Kedy prídu nápady

Na nedostatok zábavy sa na  slovenskej politickej scéne nedá sťažovať. Bohužiaľ, s nedostatkom nápadov je to horšie.

Kedy prídu nápady

Spomínate si na roky 1998-2006? To boli časy! Reštrukturalizácia bánk, daňová reforma, reforma samosprávy, reforma zdravotníctva, privatizácia, dôchodková reforma, reforma rozpočtového plánovania...

Pri týchto slovách si niektorí s láskou spomenú, ako sa slovenské mačiatko menilo v tatranského tigra, iných chytí zimnica z hrôz „miklošovského neoliberalizmu“.

Faktom však je, že na väčšinu vtedajších ekonomických výziev na Slovensku bol plán a ten plán sa väčšinou aj vykonal. Až kým niekde okolo roku 2004 nedošiel všetkým dych.

Aké sú dnes v ponuke riešenia na aktuálne problémy?

Na veľké regionálne rozdiely, nevýkonné školstvo, zdravotníctvo na hranici bankrotu, kapitálový dlh na železnici a nerýchlostných cestách, deficitný dôchodkový systém, slimačie tempo súdnych sporov a mnohé iné? Nie sú ani dobré, ani zlé, sú v princípe žiadne.

Za ostatných 13 rokov sa klíma zásadným spôsobom zmenila. Takmer nepretržitá vláda Smeru posunula latku.

Z niečoho, čo bolo ešte pár rokov dozadu úsmevným populizmom, sú dnes opatrenia, voči ktorým sa málo ktorá opozičná strana odváži vyhradiť. Vlaky zadarmo? No, možno trošku vylepšiť, ale určite nie zrušiť!

Minimálny dôchodok, radikálne zvýšenie mzdových príplatkov, obedy zadarmo, rekreačné poukazy – to sú všetko jednosmerky. S veľkou pravdepodobnosťou tu ostanú, nech už bude výsledok volieb akýkoľvek. Hlavne nepodráždiť voliča.

Samozrejme, všetci chcú bojovať proti byrokracii, za lepšie podnikateľské prostredie (so špeciálnym dôrazom na malé a stredné podniky, lebo tie sú miazgou ekonomiky), zastaviť memorovanie v školách, znížiť regionálne rozdiely, zmeniť „montovňu na vedomostnú ekonomiku, zlepšiť zdravotníctvo, pomôcť farmárom a zastaviť drancovanie štátnych lesov.

V realite som ale spomedzi tej zhruba desiatky relevantných strán videl možno 3-4 konkrétne návrhy, ktoré by mali šancu niektorý z týchto problémov zlepšiť.

Dobre, možno im krivdím, veď väčšina programov ešte nie je na svete. Alebo si strany veľké reformné esá nechávajú v rukáve, aby nevystrašili pred voľbami voličov, a vytiahnu ich až po voľbách.

Ale tipol by som si, že veľké prekvapenia sa konať nebudú. Nebude odvaha prísť s privatizáciou Slovenskej pošty, liberalizáciou železníc, reformou odvodového systému, reálnym šetrením v štátnej správe prepustením minimálne 20 % nadbytočných zamestnancov na prehrievajúci sa trh práce, regionalizáciou minimálnej mzdy, či zacielením sociálneho systému.

Dočkáme sa len rôznofarebných sociálnych balíčkov. Lebo reformy bolia a keď sa ekonomike darí, nikomu sa príliš nechce trpieť.

HN, 12.8.2019

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards