Prestaňme raziť cestu „čím viac vysokoškolákov, tým lepšie“

V Slovenskom vysokom školstve sa poslednú dekádu udiali dva tektonické posuny, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kvalitu. Počas poslednej dekády sa viac ako zdvojnásobil podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30 - 34 rokov. Splnili sme cieľ, ktorý sme prisľúbili EÚ a dosiahli 40 %. A zároveň s týmto rastom podielu došlo k výraznému poklesu v absolútnom počte študentov z približne 50-tisíc v jednom ročníku na 31-tisíc. Čo tieto dva posuny priniesli? 

Prestaňme raziť cestu „čím viac vysokoškolákov, tým lepšie“

Preosiať cez sito vysokoškolského štúdia dvakrát väčší podiel mladých ľudí sa dá len tak, že zväčšíte oká na site. Cestou najmenšieho odporu sa stali humanitné odbory a celkovo odbory jednoduchšie na absolvovanie. 

Tento rok nastúpilo na vysoké školy 31tisíc študentov. Z nich viac ako 4 500 sa rozhodlo pre učiteľské a pedagogické smery, 2 200 na filozoficko-historické,  1 700 sociálno-psychologické  a 700 umelecké. Vo výsledku takmer tretina študentov študuje odbory, kde môžeme otvorene pochybovať o ich následnom kariérnom využití nadobudnutých vedomostí. Len pre porovnanie, na strojárstvo nastúpilo v roku 2020 1 500 študentov a na informatiku 2 200. Jediný odbor, ktorý zažil poslednú dekádu výraznejší nárast podielu študentov a zároveň nejde o „cestu najmenšieho odporu“ je odbor zdravotníctva.

To, že toľko ľudí študuje odbory, ktoré sú o to ľahšie na vyštudovanie, o čo ťažšie sa s nimi uplatňuje v praxi, nie je niekoho zámer alebo vedomá chyba. Je to jednoducho neúprosný fakt daný distribučným rozdelením akademických predispozícií ľudí. Keď viac ako zdvojnásobíte podiel vysokoškolských študentov v ročníku, nedá sa vyhnúť tomu, že dostanete na vysoké školy aj menej akademicky zdatných študentov. A tí nedokážu zvládnuť ťažšie, technickejšie smery.

Okrem tohto posunu na strane dopytu paralelne prebiehal aj druhý posun na strane ponuky. Ponuka sa totižto musela vysporiadať s tým, že aj napriek stúpajúcemu podielu vysokoškolákov ich celkový počet výrazne klesal. A to hlavne z dvoch dôvodov. Tým prvým je demografia a tým druhým odliv študentov do zahraničia, hlavne do Českej republiky.

Každý absolvent prvej lekcie ekonómie vie, že kde je previs ponuky nad dopytom, tam musí prísť k zníženiu ceny. Lenže vysoké školstvo je u nás bezplatné. Cenu nižšiu ako nula sa nedá dať. Univerzity však našli iný spôsob ako si konkurovať. Keď nemohli znížiť finančné náklady, začali znižovať akademické nároky.

Priamym následkom týchto dvoch tektonických posunov vo vysokom školstve je napríklad zbytočná prekvalifikovanosť. Za poslednú dekádu pribudlo na Slovensku približne 300-tisíc absolventov vysokých škôl. Avšak z toho približne polovica sa zamestnala na pozíciách, ktoré nevyžadovali 3. stupeň vzdelania. A ďalšie desaťtisíce absolventov pracujú v iných odboroch než vyštudovali. To znamená, že stovky miliónov eur pretiekli vysokým školstvom s veľmi otáznou hodnotou pre spoločnosť.

Neblahé následky dvoch posunov však presakujú aj do nižších stupňov vzdelania. Hecovanie dopytu po vysokých školách a stanovenie centrálneho cieľa na 40 % ľudí s diplomom zmenilo aj stredné školstvo. Ľudia začali vnímať vysokú školu ako dôležitý krok kariérneho postupu, na ktorý najlepšie pripraví gymnázium. Počas posledných dvoch dekád vzrástol podiel žiakov na gymnáziách o polovicu. Z 20 % na 30 %.

Aké sú riešenia tohto stavu? V prvom rade odstrániť cieľ 40 % a prestať raziť cestu „čím viac vysokoškolákov tým lepšie“. Avšak zmeniť spoločenské vnímanie dôležitosti vysokoškolského diplomu, ktoré sa tu pestovalo posledné dekády nebude jednoduché. 

Pomôcť znížiť dopyt po odboroch s nízkou mierou uplatniteľnosti na trhu práce by mohlo zavedenie spolufinancovania vzdelania na vysokých školách. To by navyše zabrzdilo aj celkový rast podielu ľudí, ktorí sa na vysoké školy hlásia. Úplný základ by však malo byť zníženie počtu rokov, ktoré strávi vysokoškolák na univerzite. Na Slovensku bude ťažké presvedčiť ľudí o hodnote bakalárskeho titulu. Preto sa javí ako jediná možná cesta spraviť z päťročného magisterského štúdia štvorročné.   

Sústrediť sa iba na vysoké školy však nestačí. Mladým ľudom je potrebné ponúknuť kvalitnú alternatívu za tretí stupeň. Preto bude potrebné reformovať a oživiť stredné odborné školstvo. Začať sa dá napríklad tým, že sa racionalizuje košatá sieť stredných škôl. Počas poslednej dekády poklesol počet študentov na jednu strednú školu z 380 na 280 žiakov. 

Taktiež je potrebné zaviesť vyššie odborné vzdelanie, čo sú kratšie, typicky dvojročné programy s priamym napojením na prax. V zahraničí sa nazývajú krátke terciárne programy a navštevuje ich v priemere patina študentov. U nás nula. Nehovoriac o celkovom napojení na prax v prípade stredných škôl. Duálne vzdelávanie pomaly rastie, ale stále sme na hony vzdialení od krajín ako Nemecko alebo Švajčiarsko. V nich väčšina mladých ľudí absolvuje najlepšie praktické vyučovanie – chodia počas štúdia do práce. 
 

Komentár bol uverejnený v SME

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards