Aj keby prebehli verejné diskusie, neboli by plnohodnotné

Radovan Ďurana sa v rozhovore pre Hospodárske noviny vyjadril k plánu obnovy. 17. 09. 2020.

Aj keby prebehli verejné diskusie, neboli by plnohodnotné

Plánu obnovy chýba šťava a moment prekvapenia, hodnotí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

V čom sú podľa vás reformy z plánu obnovy inovatívne?

V zásade si myslím, že tam nie sú žiadne dramatické novinky a zmeny a ide to v kontexte verejnej odbornej diskusie, ktorá tu prebiehala v minulosti aj mimo vládnych kruhov.

Prečo ministerstvo tak dlho držalo plán „pod pokrievkou“ a oficiálne ho dodnes nezverejnilo?

Neviem, čo k tomu povedať. Ja som fanúšikom transparentných a verejných diskusií, ale na druhej strane samotný projekt plánu obnovy Európskej únie vznikol neuvážene. Je to predovšetkým marketingový nástroj Únie, ktorého výsledkom je prísny termín, do októbra by mal byť plán hotový. Keby mali prebiehať adekvátne verejné diskusie, je dosť možné, že v tých letných mesiacoch a pri mimoriadnych COVID obmedzeniach by diskusia nebola plnohodnotná.

Súhlasíte so zvoleným postupom vlády, teda najskôr niečo nakresliť na rezorte financií a potom si pýtať od ľudí „požehnanie“? Je podľa vás realistické, že verejnosť tieto návrhy vážne ovplyvní?

Musíme si uvedomiť, že žijeme v krajine, kde má najväčšiu váhu slova koaličná rada. Vládnuce strany nastavujú rámec diskusie a myslím si, že koaličná rada určí pevné hranice toho, o čom sa bude môcť diskutovať a o čom už nie. Treba však povedať, že pri príprave tohto dokumentu sa vychádzalo aj z mnohých predchádzajúcich dokumentov, najmä od Inštitútu environmentálnej politiky, takže v reformnom pláne nie sú žiadne zásadné novinky, o ktorých by verejnosť už nevedela.

Zadanie od Európskej komisie bolo vágne. Hodnotíte pozitívne, že naša vláda vytvorila takýto komplexný dokument?

Ako som už naznačil, ja mám pocit, že tomu dokumentu chýba šťava, moment prekvapenia. Na jednej strane je to pochopiteľné, pretože my vieme o oblastiach, ktoré potrebujú reformy, teda dôchodkový systém, zdravotníctvo, v sociálnom systéme sa strácajú peniaze, máme veľký počet dlhodobo nezamestnaných. Takže tam žiadne prekvapenie nemohlo nastať. Chýba mu však niečo, ako keď v roku 2004 prišla radikálna zmena jednotnej sadzby dane a stala sa leitmotívom a medzinárodne rešpektovanou reformou. Nie je tam nič, čo by nemali Poliaci ani Česi, ani Maďari vo svojom reformnom pláne. A myslím si, že ten náš mohol byť ambicióznejší, len to by si vyžadovalo zodpovednú prácu na strane škrtania výdavkov. A túto chuť do škrtania výdavkov nevidíme.

To sú teda podľa vás negatíva. Ktoré sú však tie najhlavnejšie časti plánu, ktoré prinesú zmenu?

Dokument má asi sto strán a je tam asi 40 politík, je naozaj rozsiahly a ja veľmi neuznávam zovšeobecňovanie dôležitých dokumentov. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku je rozhodne dôležité, že sa vyrovnáme s dôchodkovým systémom, hovorí sa o zrušení stropu, obmedzení minimálnych dôchodkov. To sú obrovské výdavky, ktoré by malo Slovensku v budúcnosti utiahnuť. Na reformnom balíku sú najdôležitejšie opatrenia a kroky, ktoré nestoja veľa peňazí. A to sú predovšetkým reforma verejnej správy, tak aby fungovala elektronicky, zmena podnikateľského prostredia, zmena súdnictva, obchodného registra.

Stále sa presne nevie, ako chce Komisia financovať tieto reformy. Bolo by pre Slovensko lepšie financovanie cez konkrétne projekty alebo aby peniaze prišli ako odmena za reformy?

Obrovské množstvo zdrojov má ísť do výmeny kotlov v domácnostiach, ktoré znečisťujú prostredie, do zateplenia budov, škôl. Po uplynulých skúsenostiach s problémami s efektívnym čerpaním prostriedkov je v záujme odstránenia korupcie a plytvania dobré mať kontrolu nad peniazmi aj z Európskej komisie. Väčšiu slobodu by sme mali, keby peniaze prichádzali en bloc a mohli by sme s nimi lepšie nakladať, ale otázka je, či sa to podarí, pretože celý mechanizmus čerpania eurofondov bol pomalý, zdĺhavý a komplikovaný a dochádzalo tam k neefektívnemu schvaľovaniu projektov.

Slovensko si, čo sa týka čerpania klasických eurofondov, nevedie veľmi dobre, v siedmom z 10 rokov tohto obdobia sme ledva presiahli 30 percent. Myslíte si, že teraz to bude inak a budeme schopní celý balík peňazí využiť?

To je skôr otázka, či dokážeme vybudovať kvalitnejší byrokratický aparát. Na druhej strane budeme vystavení novému problému, keď budeme chcieť naraz zatepľovať tisíc budov, naraz opravovať školy a budovať cesty, tak sa môžeme dostať do situácie, keď bude problém zohnať firmy a cena projektov bude rásť. To je však problém plánu obnovy Únie, že chce v krátkom čase minúť veľa zdrojov, a môžeme naraziť na kapacitné problémy. Jednak nebudeme mať byrokratický aparát, ktorý to bude vedieť spracovať, a na druhej strane dodávateľov, ktorí budú vedieť ponúknuť dopytované služby.

Čo vnímate ako prioritu, kde by sa malo zakročiť čo najskôr?

Hlavné výdavkové skupiny ako financovanie zatepľovania, platy učiteľov. Aj keď platy učiteľov by som vyňal, pretože to si myslím, že je niečo, čo vytvára riziko, že štát potom bude ťažšie zháňať zdroj, aby mohol pokračovať vo vyplácaní vysokých platov. To je celkom neštandardné, že je to zahrnuté v tomto reformnom pláne. Zatepľovanie budov a budovanie kanalizácií sú však všetko témy, ktoré sa financujú zo štandardných eurofondov, a je na zamyslenie, prečo to chceme financovať aj z reformného balíka plánu obnovy.

Remišová predstavila svojich päť reformných bodov pre klasické eurofondy, pri pláne obnovy je ich osem. Nebolo by lepšie, keby boli strategické oblasti totožné? Alebo dáva zmysel, že odlišné formy financovania majú odlišné stratégie?

Keď započítame aj peniaze z klasických eurofondov, tak minúť v priebehu štyroch rokov desať miliárd eur je náročné. Je náročné to vyskladať z kvalitných projektov. Myslím si, že aj v minulosti sme to videli, že Európska komisia nám odpúšťala a umožňovala transfery medzi eurofondmi, množstvo nevyčerpaných zdrojov sme mohli teraz použiť na financovanie prvej pomoci. Malo by to logiku, keby to bolo koordinované, ale obávam sa, že procesy nie sú v rovnakom štádiu. Reformný plán však určite nebude možné ignorovať pri definícii nastávajúceho programového obdobia. Denisa Funtíková

Náš plán mohol byť ambicióznejší, to by si však vyžadovalo zodpovednú prácu na škrtaní výdavkov.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards