Kandidatúra na ZOH 2022: Čaká nás tretia blamáž a vyhodené peniaze?! (Plus jeden deň)

Richard Ďurana z INESS hodnotil dňa 17.11.2013 pre denník Plus jeden deň nevýhody zimnej olympiády na Slovensku.

Kandidatúra na ZOH 2022: Čaká nás tretia blamáž a vyhodené peniaze?! (Plus jeden deň)

Veľké plány, ešte väčšie peniaze, ale reálne hmatateľné výsledky nikde. Aj takto môžeme charakterizovať doterajšie naše kandidatúry na zimné olympijské hry v ére samostatnosti. Osud tej tretej, v ktorej ideme do bitky o ZO H 2022 spolu s Poľskom, nevyzerá lepšie.

Prvýkrát sme sa uchádzali o olympiádu v roku 2002. Poprad-Tatry vypadol po hlasovaní MOV už v prvom kole. Táto kandidatúra nás stála vyše milióna eur. Naše snahy to však neotupilo.

Kandidovali sme aj o pár rokov neskôr na ZOH 2006. Vtedy sme boli v priamom súboji aj s Poliakmi. Neuspeli oni ani my. Účet za túto kandidatúru bol v našom prípade ešte vyšší – 6,5 milióna eur.

A výsledky za to, čo daňoví poplatníci zacvakali? Okrem chabej reklamy nekvaplo tatranskému regiónu takmer nič. Fanúšik dodnes márne hľadá v okolí našich veľhôr novučičké hokejové štadióny alebo zjazdovky.

A čo naša kandidatúra s Poľskom? Kompetentní hovoria o výstavbe diaľnice či vybudovaní infraštruktúry v okolí lyžiarskeho strediska Chopok – Jasná.

Nuž verme, že po skúsenostiach z minulosti tentoraz v prípade kandidatúry na ZOH 2022 neostanú iba spomienky funkcionárom, ako propagovali, cestovali na služobné cesty alebo prijali u nás na návšteve vedenie MOV.

Ako je známe, na takúto činnosť už naša vláda odklepla takmer 500-tisíc eur. A to je len začiatok. Celkové náklady sa odhadujú na dve miliardy a my by sme mali zatiahnuť minimálne pol miliardy.

„Je to nezodpovedný prístup voči Slovákom, ktorí to tiež budú v nemalej miere platiť,“ upozorňuje Richard Ďurana z ekonomického inštitútu na doterajší príbeh poľsko-slovenskej prípravy na kandidatúru.
Čakajú nás fofry

Podľa prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV) Františka Chmelára bude táto cifra známa až budúci rok v marci, teda v hodine dvanástej!

Najneskôr dovtedy totiž musia krajiny vyplniť takmer 250-stranový dotazník, kde budeme musieť predložiť aj niekoľko štúdií a konkrétne projekty. A ako sme zistili, mnoho z nich ešte nie je dokončených.

„V dotazníku budeme musieť okrem ekonomických otázok odpovedať aj na tie, ktoré sa týkajú infraštruktúry či životného prostredia. Priznávam, v ich vypracovaní meškáme, ale nie je to našou chybou. My tie svoje máme už vo finálnej fáze a mnoho z nich je už hotových, len ich treba aktualizovať,“ naznačil Chmelár, kde je pes zakopaný.

„My sme už v lete vytvorili prípravný výbor, ktorý pracuje na projektoch, no Poliaci ho ešte nemali. Museli sme pribrzdiť. Viete, kandiduje totiž Krakov. My sme v mnohých veciach závislí od nich, ako sa rozhodnú voči MOV. Oni dávajú prihlášku. My dávame len malé vyjadrenia,“ pridal Chmelár.

Tak či onak, prihláška na spoločnú poľsko-slovenskú kandidatúru na ZOH 2022 je už na ceste do Lausanne, teda sídla MOV. Bojovať o organizáciu tohto megapodujatia budú aj ukrajinský Ľvov, čínsky Peking, kazažská Alma-Ata, švédsky Štokholm a zatiaľ aj nórske Oslo. Nuž a my v júli 2015 uvidíme, či aj naša tretia kandidatúra skončí v koši, alebo nie.

Chmelár VS. Ďurana: O ZOH 2022 zoči-voči šéf SOV s ekonómom

Od chvíle, ako Slovensko deklarovalo, že sa zúčastní na boji o usporiadanie zimnej olympiády v roku 2022, sa naša verejnosť rozdelila na dva tábory.

Jeden z nich zastupuje ekonóm Richard Ďurana a tú druhú šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár. Prostredníctvom Šport auto sa postavili zoči-voči a vyťahovali argumenty na tie najkontroverznejšie témy.

Po olympiáde klesá počet návštevníkov

Ďurana: Je to celkom reálne. Uvediem to na príklade ZOH v Turíne 2006, kde sa robili olympijské hry. Tu počet návštevníkov niekoľkonásobne klesol a klesal aj nasledujúce roky.

Chmelár: Olympiáda v Turíne nebola veľmi šťastná. No napríklad Vancouver bola iná kategória. Teraz sa robil prieskum a všetci boli nadšení z toho, ako to dopadlo, nielen zo stránky návštevnosti.

Zadlžíme sa až po uši

Ďurana: Prečo by sme mali našim politikom veriť, že nezadlžia ešte viac našu krajinu. Rozpočet na olympiádu sa nepodarilo dodržať ani Anglicku či Kanade, kde je zodpovednosť politikov vyššia ako u nás. Európu stále sužuje kríza, štátny dlh Slovenska prepočítaný na jedného pracujúceho dosahuje 17-tisíc eur. A už teraz je jasné, že kandidatúra vyjde jedného občana SR minimálne na 60 eur.

Chmelár: Olympiáda ako taká nebola ani jedna stratová. Iná vec je, ak štát robí veľké projekty, ktoré celkom nepatria k olympiáde. Sú to napríklad diaľnice a podobne.

Olympiáda je riskantný megaprojekt

Ďurana: Oxfordskí vedci považujú olympiádu za finančne najriskantnejší vládny megaprojekt. Môžu si ju dovoliť buď veľmi bohaté, alebo veľmi nezodpovedné krajiny.

Chmelár: Do určitej miery je to pravda. Poľsko je veľká a bohatá krajina.

Negatívne vplyvy

Ďurana: Chýba mi analýza, ako by sa tieto peniaze využili niekde inde, napríklad na nákup prístrojov, ktoré by zachraňovali ľudské životy. Treba sa pozrieť aj na to, čo nie je vidieť.

Chmelár: Ak sa kandidatúra urobí zodpovedne, nemusí byť veľa negatívnych vplyvov a vlastne nemusia byť žiadne.

Plus jeden deň, 17.11.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards