Aká je úloha škôl v spoločnosti?

Asi sa zhodneme, že na odpovedi sa nezhodneme. Koľko ľudí, toľko názorov. Pri hľadaní odpovede je však užitočné si školy rozdeliť na dve skupiny. Tie základné a vyššie.

Aká je úloha škôl v spoločnosti?

Pri základných školách by sme mohli nájsť zhodu aspoň na základných úlohách, ako získať gramotnosť, nezabiť prirodzenú zvedavosť detí a zabezpečiť pre ne bezpečné a príjemné prostredie, keď sú rodičia v práci. A následne sa môžeme pohádať o všetkých možných detailoch. 

Pri vyššom vzdelávaní je však situácia výrazne jednoduchšia a menej polemická. Úlohou stredných odborných a vysokých škôl je pripraviť mladých ľudí na ich kariéru. Napriek tomu sa pravidelne stretávam s názorom, že tomu tak zďaleka nie je. Že tieto školy tu nie sú pre zamestnávateľov, aby pre nich školili pracovnú silu. Najčastejšie tento názor artikulujú odborníci na školstvo alebo učitelia a vedúci samotných škôl.

Mám dva problémy s týmto názorom odborníkov. Po prvé, že realita im často dáva za pravdu, a po druhé, že by to tak nemalo byť.

 

Majú pravdu

Dnes to, nanešťastie, vyzerá tak, že stredné a vysoké školy často nepripravujú svojich študentov na ich budúcu kariéru. Problém má niekoľko úrovní. Nejde len o kvalitu vyučovacieho procesu, ale aj o štruktúru odborov, slabý dôraz na praktické zručnosti, absenciu kontaktu s praxou, zbytočnú dĺžku vzdelávania a nakoniec nadvzdelanie.

Výsledkom je, že z každoročnej nádielky absolventov stredných škôl sa na trhu práce uchytí len 30 percent. Zvyšok pokračuje na vysokej škole (približne polovica absolventov) alebo ostane nezamestnaný či mimo evidencie (približne pätina absolventov). V zamestnanosti mladých ľudí sme spomedzi európskych krajín na 6. mieste od konca. Pod nami sú len krajiny ako Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Taliansko a Grécko.

Pri vysokých školách taktiež nie je príliš veľa dôvodov na radosť. Tu absolventi majú síce nižšiu mieru nezamestnanosti, ale pracujú na miestach, ktoré nevyžadovali vysokoškolské vzdelávanie. Za poslednú dekádu pribudlo približne 300-tisíc vysokoškolákov. A z nich približne polovica si našla prácu, na ktorú nepotrebovali študovať vysokú školu. Ich to stálo päť rokov produktívneho života a daňových poplatníkov stovky miliónov eur.

 

Nemali by mať pravdu

Tento stav nepovažujem za optimálny. Absolventi vyššieho vzdelávania by mali dosahovať lepšie výsledky na trhu práce. A to nepíšem preto, lebo si myslím, že vzdelávanie je tu na to, aby sa mohli točiť kolesá kapitalizmu, alebo preto, že ma platí priemyselná lobby. Myslím si to preto, lebo si to myslí drvivá väčšina ľudí vstupujúcich do vyššieho vzdelávania. Mladí ľudia študujú na stredných a vysokých školách, aby si následne našli dobré zamestnanie a mohli sa venovať kariére.

Samozrejme, nemusí to platiť pre všetkých. Nazdávam sa, že existujú aj mladí ľudia, ktorí idú študovať, aby si predĺžili detstvo, odložili povinnosti dospelého človeka alebo mali možnosť študovať rôzne zaujímavé, aj keď nepraktické veci. Teóriám o kultúrnom „pozdvihovaní ducha“ vysokými školami neverím, navyše si myslím, že urážajú stredoškolských učiteľov.

Štúdium s minimálnou šancou na využitie v kariére nie je samo osebe problém. Musíme si však priznať, že toto sú luxusné statky, ktoré majú vysokú cenu, a neexistuje dôvod zaraďovať ich medzi sociálnu politiku vo forme bezplatného štúdia. Keď chcú ľudia luxus, majú si zaň zaplatiť. A nie nárokovať si od daňových poplatníkov, aby sa im na to skladali. Ale to isté, ak nie ešte vo väčšej miere, platí aj pre vyššie riešené štúdium, ktoré pomáha absolventom rozbehnúť ich kariéru. Aj oni by si mali platiť za vzdelanie. Inak je výsledkom regresívna politika, keď sa chudobnejší občania nedobrovoľne skladajú na luxusnú spotrebu alebo investíciu do kariéry tým bohatším.

Takže aká je úloha škôl v spoločnosti? Určite sa nezhodneme na odpovedi, ale mali by sme sa zhodnúť na tom, kto má o tom rozhodovať. Súhlasím, že by o úlohe škôl v spoločnosti nemali rozhodovať zamestnávatelia a priemysel. Ale ani odborníci alebo nebodaj samotní učitelia, dekani či riaditelia škôl. Mal by o tom rozhodovať dopyt zákazníkov ochotných platiť za svoje vzdelanie. Samotní študenti.

Pôvodne vyšlo na Denníku N

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards