Revolúcia daňových škrtov

Niekedy sa zdá, že všetky správy o daniach sú len zlé. Francúzsko zvýšilo svoju hornú výšku sadzby dane z príjmov na škandalóznych 75%. Jedenásť členských štátov EÚ pravdepodobne zavedie daň z finančných transakcií. Litva prerokúva progresívne zdanenie a vyššie dane z kapitálu. Pomedzi tieto správy sa však svet v skutočnosti stal svedkom revolúcie škrtov daní zo zisku.

Revolúcia daňových škrtov

Od roku 2006 bola daň zo zisku znížená v nasledujúcich krajinách: vo Švédsku z 28 na 22%, vo Veľkej Británii z 30 na 23% (a až na 21% od apríla 2014), vo Fínsku z 26 na 20%, v Nórsku z 28 na 27%, v Dánsku z 28 na 24,5%, v Gibraltári z 35 na 10%, v Kanade z 36 na 26%, v Japonsku zo 41 na 38%, v Juhoafrickej Republike z 37 na 28%, v Thajsku z 30 na 20%, v Českej Republike z 24 na 19%, v Slovinsku z 25 na 17%, na Ukrajine z 25 na 18%, v Bielorusku z 24 na 18% (zdroj: KPMG). Počet krajín, ktoré daň zo zisku zvýšili, je trikrát menší.

Ekonomická kríza túto revolúciu nezastavila. Stále sa deje. Len tento rok sedem krajín plánuje znížiť daň zo zisku. Sú to Veľká Británia, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Slovensko [to však v skutočnosti od roku 2006 sadzbu zvýšilo z 19% na 23% a potom znížilo na 22%, pozn. INESS ], Ukrajina a Thajsko.

Pre ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia niektoré krajiny uvedú ďalšie škrty dane zo zisku: od roku 2015 Veľká Británia zníži daňovú sadzbu na 20%. Od roku 2016 ju Dánsko zníži na 22%, a Ukrajina až na 16%.

Tento trend opäť potvrdzuje, že diskusia o daniach v dnešnej Litve úplne stratila kontakt s globálnym kontextom. Naši politici obhajujú progresívnu (!) sadzbu dane zo zisku, uvalenie daní sociálneho zabezpečenia a povinného zdravotného poistenia na dividendy a ďalšie zvýšenie zdanenia podnikov a kapitálu. Napriek tomu naivne veria, že podniky a kapitál neutečú do priaznivejšieho prostredia. Koniec koncov kapitál uteká už dnes.

Naša daň zo zisku nás čoskoro oberie o akékoľvek výhody. Ilúzia, že Litva je krajina s nízkym daňovým zaťažením, je nemilosrdne ničená realitou a pokračujúcimi škrtmi daní v iných krajinách. Takže skôr ako uvažovať ako ošklbať “kapitalistické” husi, ktoré nesú zlaté vajcia, by sme radšej mali spraviť niečo, čo priláka viac kapitálu. Nemyslím, že by niekto chcel vyvracať že viac kapitálu by prospelo tak občanom ako aj štátnemu rozpočtu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že “kapitalistické” husi majú obzvlášť v obľube Estónsko.  Vzhľadom na to, že debata o oslobodení z dane zisku reinvestovaného v Litve už začala, niektorí argumentovali, že nepotrebujeme estónsky model; že zdaniteľný zisk môže byť znížený aj v Litve. Avšak Estónsko oslobodzuje všetok reinvestovaný zisk, kým v Litve je oslobodenie aplikovateľné iba na investície do nevyužívaného majetku ktorý nie je starší ako 2 roky, a ktorý je presne klasifikovaný zákonom. V mnohých prípadoch však aj 10 rokov starý kus vybavenia môže zabezpečiť značný skok v produktivite. Obmedzenia podľa skupín majetku sú tak neodôvodnené, ako aj diskriminačné.

Existujúce regulácie nás nerobia príťažlivejšími oproti ostatným, takže musíme hľadať niečo iné. Ak krajiny, ktoré vidia úspech ostatných, nasledujú ich príklad, prečo my neprijmeme estónsky model? Ak to nespravíme, “kapitalistické” husi odletia a nám zostanú len komunistické straky.

Autorka je Senior Policy Analyst Lithuanian Free Market Institute
Pôvodne vyšlo na LFMI 2.1.2014

Pre INESS preložila Martina Forgáč

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards