Aj v ekonómii sú dezinformácie

Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii Španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácii o ekonomických dopadoch zvyšovania minimálnej mzdy.

Tlačová správa hneď v úvode vytvára dojem, že závery štúdie podporujú „častejšie názory ekonómov, že rast minimálnej mzdy automaticky neohrozuje pracovné miesta, na rozdiel od všeobecného presvedčenia v 90. rokoch 20. storočia.“

Toto je však v priamom rozpore s tým, čo uvádzajú samotní autori štúdie. Tá je síce v španielčine, ale vďaka AI prekladačom ako DeepL, sa do nej môžete začítať. Autori v nej uvádzajú, že skokové zvýšenie minimálnej mzdy v Španielsku malo priamy negatívny dopad na ohrozené skupiny obyvateľstva, čo je v súlade s tradičnými závermi o negatívnych dopadoch minimálnej mzdy. Autori píšu o tom, že mladým ľudom vzrástli ťažkosti pri hľadaní si prvej práce, vzrástol podiel zmlúv na čiastočný úväzok na úkor plného úväzku, poklesol počet odpracovaných hodín a starší ľudia častejšie prišli o prácu.

Následne sa v tlačovej správe sa píše o tom, že zvýšenie minimálnej mzdy prinieslo stratu 90-145 tisíc pracovných miest. Ide však o podhodnocovanie záverov štúdie. V nej autori píšu, že v roku 2019 bolo v Španielsku 1,8 milióna pracovných miest v ohrozenej skupine. A na základe výskumu odhadujú, že skokové zvýšenie prinieslo čistú stratu pracovných miest na úrovni 6-11 percentuálnych bodov. Teda kvôli minimálnej mzde nevzniklo alebo zaniklo spolu 98-180 tisíc pracovných miest. Takto čítajú závery štúdie aj španielske noviny The Local v angličtine.

Zaujímavá však nie len faktická nesprávnosť, ale aj ideologická interpretácia. Strata pracovných miest či už na úrovni 90-145 alebo 98-180 tisíc je reálny problém. Minimálne stotisíc Španielov stratilo možnosť živiť sa prácou. To je pri prepočítaní na slovenské podmienky strata približne 10 tisíc pracovných miest za jeden rok. Pričom treba pripomenúť, že za posledných 8 rokov rástla minimálna mzda na Slovensku výrazne rýchlejšie ako v Španielsku. Konkrétne 85 % verzus 46 %. Takže u nás môžeme očakávať ešte negatívnejšie dopady minimálnej mzdy. Takúto interpretáciu záverov štúdie podporujú aj iné média, ktoré hovoria o zlyhaní španielskej minimálnej mzdy.

No a na záver sa v prebratej tlačovej správe píše o tom, že „Porovnanie rokov 2019 a 2020 je problematické, keďže v roku 2020 zasiahla Španielsko, podobne ako iné krajiny vo svete, pandémia nového koronavírusu.“ Čo vytvára u čitateľa dojem, že „pozitívne závery“ štúdie o vplyve minimálnej mzdy je ešte potrebné upraviť o príchod pandémie, že nebyť pandémie, namerali by ešte optimistickejšie výsledky. Keby si však autori tlačovej správy alebo tí, ktorí ju preberali, prečítali danú štúdiu, tak zistia, že sa v nej explicitne píše, že autori skúmali len rok 2019. Dokonca uvádzajú, že pandémia, ktorá začala v roku 2020 by pravdepodobne ešte zvýraznila negatívny vplyv minimálnej mzdy.

Minimálna mzda je emotívna téma. Burcovanie za jej zvyšovanie a trivializovanie jej negatívnych dopadov prináša podobné lacné body ako nadávanie na Rómov či imigrantov. O to dôležitejšie je v médiách správne interpretovať a neskresľovať závery rôznych štúdii a zasadzovať ich do kontextu. Áno, existujú štúdie, ktoré nachádzajú žiadny alebo mierny dopad mierneho zvyšovania minimálnej mzdy. Dôležité však je, že na každú takúto štúdiu nájdete množstvo iných štúdií, ktoré prichádzajú k pesimistickejším záverom. A tie majú, bohužiaľ, pre slovenskú realitu s veľkými regionálnymi rozdielmi, s problémami s dlhodobo nezamestnanými a extrémne vysokým rastom minimálnej mzdy počas posledných rokov, jednoducho vyššiu relevanciu. Fajnšmekrov, ktorých téma svetových analýz minimálnej mzdy zaujíma viac, môžeme odkázať na publikáciu, ktorá sa touto témou zaoberá.

Pôvodne vyšlo v Denníku N.