Mladým vytvorí štát 15-tisíc nových pozícií (Pravda)

Neexistuje záruka, že zamestnávateľ po skončení dotácie pracovné miesto jednoducho nezruší. Ministerstvo práce síce môže vypracovať štatistiky o tom, koľko tisíc pracovných miest sa vďaka programu vytvorilo, to však neznamená, že po skončení programu budeme mať aj vyššiu zamestnanosť, konštatoval pre denník Pravda dňa 17.11.2013 Ján Dinga z INESS.

Jedno z 11-tisíc dotovaných pracovných miest pre absolventku strednej školy vytvorila v priebehu roka v rámci štátneho programu za 70 miliónov eur prešovská spoločnosť ZooTrade.

Vláda podporí záujem tejto firmy, ale aj iných podnikov, zamestnať aj ďalších ľudí a opäť uhradí časť mzdových nákladov. Finančný rámec na to vytvorili minulý týždeň lídri EÚ v Paríži.

Ministerstvo práce tentoraz podľa informácií Pravdy na roky 2014 a 2015 vyčlení z európskych a štátnych peňazí na dotácie 100 miliónov eur na spolu 15-tisíc nových pozícií. Veková hranica na získanie dotácie sa zníži z 29 rokov na 25 rokov.

Podobne ako pri prvom programe bude musieť byť mladý človek nezamestnaný najmenej tri mesiace. Príspevok od štátu na úhradu mzdových nákladov bude naďalej maximálne 456,57 eura mesačne počas jedného roka. Zvyšného pol roka bude musieť celú mzdu uhrádzať zamestnávateľ. Dotácie čelia kritike časti ekonómov, že firmy môžu pracovníka následne prepustiť. Politici však tvrdia, že vďaka podpore sa môžu hospodárstva po kríze rýchlejšie obnoviť.

Napríklad spomínaný predajca chovateľských potrieb ZooTrade prepúšťať neplánuje, keďže domáca spotreba začína ožívať, a tak by dotácie ešte možno ďalej využil. „Požiadal som o dotáciu, lebo som zvažoval, že by sa nám zišla nová pracovná sila, no nemohol som si ju dovoliť zaplatiť,“ vysvetľuje František Veselovský, konateľ spoločnosti ZooTrade. Podobná nálada je aj v iných firmách.

Mladých ľudí s chuťou pracovať je dosť. Podľa Ústredia práce bolo ku koncu septembra tohto roka v evidencii uchádzačov o prácu takmer 81-tisíc mladých ľudí do 25 rokov. Brusel od budúceho roka posiela na pracovné miesta pre mladých až 6 miliárd eur štátom, ktoré majú s ich nezamestnanosťou problém. Slovensku vyčlenil 200 miliónov eur, pričom až polovicu z tejto sumy musí hradiť štát zo svojho. Polovica z celkového objemu peňazí, ktoré budú v roku 2014 pre Slovensko vyčlenené, by mala ísť na vzdelávacie projekty.

Dôvodom je fakt, že až 27-tisíc mladých ľudí na Slovensku má podľa hovorcu rezortu ministerstva práce Michala Stušku ukončené len základne vzdelanie. Rezort práce tvrdí, že prvé návrhy projektov už v týchto dňoch poslal Európskej komisii. Čerpať európske peniaze chce štát už od januára budúceho roka. „Polovica peňazí, teda 100 miliónov eur pôjde na rekvalifikačné kurzy, ďalších 100 miliónov poskytneme podnikateľom na vytvorenie nových pracovných miest,“ vysvetľuje Stuška.

Premiér Robert Fico po utorňajšom summite európskych lídrov o podpore zamestnanosti mladých v Paríži povedal, že štát potrebné peniaze na dofinancovanie nových projektov v štátnej pokladnici nájde. „Nemyslím si, že nebudeme schopní dofinancovať tieto európske projekty,“ povedal Fico. Spolieha sa na budúcoročný lepší výber daní, ako aj na zlepšenie ekonomického vývoja v eurozóne.
Udržanie pracovného miesta je otázne

Napríklad prešovská realitná kancelária požiadala štát o dotáciu ešte v decembri minulého roka. Ústredie práce jej následne žiadosť schválilo začiatkom januára. V marci už mohla prijať na plný úväzok absolventa vysokej školy, ktorý tam momentálne pracuje na oddelení marketingu. „Chceli sme prijať nového človeka, dotácia sa nám v tom čase hodila. Znižuje nám to prvé mesiace náklady na mzdu,“ povedal Radovan Krajňák, konateľ prešovskej spoločnosti Garant Real. Či si ho aj po skončení programu ponechajú, je podľa jeho slov nateraz otázne. „Uvidíme, ako pôjde biznis nasledujúce mesiace. V tejto dobe to majú všetci podnikatelia neisté, v našej oblasti nevynímajúc,“ hovorí Krajňák.

Práve neudržateľnosť pracovných miest po skončení dotácie kritizujú viacerí ekonómovia. „Neexistuje záruka, že zamestnávateľ po skončení dotácie pracovné miesto jednoducho nezruší. Ministerstvo práce síce môže vypracovať štatistiky o tom, koľko tisíc pracovných miest sa vďaka programu vytvorilo, to však neznamená, že po skončení programu budeme mať aj vyššiu zamestnanosť,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Ján Dinga.

Premiér Fico tvrdí, že sú to dobre investované peniaze. „Potrebujeme akčné opatrenia. Nemôžeme teraz organizovať odborné semináre a diskutovať niekoľko rokov, či to pomôže, alebo nie na dlhé roky. My teraz potrebujeme mladých ľudí dostať do rekvalifikácie, ale hlavne do pracovného pomeru kvôli pracovným návykom,“ hovorí Fico. Podľa neho budú takí mladí ľudia s praxou v budúcnosti lepšie zamestnateľní. Štát očakáva, že sa do projektu zapoja najmä mikropodniky a malé podniky.
Mladí ľudia márne hľadajú prácu

Za obdobie jedného roka, keď štát spustil projekt zamestnávania mladých, vytvorili podľa údajov Ústredia práce najviac pracovných miest práve podnikatelia v Prešove. Mesto dlhodobo zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti. Tamojší podnikatelia vytvorili z európskych peňazí nové miesta v oblasti poskytovania služieb, administratívnych pracovníkov a robotníkov vo výrobe.

Aj napriek tomu, že celkovo na Slovensku pribudlo za uplynulý rok 11-tisíc nových pracovných miest pre mladých, množstvo absolventov sa po škole ocitá doma a žije takpovediac z podpory rodičov. „Vyštudovala som sociálnu prácu a už rok si hľadám nejaké miesto. Zatiaľ sa mi darí zohnať si len krátkodobé brigády. Kvôli tomu som zatiaľ zostala aj bývať u našich,“ hovorí 25-ročná študentka Anka Strncová z Trnavy.
Opozícia podporu miest kritizuje

Opozícia tvrdí, že vláde sa projektmi pre mladých podarilo znížiť nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii za posledný rok len o tisíc ľudí. KDH poukázalo na údaje z Ústredia práce zo septembra tohto roku, ktoré porovnalo so septembrom 2012. To však môže byť skreslené tým, že do štatistík prichádzajú aj absolventi. „V piatich krajoch z ôsmich dokonca narástol počet nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov,“ doplnil podpredseda KDH Miloš Moravčík. Dôvodov je podľa opozície viacero. Napríklad ten, že vládna politika podľa opozície dusí zamestnávateľov, čím klesá počet pracovných miest, a teda aj tých pre mladých ľudí. Alebo sa jedni zamestnanci nahrádzajú druhými. Zamestnávatelia tak jedného zamestnanca prepustia a prijmú zvýhodneného mladého človeka, na ktorého štát poskytuje podporu. Vláda podobné argumenty odmieta.
S problémom bojuje celá Európa

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat sa počet mladých do 25 rokov, ktorí sa nevedia uplatniť na slovenskom trhu práce, vyšplhal za rok 2012 na úroveň 34 percent. To znamená, že približne každý tretí mladý človek na Slovensku si nevie nájsť prácu, čo je najhoršia úroveň od roku 2002. Viac ako 50-percentnú nezamestnanosť mladých do 25 rokov majú Grécko a Španielsko. Na druhej strane, Nemecko má len 8-percentnú nezamestnanosť mladých v tomto veku. V Európskej únii je momentálne približne 6 miliónov mladých absolventov stredných či vysokých škôl bez práce.

Rezort práce pritom tvrdí, že sa pri nových projektoch bude orientovať prioritne na mladšie ročníky absolventov. O peniaze z európskych fondov totiž doteraz mohli žiadať aj samosprávy. Štát im vyčlenil v tomto roku 8 miliónov eur na vytvorenie pracovných miest pre ľudí starších ako 50 rokov. V budúcom roku však takéto miesta už štát neplánuje podporiť. Finančné prostriedky by totiž mali prioritne smerovať firmám.

Lenka Buchláková

Pravda, 17.11.2013