Ako OMT zachraňovalo

Prvé „krízové zákroky“ Európskej centrálnej banky prišli už v lete 2007 kedy k pádu Lehman Brothers a masovému rozšíreniu povedomia o vážnej finančnej kríze chýbal viac než rok. V prých rokoch bola kríza najmä o finančných inštitúciach. Až v roku 2010, keď vyšiel najavo katastrofálny stav gréckych verejných financií, sa zlomilo tabu – a zrazu bola na svete dlhová kríza. Celý rad európskych štátov začal mať náhle problémy financovať sa na trhoch.

ECB na finančnú a dlhovú krízu reagovala postupne troma skupinami opatrení. Najskôr do systému tlačila likviditu cez programy dlhodobých pôžičiek finančným inštitúciám (TLTRO), následne prišla so sľubom záruk na štátne dlhopisy (OMT) a nakoniec operáciami, zameranými na vyvolanie cenovej inflácie a zvýšené úverovanie súkromnému sektoru (cieľené LTRO, nákup aktív – kvantitatívne uvoľnovanie).

Práve OMT sa ukázalo ako kľúčovým momentom v dlhovej kríze, keď sa podarilo na dlhšiu dobu znížiť výnosy problémových dlhopisov. Ako vidieť na obrázku, znázorňujúcom pohyby CDS (teda akéhosi poistenia dlhopisov). Pohyb hore na ose Y znamená nárast ceny tohto poistenia a teda vyššie vnímané riziko (talianskych) štátnych dlhopisov. Vidno obrovský skok hore medzi rokmi 2010-2011, potom veľmi mierne upokojenie po spustené LTRO. To však bolo prakticky vymazané v lete 2012, keď strach z talianskych dlhopisov opäť narástol.Vyhlásenie OMT tieto obavy opäť poslalo do úzadia.

Ako budú tieto grafy vyzerať o rok? Politická nestabilita a očakávaný obrat ECB znamená dnes pre taliansku vládu najvyššie úroky na dlhopisoch za posledných 2,5 roka.

Zdroj: European Monetary and Financial Outlook 19 April 2017, Peter Praet