Úspešná konsolidácia verejných financií? Sotva

Vláda si na konsolidáciu verejných financií zvolila jednoduchšiu cestu. Stačí jej k nej pohodlná väčšina v parlamente.

Úspešná konsolidácia verejných financií? Sotva

Vláda dosiahla stanovený cieľ, znížila schodok verejných financií pod tri percentá HDP. Mohli by sme to nazvať úspešnou konsolidáciou, ale vzhľadom na jej štruktúru, neprijaté žiadne zásadné reformy, toto prídavné meno musíme vylúčiť. Nazvime ju príjmovou konsolidáciou, lebo to je jej skutočná podstata. Vláda prispôsobuje príjmy výdavkom, nie naopak.

Znížiť schodok o jedno percento HDP sa dá napríklad zvýšením príjmov alebo znížením výdavkov o 720 miliónov eur.

Vláda prijala opatrenia, ktorými zvýšila príjmy verejnej správy rovno o 1688 miliónov eur, teda 2,3 percenta HDP. Len jednorazové opatrenia dosiahli hodnotu 0,7 percenta HDP.

O dve miliardy viac

Spolu s bežným nárastom daní vplyvom inflácie či rastu ekonomiky si štát prilepšil medziročne na daniach a odvodoch o 1,9 miliardy eur. To by v tom musel byť čert, aby deficit neklesol. Aj napriek pomalšiemu rastu HDP (a pomalšiemu rastu výberu niektorých daní) tak vďaka razantnému zvyšovaniu príjmov došlo k poklesu deficitu zo 4,5 percenta na 2,8 percenta HDP. Konsolidáciu sme doslova zaplatili.

Verejná správa si pritom dovolila prečerpať plánované výdavky o 300 miliónov eur. Šetrenie? Bežné výdavky vzrástli o miliardu eur. Výdavky na mzdy o 0,3 miliardy eur. Zvýšili sa dotácie do poľnohospodárstva a dopravy. Pikantné je, že táto vláda vybrala na daniach o takmer dve miliardy eur viac, ale sociálne transfery vzrástli len o 300 miliónov eur.

Predsa len sa dá nájsť jedna oblasť výdavkov, v ktorej nedošlo k nárastu. Kapitálové výdavky štátu klesli medziročne takmer o rovnakú sumu, ako vzrástli mzdové výdavky. Vláda chronicky prestreľuje svoj kapitálový rozpočet, v tomto roku o viac než miliardu eur. Nejde teda o úsporu, vláda projekty nevyradila pre ich nezmyselnosť, ale odložila na neskôr pre neschopnosť verejnej správy ich realizovať a financovať najmä z európskych fondov.

Ďalšia významná úspora má tiež nálepku „okolnosti“ a nie je dôsledkom reformného úsilia. Nesmierne štedrá Európska centrálna banka vláde šetrí zdroje politikou nulových úrokov. Keby sme platili rovnakú úrokovú sadzbu ako v roku 2008 (platíme nižšiu aj napriek tomu, že náš dlh vzrástol dvojnásobne...), potrebovali by sme ďalších 0,4 miliardy eur vo výdavkoch.

Zbojnícky spôsob

Znížiť deficit radikálnym nárastom daňových príjmov veru nie je žiadne umenie, stačí mať pohodlnú väčšinu v parlamente. Na jednej strane je dobre, že vláda približuje výdavky príjmom. Občania by nemali žiť v ilúzii života nad pomery. Zvolila však zbojnícky spôsob, berie bohatým, ale na revanš neposkytuje kvalitnejšie služby. Udržiava rozsiahly sociálny systém s nízkou efektivitou a obrovskými záväzkami, ktoré bude mať problémy v budúcnosti financovať. To nie je dobrý výhľad pre krajinu ani jej ekonomiku.

Keď nedávno ratingová agentúra Standard and Poors zlepšila výhľad slovenského ratingu, nebolo to preto, že vláda udržateľne konsoliduje, ale preto, že ekonomický rast by jej mal v nasledujúcom období pomáhať v snahe udržať deficit pod hranicou troch percent HDP. Na zvyšovanie daní a jednorazové opatrenia sa nedá spoliehať donekonečna.

Sme, 17.8.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards