Mzdy zdravotníkov ako hrozba aj príležitosť

Na jednej strane je tvrdenie, že vláda „šetrí na zdravotníkoch“. Na strane druhej, že ich mzdy v posledných rokoch solídne narástli, a že takýto postup odborárov v „ťažkých časoch“ sa podobá na vydieranie a že zneuctili princípy tureckého bazáru, na ktorých sa vždy staval rozpočet.

Nemám žiadnu porovnávaciu tabuľku so mzdami zdravotníkov vo V4, môžete si ich zopár skúsiť vygoogliť. Akékoľvek presné čísla budú ale zavádzajúce. Mzdy zdravotníkov výrazne ovplyvňujú príplatky a museli by sme porovnávať modelové príklady. Naviac aj susedné krajiny sa zúčastňujú mzdových pretekov a údaje za rok 2024 môžu byť o dosť iné, ako napríklad za 2021. Zo zozbieraných čriepkov konštatujem, že zdravotnícke mzdy minimálne v otázke lekárov vo V4 sú viac-menej porovnateľné.

Porovnanie však môže byť zdravotníkom jedno. Ak na trhu cítia priestor na lepší zárobok, môžu pýtať – obzvlášť ak to majú pozichrované starou dohodou s dohodnutými percentami. Ako sa v nedávnom komentári vyjadril analytik Dušan Zachar, dodatočnou motiváciou odborárov môže byť aj snaha predísť precedensu s narušením automatu.

Vláda teoreticky má možnosť ustúpiť. V rozpočte bola pôvodne vata okolo 400 miliónov eur, po novej ponuke ministra Šaška ostáva ešte asi 300 miliónov. Nie je to však len rezerva pre zdravotníctvo, ale pre celý rozpočet. Napríklad má kryť situáciu, ak výnos z obávanej transakčnej dane nesplní očakávania. Alebo kompenzácie za plyn ostanú naďalej plošné. Zvýšením výdavkov v zdravotníctve by síce nastal problém s výdavkovými limitmi tohto rezortu, ale ako vravel jeden náš bývalý premiér – kde je vôľa, tam je cesta.

No asi cítime, že to nie je ideálne riešenie. Absolútne minimum, čo by vláda mala spraviť, je dohodnúť niečo za niečo. To niečo by mal byť hĺbkový audit úväzkov a na ňu naviazanej produkcie v štátnych nemocniciach. Ideálne zo strany rešpektovanej nezávislej medzinárodnej spoločnosti. Ak obložnosť aj počet hospitalizácii klesá a počet lekárov sa nemení, či dokonca stúpa, minimálne to vyvoláva otázky ohľadom produktivity. Pri konferenčných bufetových stoloch kolujú historky o tom, ako niektorí nemocniční lekári dokážu zázračne slúžiť v dvoch rôznych ambulanciách v rovnakom čase. Verím, že sú to len ojedinelé anekdoty a odborári by s takýmto auditom nemali mať najmenší problém.

Alebo si vláda povie, že keď už dostala takéto politické citróny, tak z nich spraví limonádu. Výzvu na súboj príjme a spraví dva systémové kroky. Prvým by bolo zrušenie platového automatu. Automatické každoročné zvyšovanie miezd kohokoľvek bez posúdenia zvýšenia produktivity práce je ekonomický nezmysel. Lekárske odbory sú silné všade v Európe, takisto chodia do štrajkov (len tento rok boli v Nemecku, Švédsku, Slovinsku) a dojednávajú výrazné nárasty miezd.

Mzdy majú základ v kolektívnom vyjednávaní, kde sú niekedy partnerom skôr zamestnávatelia v kombinácii s vedením regiónov (severské krajiny, Nemecko), niekedy centrálna vláda (východná Európa, Francúzsko, UK). Automatická ročná indexácia miezd zdravotníkov bez potreby vyjednávania je však veľmi raritná, identifikoval som ju len v Belgicku a Luxembursku, kde je však celoplošná (v Belgicku pre verejných zamestnancov, v Luxembursku pre všetkých), odvíja sa od inflácie a napríklad Luxembursko ju počas inflačného roka 2022 pozastavilo.

Zdravotníci majú o dopyt po svojej práci na najbližšie dekády postarané a trhový tlak povedie k zvyšovaniu miezd aj bez automatu. No pravidelné vyjednávanie pomôže do procesu vrátiť aktuálne ekonomické reálie. Vyjednávanie by primárne malo prebiehať medzi zamestnancami a zamestnávateľmi – teda nemocnicami.

Problémom slovenského systému nie sú mzdové tabuľky, ale finančné zdravie nemocníc. Zdravá nemocnica dokáže zaplatiť konkurenčné mzdy. Nakoniec, ani dnes nie je nikde napísané, že zdravotníci si nemôžu vyjednať so zamestnávateľom mzdy aj nad rámec automatu.
V minulosti to nebolo ojedinelé. Vyššie spomínaný audit by pomohol nahliadnuť aj do tejto komnaty.  

Tým sa dostávame k druhému kroku vo výrobe citrónovej limonády. Predpokladajme, že významná časť výpovedí by sa naozaj uskutočnila a (primárne štátne) nemocnice by opustili možno stovky lekárov, ktorí by sa v systéme presunuli niekam inam. Tento krok by v systéme vyvolal krízu a viedol by k veľkým problémom na mnohých oddeleniach - ale s veľkou pravdepodobnosťou nie ku kolapsu. Kríza plodí reformy a bol by to unikátny moment spraviť veľké zmeny v štátnych nemocniciach. Rekapitalizovať a transformovať, vytvoriť holding, pospájať oddelenia, upraviť kompetencie, administratívne povinnosti, zaviesť výkonnostné ukazovatele, a tak ďalej. Na niečo také ale treba mať pripravených ľudí, nápady aj odhodlanie. A trošku sa obávam, že v tomto bude na ministerstve problém.

Činnosť INESS podporili aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.

21. 11. 2024, SME Komentáre