Slovensko v urbanizácii zaostáva, počet Slovákov žijúcich v mestských centrách sa znížil o štvrtinu

Rozloženie obyvateľstva medzi mestské centrá (urban centers), mestské zoskupenia (urban clusters) a vidiecke osídlenia (rural grid cells) nie je téma len pre geografov. Toto rozloženie zvyčajne dosť vypovedá aj o fungovaní ekonomiky a pracovného trhu. Sú to práve väčšie mestá, v ktorých ľudia pracujú v treťom či štvrtom sektore, a kde vznikajú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Naopak, vo vidieckych osídleniach zvyknú ľudia pracovať skôr v prvom či druhom sektore, a aj dotácie pre poľnohospodárov či investičné stimuly smerujú práve do vidieckych osídlení a regiónov s nižším podielom obyvateľstva žijúcom v mestách.

Ako sú rozdelené typy sídiel?

Európska komisia prostredníctvom svojho programu na medzinárodné analyzovanie ľudských sídiel delí ľudské sídla na tri typy: mestské centrá (urban centers), mestské zoskupenia (urban clusters) a na vidiecke osídlenia (rural grid cells). 

Mestské centrá (urban areas) sú definované ako súvislé populačné bunky zaberajúce 1 kilometer štvorcový (contiguous grid cells) s hustotou aspoň 1500 obyvateľov na kilometer štvorcový a celkovou populáciou aspoň 50 000 obyvateľov. V praxi teda medzi mestské centrum patrí napríklad väčšina Bratislavy (okrem napríklad časti Podunajských Biskupíc či Devínskej Novej Vsi), a väčšina Košíc, Žiliny či Prešova. 

Mestské zoskupenia (urban clusters) sú definované, ako súvislé populačné bunky zaberajúce 1 kilometer štvorcový s hustotou aspoň 300 obyvateľov na kilometer štvorcový a celkovou populáciou aspoň 5000 obyvateľov. Medzi mestské zoskupenia patria mestá ako Šamorín či Pezinok.

Za vidiecke osídlenia sú považované populačné bunky s hustotou osídlenia nižšou než 300 obyvateľov na 1 kilometer štvorcový. Vyše 96% populačných buniek na Slovensku je v tejto kategórii. 

Konkrétne vysvetlenie zaradenia časti obcí a miesto do týchto troch skupín uvádzame v druhej časti tohto textu.

Vývoj na Slovensku (1990 - 2015)

Vo vývoji veľkosti populácie týchto troch typov sídiel badať jasné trendy. Najjasnejším trendom je drastický úbytok počtu obyvateľov mestských centier. Podiel ľudí žijúcich v mestských centrách klesol z 20 percent v roku 1990 o 5 percentuálnych bodov na 15 percent v roku 2015. Celkový počet obyvateľov mestských centier klesol napriek tomu, že populácia Slovenska medzi rokmi 1990 až 2015 narástla o 148 000, a to z 1,044 milióna obyvateľov na 812 000 obyvateľov v roku 2015. Úbytok obyvateľov mestských centier akceleroval najmä v rokoch 2000 až 2015, počas ktorých klesol počet obyvateľov mestských centier o 160 000. 

Naopak, počet obyvateľov žijúcich vo vidieckych osídleniach narástol o 217 000 obyvateľov, a to z 2,391 milióna obyvateľov na 2,608 milióna obyvateľov. Podiel ľudí žijúcich vo vidieckych osídleniach sa tak zvýšil zo 45 na 48 percent.

Počet obyvateľov mestských zoskupení sa tiež zvýšil, a to o 162 000 obyvateľov z 1,840 milióna obyvateľov na dva milióny obyvateľov. Podiel ľudí žijúcich v mestských zoskupeniach teda narástol z 35 na 37 percent. Kým v rokoch 1990-2000 bol výrazný najmä nárast počtu ľudí žijúcich vo vidieckych osídleniach (nárast o 115 000 obyvateľov), tak v rokoch 2000- 2015 sa zase výraznejšie zvýšil počet ľudí žijúcich v mestských zoskupeniach. 

Porovnanie s krajinami V4 a Rakúskom

Na to, aby sme vedeli zhodnotiť a zanalyzovať dáta ich potrebujeme zasadiť do kontextu. Nedobrou správou pre Slovensko je, že máme jednoznačne najmenší podiel ľudí žijúcich v mestských centrách. 

Slovensko nielenže nedosahuje ani polovicu rakúskeho podielu (31 percent) no dosahuje sotva 70% hodnoty krajiny s druhým najnižším podielom, ktorý ma Česko (22 percent). Výrazne vyššie hodnoty má aj Maďarsko (27 percent) a Poľsko (28 percent). 

Slovensko však dominuje v podiele ľudí žijúcich vo vidieckych osídleniach. Ten dosahuje na Slovensku 48 percent. To je o 5 percentuálnych bodov vyšší podiel než v Rakúsku (43 percent) a o 7 až 10 percentuálnych bodov vyšší podiel než vo zvyšku krajín. Najmenej ľudí žijúcich vo vidieckych osídleniach má Maďarsko (38 percent).

V počte ľudí žijúcich v mestských zoskupeniach sa Slovensko s 37 percentami umiestnilo na delenom prvom mieste s Českom. Najmenší podiel ľudí žijúcich v mestských zoskupeniach má Rakúsko (27 percent), pričom nižší podiel majú aj Maďarsko (33 percent) a Poľsko (35 percent).

Záver

Vo všeobecnosti platí (hoci s viacerými výnimkami), že čím rozvinutejšia a bohatšia krajina, tým väčší podiel ľudí žije v mestských centrách, a tým vyšší stupeň urbanizácie krajina má. Nízky podiel ľudí žijúcich v mestských centrách je pre Slovensko nedobrou správou, a tak výrazný pokles podielu ľudí žijúcich v mestských centrách je správou ešte horšou. Práve do väčších miest prichádzajú investori a práve vo väčších mestách vznikajú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. V neprospech Slovenska síce hrá to, že populácia Bratislavy je výrazne nižšia než populácia ktoréhokoľvek z hlavných miest ostatných krajín, z ktorých každé ma okolo 1,3 milióna obyvateľov, no aj tak je podiel 15 percent „veľkomestského“ obyvateľstva veľmi nízky.

Metodika

Populačná bunka je štvorcová oblasť dlhá aj široká jeden kilometer. Celé územie krajiny je rozdelené na takéto bunky. Každá bunka podľa počtu obyvateľov a počtu obyvateľov susediacich buniek spadá do jednej z troch vyššie uvedených kategórií. Za susediacu bunku pre splnenie kritérií na klasifikáciu skupiny populačných buniek ako mestského centra sa považuje taká, ktorá susedí s uvedenou populačnou bunkou celou hranou, každá populačná bunka má teda 4 susediace populačné bunky. To znamená, že na mestské centrum musí zoskupenie daných buniek ktoré majú hustotu obyvateľstva vyššiu ako 1500 obyvateľov mať dokopy aspoň 50 000 obyvateľov. Populačná bunka, ktorá síce nemá 1500 obyvateľov no aspoň 5 buniek, ktoré ju obklopujú (aj v prípade že susedia diagonálne), spĺňajú toto pravidlo, je táto bunka považovaná za súčasť mestského centra.  

Pri mestskom zoskupení ide o cifry 300 obyvateľov na meter štvorcový a 5000 obyvateľov dokopy, avšak za susediacu bunku sa považuje aj tá, ktorá susedí s uvedenou populačnou bunkou diagonálne. Výnimka pre populačnú bunku ktorá je obklopená aspoň 5 bunkami, ktoré spĺňajú pravidlo minimálne 300 obyvateľov na kilometer štvorcový sa neuplatňuje. Posledné dostupné dáta sú z roku 2015. Predtým boli zozbierané za roky 1975, 1990 a 2000.

Obr. 1 Identifikácia mestského centra

Obr. 2 Identifikácia mestského zoskupenia

Zdroje:

Zdroj dát:

https://ghsl.jrc.ec.europa.eu/visualisation.php# 

Metodológia:

https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Territorial_typologies_manual_-_cluster_types#Classes_for_the_typology_and_their_conditions

Obr. 3 Mapa Slovenska podľa typov sídiel (červenou farbou sú vyznačené mestské centrá, žltou farbou mestské zoskupenia a priehľadné vidiecke oblasti)

Obr. 4 Mapa Slovenska podľa typov sídiel (červenou farbou sú vyznačené mestské centrá, žltou farbou mestské zoskupenia a priehľadne vidiecke oblasti)