Kto môže za stav slovenských verejných financií?

Slovenské verejné financie sú v mizernom stave. To nie je len povzdych večne nespokojného ufrflanca, ale štatistická realita. Za rok 2023 bol náš deficit tretí najhorší v Eurozóne a aktuálny rok nebude o nič lepší.

Koalícia vedele, že ich daňový balíček vyvolá širokú nevoľu a preto od začiatku komunikujú vinníkov: predchádzajúce tri vlády. Vraj Matovič, Heger a Odór (ktorý bez podpory parlamentu „vládol“ len šesť mesiacov) zaťali sekeru 20 miliárd eur.

Vyrátali to jednoducho. Porovnali dlh na začiatku a na konci tohto troj-obdobia a voilà, máme 20 miliárd. V jednoduchosti je krása možno v hudbe, ale nie vo verejných financiách. Môžeme namietať tucet dôvodov, prečo je takéto jednoduché rátanie „zodpovednosti“ nezmyselné – nie je očistené o infláciu, zmenu HDP, či zmenu hotovostných rezerv.

V roku 2019 malo rozpočtové prebytky 17 európskych štátov. Slovensko k nim nepatrilo, hoci napríklad Česko áno. To malo rozpočtový prebytok 4 roky po sebe, Slovensko nikdy v histórii. Takže keď prišli Covid a ruská invázia, chytili nás  s nohavicami dole.

Tieto nedostatky logiky vládneho výpočtu si všimli mnohí a v médiách na to aj upozorňujú. Najhlasnejšie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá poukázala na to, že indikátor udržateľnosti slovenského rozpočtu sa začal veľmi rýchlo zhoršovať už od roku 2015.

Nebudem opakovať všetky čísla a ďalšie fakty. No zaujal ma jeden argumentačný fenomén, ktorý sa v tejto diskusii opakovane objavil. Obdobie covidu a následnej energetickej krízy je v ňom brané ako niečo dané. To samozrejme platí z pohľadu samotnej existencie týchto udalostí, ktoré žiaden politik nemal moc ovplyvniť.

Čo však nebolo dané bol dopad týchto udalostí na verejné rozpočty. Plne v moci politikov bolo zvoliť si konkrétne nástroje, ktorými odpovedali na obe krízy – aj s príslušnými cenovkami – a takisto ich trvanie. Nebudem tu spomínať konkrétne opatrenia a ich rozsah, to nech si každý doplní sám.

Rozhodovanie vlád musíme hodnotiť aj počas ťažkých čias a nie nad ním mávnuť rukou, lebo „veď kríza“. Táto pripomienka sa nevzťahuje len na covidovo-energetické obdobie, ale na všetky krízy minulosti aj budúcnosti.

Skrátená odpoveď na titulnú otázku je „všetci“. Dôstojnejšia odpoveď znie, že za to môže politická kultúra finančnej nezodpovednosti, rozpočtovej negramotnosti a ignorovania budúcnosti. Tá sa tu buduje a posilňuje vláda za vládou. 

16. 11. 2024, HNonline