INESS, Letta, Draghi

Ďalší významný európsky líder správne konštatuje, že zaostávame za našimi globálnymi konkurentmi. Dôvod? Nízky rast spôsobený hromadou byrokracie zavedenej od poslednej finančnej krízy.

Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky a bývalý taliansky premiér, technokrat z povolania, dostal od Ursuly von der Leyenovej za úlohu zistiť príčiny slabej hospodárskej výkonnosti EÚ. Jeho správa, ktorá je hrozivým hodnotením toho, čo sa v hospodárstve EÚ za posledné desaťročie pokazilo, je už vonku. 

Ak ste si teraz spomenuli, že veď takúto analýzu pred pár mesiacmi publikoval Enrico Letta, tak ste si spomenuli správne. Táto úradnícka obsesia, na všetko mať stohy analýz, je pre EÚ typická. Návod pre Európsku komisiu, ako pozdvihnúť jednotný trh na piedestál, spísali členovia združenia Epicenter vrátane INESS v publikácii Sila trhu (eng verzia tu, SK verzia tu).

Hoci Draghi s Lettom správne identifikovali problém európskej konkurencieschopnosti (alebo jej nedostatok), najdôležitejšia je reakcia naň. 

Draghi potvrdil to, čo európski zástancovia voľného trhu hovoria už dlhšie: napriek úspešným základom jednotného trhu Európa zaostáva za USA a Čínou, a to z dôvodu nadmernej regulácie a nadmerného zdaňovania, ktoré sa od finančnej krízy ešte zhoršuje. 

 Od zavedenia Lisabonskej zmluvy v roku 2010 sa počet právnych predpisov EÚ zdvojnásobil a od Maastrichtskej zmluvy sa zvýšil sedemnásobne. Hlavnú ťarchu tohto regulačného zaťaženia pociťujú malé a stredné podniky, pričom viac ako polovica z nich ich uvádza ako hlavný problém, ktorému čelia pri podnikaní.

Takže teraz, keď sme zistili, že stúpenci voľného trhu a (niektorí) politici sú na rovnakej strane, pokiaľ ide o analýzu problému a konečné ciele (konkrétne zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a podpora hospodárskeho rastu), stojí za to pozrieť sa na navrhované riešenia.

Draghi uznáva, že je potrebné znížiť byrokraciu v technologickom sektore. Tento sektor poháňal rast produktivity v USA, ale v Európe sa nemohol rozvíjať rovnakým tempom v dôsledku nespočetných technologických predpisov, ako sú GDPR, DMA, DSA, Zákon o AI. Ak sa európskym startupom podarí preplávať labyrintom technologických regulácií EÚ, aj tak je pravdepodobné, že opustia EÚ, aby mohli rozšíriť svoje aktivity z dôvodu nedostatku možností financovania na starom kontinente. 

Draghiho odporúčania na nápravu nedostatku investícií v Európe sú len chodením okolo horúcej kaše. Jeho odporúčania na lepšiu koordináciu výskumu a inovácií medzi členmi EÚ alebo prehodnotenie prísnych kapitálových požiadaviek v rámci pravidiel Solventnosti II sú síce chvályhodné, ale neriešia zásadný rozdiel medzi USA a Európou. „Úroveň dôchodkových aktív v EÚ predstavovala len 32 % HDP, zatiaľ čo v USA celkové aktíva dosahovali 142 % HDP“ - tento ohromujúci rozdiel Draghi správne identifikoval.  Priebežne financované dôchodkové systémy európskych krajín sú v podstate problémom nielen preto, že sa v dôsledku demografickej krízy menia na ponziho schémy, ale aj preto, že im chýba dôležitý nástroj financovania podnikov a investícií: veľké dôchodkové fondy. 

Hoci Draghi žiada členské štáty EÚ, aby lepšie koordinovali svoj roztrieštený mechanizmus štátnej pomoci a potenciálne zabezpečili viac vlastných finančných prostriedkov pre EÚ, neuvádza zjavné riešenie: reformovať naše dôchodkové systémy a zabezpečiť, aby boli založené na kapitalizácii (II. A III.pilier), a nie na prerozdeľovaní. Ak by sa súčasný odhadovaný nedostatok európskych príspevkov na dôchodkové zabezpečenie v porovnaní s celkovými nákladmi - ktorý sa odhaduje na 5,6 % HDP EÚ, teda 823 miliárd EUR - odstránil vďaka prechodu na systém kapitálového sporenia, potom by Draghi dokázal odstrániť rozdiel vo financovaní investícií medzi EÚ a USA bez toho, aby sa musel uchýliť k väčšiemu množstvu spoločných pôžičiek EÚ, ako navrhol. 

Ako väčšina politikov, ani Draghi nedokáže odolať pokušeniu mať svoj koláč a zjesť ho. Zatiaľ čo podrobne rozoberá, ako USA prekonávajú EÚ takmer vo všetkých kľúčových hospodárskych ukazovateľoch, výslovne odmieta myšlienku upustiť od akéhokoľvek nákladného aspektu nášho sociálneho štátu. Udržať štedré sociálne systémy v Európe pri klesajúcom demografickom vývoji a investovať podobné sumy do priemyselnej politiky ako USA nie je možné, aj keby si to naši lídri z celého srdca želali. Bolo by lepšie, keby sme uznali existujúce kompromisy a zabezpečili, aby sa Európa nesnažila konkurovať USA alebo Číne štátnymi dotáciami, ktoré si nemôžeme dovoliť. 

Správna diagnóza je len prvým krokom skladačky. Nesprávne a v nevhodnom čase nastavené liečenie choroby môže situáciu len zhoršiť. Treba však zdôrazniť, že Draghiho správa je krokom správnym smerom. Tvorcovia politík EÚ sa konečne prebúdzajú do reality, že bez hospodárskeho rastu bude Európa odsúdená na pomalý, mučivý úpadok.  Taliansky ekonóm by túto hrozbu pochopil lepšie ako ktokoľvek iný. 

Adam Bartha, Epicenter

Text bol mierne upravený, v origináli bol publikovaný tu.