Ako nepomáhať regiónom

Mnoho Slovákov strávilo tohtoročné prázdniny výletmi po slovenských horách. Tam si mohli všimnúť zaujímavý cenový fenomén - vysokohorskú prirážku. Pol litra kofoly a jedna horalka nemajú všade na Slovensku rovnakú cenovku. Viete si predstaviť, že by chcel nejaký politik riešiť túto „krivdu" reguláciou? Ani ja nie. Ale stačí, že sa začneme rozprávať o cene za prácu, a už je oheň na streche.

Ako nepomáhať regiónom

Moderné odbory z Volkswagenu a minister práce prišli s návrhom, aby musel každý zamestnávateľ na Slovensku platiť rovnakú mzdu dvom svojim zamestnancom z opačnej strany republiky. Zoberte si vašu obľúbenú maloobchodu sieť, ktorá ma pobočku v Čadci a v Bratislave. S veľkou pravdepodobnosťou platí zamestnancom približne o 20 percent rozdielne mzdy. Snaha o regulovanie tohto rozdielu je možno menej smiešna ako v príklade s horalkami, ale o to nebezpečnejšia. Hoci sa to niekomu nemusí páčiť, mzda je cena. A tak v sebe mzda ako každá cena koncentruje množstvo lokálnych vedomostí a možností, ktoré je potrebné zohľadniť na trhu práce. Každý trh práce má inú ponuku zamestnancov, iný dopyt zamestnávateľov, iné náklady na logistiku, ale aj iné životné náklady pre ľudí. Nedávna štúdia NBS ukázala, že ak zoberieme do úvahy práve tieto posledné náklady, tak sa stratí až polovica rozdielov v platoch medzi regiónmi na Slovensku. Čo sa stane, ak politici zákonom prikážu ignorovať tieto rozdiely? Teda napríklad prikážu vyplácať bratislavskú mzdu v Poltári? Podnik na východe Slovenska bude musieť zvýšiť ceny miestnym spotrebiteľom, stane sa menej konkurencieschopný a pravdepodobne postupne skrachuje. A spolu s ním zanikne aj ono pracovné miesto. Alebo ani nevznikne - skúste si predstaviť, koľko investícií by nemeckí investori priniesli na Slovensko, keby nemeckí odborári presadili, že za rovnakú prácu musí byť rovnaká mzda aj na Slovensku. Čo sa, naopak, stane, ak politici prikážu vyplácať poltársku mzdu v Bratislave? Podnik v drahom meste nenájde dosť zamestnancov, alebo sa mu prihlásia len ľudia bez skúseností a rovnako to s ním pôjde dole vodou. Správne nastavená mzda je jednoducho kľúčová skúška správnosti podnikateľského nápadu.

To, že nejde len o nejaké teoretické úvahy, ale o reálne problémy, môžeme vidieť na dvoch konkrétnych príkladoch zo Slovenska. Na jednej strane sú tu učitelia, kde tabuľkové platy v školstve nezohľadňujú regionálne rozdiely. Tohtoročný priemerný plat učiteľa je 1 386 eur. To je krásna odmena pre učiteľa z dedinky na východe Slovenska. Ale nástupný plat 900 eur nepostačuje na život začínajúcemu učiteľovi y Bratislave. Výsledkom je, že v Bratislave dlhodobo chýbajú učitelia a deti nemá kto vzdelávať. Na druhej strane máme skúsenosti aj s opačnou situáciou, keď politici z Bratislavy nastavili príliš vysoké mzdy pre zaostávajúce regióny. Príkladom je minimálna mzda. Tá v posledných rokoch rástla extrémne rýchlo a výsledkom je, že mzdové náklady na predavačku sa priblížili k tisíc eurám mesačne. To je pre malé predajne na východe Slovenska neudržateľné, a preto tam nájdete množstvo dediniek bez obchodov.

Dobiehanie regiónov sa jednoducho nedá robiť cenovou reguláciou. Nepomôže, keď zákonom stiahneme bohatý kraj na úroveň chudobných. Ako v prípade platov učiteľov. Ani keď zákonom vytiahneme chudobný kraj na úroveň bohatého. Ako v prípade minimálnej mzdy. V oboch prípadoch nebude výsledkom vyššia životná úroveň, ale neobsadené pracovné miesta alebo nezamestnanosť.

Celý komentár bol uverejnený v Pravde.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards