPP je síce dominatným dodávateľom, ale nie monopolným dodávateľom plynu (ovláda približne dve tretiny trhu). V roku 2012 pôsobilo na trhu 22 dodávateľov plynu, z toho 10 v regulovanom segmente domácností (SPP malo v roku 2011 v segmente domácností 90% podiel na trhu, v roku 2013 očakáva už len 79% podiel). Liberalizácia trhu s plynom otvorila priestor pre konkurenčných dodávateľov, ktorí preberajú stále viac bývalých zákazníkov SPP.

2. SPP je regulovaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, oprávnenosť zvyšovania cien preto musí vždy v konečnom dôsledku potvrdiť štát (aj preto tvorí SPP dodávaním plynu do domácností každoročnú stratu vo výške desiatok miliónov eur).

Slovak Telekom

Prečo spomíname SPP? Pretože podobností so situáciou v Slovak Telekome je toľko, že vláda by buď mala Slovak Telekom odkúpiť z rovnakých dôvodov ako SPP, alebo naopak, predať SPP z rovnakých dôvodov ako Slovak Telekom:

1. Rovnako ako v prípade SPP má byť predmetom obchodu 49% akcií spoločnosti (v SPP štát prevzal 49% akcií z rúk súkromného vlastníka, v Slovak Telekome chce predať svoj 49% podiel súkromnému vlastníkovi).

2. Rovnako ako v prípade SPP má v Slovak Telekome rozhodujúce slovo zahraničný vlastník (v SPP štát síce vlastnil väčšinový podiel, mal ale menšinu v manažmente spoločnosti).

3. Rovnako ako v prípade SPP má aj Slovak Telekom dominantné postavenie na telekomunikačnom trhu (tržby v roku 2012 dosiahli 2,13 mld. eur).

4. Rovnako ako v prípade SPP aj do činnosti Slovak Telekomu zasahuje štát prostredníctvom Telekomunikačného úradu a Protimonopolného úradu.

Natískajú sa preto otázky: pri predaji Slovak Telekomu už nehrozí zdražovanie pevných liniek, ako tým premiér strašil napríklad pri plánovanej privatizácii teplární bývalou vládou? Pri predaji Slovak Telekomu s jeho dominantným postavením už netreba garantovať ceny mobilných služieb, ako sa tým premiér oháňal pri prevzatí SPP? Pri predaji Slovak Telekomu sa už netreba obávať zvyšovania cien napríklad pri poskytovaní internetových služieb?

Zdá sa, že hystéria, ktorú vláda vyvolávala pri prevzatí SPP, sa rozplýva v momente, keď premiér hľadá pol miliardy eur na vyvlastnenie zdravotných poisťovní. Zíde sa určite aj nejaká rezerva na súdne spory, keďže len doterajšie arbitráže kvôli zákazu zisku poisťovniam stáli daňových poplatníkov okolo 50 miliónov eur.

Privatizovať, či neprivatizovať?

Rizikom pre občanov nie sú veľké podniky v súkromných rukách, ale ochranná ruka štátu nad monopolmi (či už štátnymi alebo súkromnými) brániaca vstupu ich konkurentov na trh. A to je aj slovenský prípad: k liberalizácii trhu s plynom prišlo na Slovensku až v roku 2007. No citlivý segment domácností si svojho poskytovateľa môže vyberať len od roku 2011, čo je aj jedným z dôvodov stále vysokého podielu SPP na trhu. Pamätníci si tiež spomenú na neudelenie licencie tretiemu mobilnému operátorovi na prelome tisícročí, ktorý mohol vytvoriť konkurenčný tlak na dvoch dominantných operátorov v časoch boomu penetrácie mobilnými telefónmi.

Je to práve transparentná privatizácia štátnych podielov v podnikoch, ktorá odstraňuje riziká podnikania štátnych nominantov z pliec daňových poplatníkov (na každoročné straty štátneho Carga či bratislavského letiska dnes doplácame všetci). Z tohto hľadiska je pozitívne, že premiér zmenil na privatizáciu názor. Rovnako dôležité však je, na čo sa jednorázové privatizačné príjmy použijú.

Minister Kažimír avizoval, že kľúčovým by malo byť zníženie dlhu. To by bolo dobrou správou, ktorá môže napomôcť pri uzdravovaní verejných financií, pokiaľ sa privatizačnými príjmami len neodďaľuje konsolidácia (nižší verejný dlh prinesie aj jeho lacnejšiu obsluhu). Ak sa však premiér rozhodne investovať privatizačné príjmy do unitárneho systému jednej zdravotnej poisťovne, môže nás tento špás ešte vyjsť poriadne draho.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards