Nezodvihnuté kamene (príspevok na IT Summit)

Nasledujúci text zaznel na IT Summit 2014 v Bratislave, kde 25.9.2014 na pozvanie ITAS vystúpil za INESS analytik Martin Vlachynský. Témou bolo daňové zaťaženie slovenských podnikateľov.  Sprievodnú prezentáciu nájdete tu.

Nezodvihnuté kamene (príspevok na IT Summit)

Kľúčovou pomocou vlády podnikateľom by bola najmä zmena jej fiškálnej paradigmy. Bohužiaľ, pripravená novela dani z príjmu právnických osôb je len zarytým pokračovaním toho starého prístupu.

Netreba vravieť tráve aby rástla, stačí z nej zodvihnúť kamene. Výrok, ktorý som si prečítal len pred nedávnom, ale hneď sa zaradil medzi moje najobľúbenejšie, pretože pekne vystihuje prístup verejnej správy k ekonomike.

V posledných dvoch rokoch sa stupňuje snaha nejakým spôsobom slovenskú ekonomiku aktívne nakopnúť. Len výberovo: podpora startupov, podpora zamestnávania mladých, 1 eurová sro-čka a ďalšie.

Snaha sa cení, ale každý z týchto krokov má v sebe nejaký problém. Napríklad 1e eurová sro-čka je momentálne nastavená tak, že už prvá faktúra môže spoločnosť dostať do krízového stavu. Nesú v sebe aj nepríjemný faktor vyberania víťazov, keď úradnícka tabuľka rozhoduje o tom, kto je start up, alebo čo je výskum.

Slovenskej ekonomike by skôr pomohlo odstránenie kameňov, ktoré na nej ležia. A je ich stále viac.

Tri uznávané nezávislé rebríčky konkurencieschopnosti ukazujú od začiatku krízy v roku 2008 výrazný prepad postavenia Slovenska. Pri pohľade na podfaktory nájdeme prakticky vždy spoločné menovatele. Neefektívny trh práce, neefektívne verejné inštitúcie a najmä katastrofálna vymožiteľnosť práva, hlavne obchodného.

Pozrime sa, ako zareagovala na krízu fiškálna politika. Na obrázku jednotlivé krivky znázorňujú vývoj sadzby korporátnej dane v Únii. Najväčšia skupina štátov sadzbu korporátnej dane jednorazovo, alebo systematicky znižovala. Časť štátov ju nemenila vôbec. Ale len tri štáty ju zodvihli natrvalo, medzi nimi aj Slovensko.

Najnovšia novela je pokračovaním tohto trendu. Kto máte vo svojich firmách na starosti financie, už asi zmeny poznáte, sú to najmä zmeny v odpisoch a úpravy daňovo uznateľných výdavkov. Zvýšenie sadzby z 19 na 23 percent pre rok 2013 malo rozpočtu priniesť zhruba 300 miliónov eur. Teraz navrhovaná úprava daňovej bázy má priniesť zhruba 200 miliónov eur (ďalších 80 miliónov zavedenie virtuálnych registračných pokladníc). Inak povedané, aktuálna novela má zhruba rovnaký efekt, ako ďalšie zvýšenie daňovej sadzby o 2-3 percentuálne body.

Toto je jedným z prejavov existujúcej paradigmy, podľa ktorej je podnikateľ verejnosti predstavovaný ako nebezpečie, ako systematická škodná pre verejné financie, ktorej zákonodarca a rôzne daňové kobry musia ísť po krku.

Často sa skloňujú spojenia daňové úniky a vyhýbanie sa daniam. Daňové úniky predstavujú kriminálne aktivity. Najmä v podobe nadmerných odpočtov DPH predstavujú skutočné nebezpečenstvo, aj pre ostatných, čestných podnikateľov. Bohužiaľ, aj tu zareagovala verejná správa spôsobom, že vinní ste všetci, pokiaľ nedokážete opak a zaviedla administratívne náročné novinky v oblasti platenia DPH.

Naproti tomu vyhýbanie sa daniam, alebo tiež daňová optimalizácia, predstavuje legálnu a plne legitímnu aktivitu podnikateľov. Avšak aj tejto aktivite sa niektorí verejní činitelia snažia dať kvázi kriminálnu nálepku a bojujú proti nej aj spomínanou novelou zákona.

Tou navrhovanou zmenou paradigmy by mal byť presne opačný prístup. Nie podnikateľ má obhajovať zachovanie sadzieb dane či veľkosti daňovej bázy, ale vláda by mala obhájiť pokračujúci rast výdavkov, pretrvávajúce plytvanie a neefektivity vo svojej spotrebe, na ktorú potrebuje vybrať zdroje.

Zmenou paradigmy by miesto hľadania ciest ako získať zo súkromného sektora ďalšie zdroje malo byť hľadanie zdrojov u seba. Napríklad náš projekt Plytvanie štátu medzi rokmi 2007-2013 identifikoval konkrétne prípady plytvania vo výške viac ako tri miliardy eur, čo zodpovedá viac ako jeden a pol ročnému príjmu z korporátnej dane.

Priestor pre šetrenie je otvorený aj inde. Veľké úspory sú možné eliminovaním výdavkov fungujúcich na princípe „vezmem z vrecka občanovi, preženiem cez úradníka a vrátim občanovi nazad“, ako sú napríklad neadresné detské prídavky a iné. Ušetriť by sa dalo zredukovaním obrovského množstva obcí, eliminovaním investičných stimulov, kde len ten posledný skonzumuje dane viac ako 40 000 firiem. Vláda má 300 účelových zariadené, 800 príspevkových organizácii a mnoho ďalších vecí, ktoré by si zaslúžili hĺbkový audit.

Rôzne podpory startupov, dotačné programy, odpisy na vedu a podobné budú vždy mať maximálne polovičatý úspech, ak sa nezmení nazeranie vlády na podnikateľov. Hodnota podnikania nespočíva v napĺňaní štátneho rozpočtu, to je len vedľajší bonus.


 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards