Ako sa bude vyvíjať počet zdravotníkov na Slovensku

Či už ste v posledných rokoch absolvovali niekoľkomesačné čakanie na operáciu, alebo ste len hodiny presedeli v čakárni, na vlastnej koži ste okúsili jeden z plejády problémov, ktorým slovenské zdravotníctvo čelí. Tým problémom je nedostatok personálu – „zniesli“ by sme skrátka viac lekárov a sestier.

Poddimenzovanosť zdravotníckeho sektora sa v rôznych kontextoch spomína už roky. Diskusia na túto tému sa však posunula a problém, o ktorom sme matne tušili na základe občasných dôkazov, nadobudol oveľa konkrétnejšie kontúry.

Prvý posun nastal vďaka analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá ukázala, že v najbližších rokoch na Slovensku budú chýbať stovky lekárov a tisícky sestier v porovnaní so súčasným stavom, ktorý už tiež nie je optimálny z pohľadu dopytu.

Pre čitateľa však toto „chýbanie“ môže pôsobiť do istej miery abstraktne. Aby sme tejto hrozbe dali konkrétnejšiu podobu, pripravili sme v INESS našu vlastnú analýzu, ktorej plnú verziu si môžete prečítať na stránke iness.sk. Vytvorili sme modely na predpoveď vývoja počtu lekárov a sestier, pri ktorých sme brali do úvahy vekové zloženie, počty absolventov či odchody do zahraničia. Následne sme tieto zistenia zasadili do kontextu starnúcej slovenskej populácie – práve táto kombinácia totiž pomáha uvedomiť si hĺbku problému, ktorému čelíme.

Modely sme mali v čase, keď analytici RRZ zverejnili ich analýzu, už rozpracované. Že sa RRZ venuje tejto téme, sme netušili. V našej analýze ponúkame čitateľovi dodatočnú pridanú hodnotu, a to na troch úrovniach.

Po prvé, ide o „overenie“ výsledkov analýzy RRZ. Po druhé, v INESS sme použili mierne odlišný prístup a pripravili sme pre obe skupiny pracovníkov tri scenáre vývoja ich počtu (optimistický, neutrálny a pesimistický). Po tretie, zakomponovanie veku pacientov nám ponúka praktický pohľad na skutočnú budúcu dostupnosť služieb zdravotníkov.

Graf 1 ilustruje, že vo zvolenom časovom období dôjde v každom z namodelovaných scenárov k zvýšeniu počtu lekárov na Slovensku. Je pravda, že v pesimistickom scenári by sa do roku 2030 počet lekárov zmenil len veľmi mierne, ale aj v ňom by do systému pribudlo približne 500 lekárov. Pri naplnení predpokladov použitých pre neutrálny scenár by sme do toho istého roka navýšili počet lekárov o necelých 1600. Najviac lekárov by v Slovenskom zdravotníckom systéme bolo pri naplnení predpokladov použitých pre optimistický scenár – v tomto prípade by medzi rokmi 2021 a 2030 počet lekárov narástol o takmer 3000.

Pri pohľade na jednotlivé scenáre môže čitateľ nadobudnúť pocit, že situácia nie je až taká kritická. Lenže spomínané čísla musíme interpretovať v širšom kontexte demografického vývoja. Pri pohľade na vývoj veľkosti skupiny ľudí vo veku 70 rokov a viac vidíme, že jej podiel na populácii bude postupne narastať. Zatiaľ čo v roku 2021 bolo v tejto skupine 606 545 jednotlivcov a predstavovala približne 11 percent populácie, v roku 2030 bude pozostávať z viac než 850-tisíc jednotlivcov (a teda potenciálnych pacientov) a blížiť sa 16 percentám populácie.

Prečo je to dôležité? Ľudia nevyužívajú zdravotníctvo rovnomerne počas života – spotreba v zdravotníctve stúpa s vekom jednotlivca. Keď sa v náhodne vybranej slovenskej čakárni rozhliadnete vôkol seba, je pravdepodobné, že uvidíte hlavne starších ľudí. Z celkových nákladov, ktoré jednotlivec zdravotnému systému vytvorí, vzniká až približne polovica v období od 65. narodenín. V praxi to znamená, že aj ak celková populácia ostane približne rovnaká, ale zvýši sa v nej podiel starých ľudí, dopyt po zdravotných službách zosilnie.

Pozreli sme sa preto, ako sa bude vyvíjať počet osôb vo veku 70 rokov a viac pripadajúcich na jedného lekára. Táto metrika ukazuje, že aj keď počet lekárov narastie, pomerná situácia sa zhorší. Aj za tých najpriaznivejších okolností totiž narastie množstvo práce, ktoré bude musieť jeden lekár priemerne vykonať. V optimistickom scenári dôjde k navýšeniu počtu pacientov vo vekovej skupine 70+ na jedného lekára „len“ o približne 23 percent. Neutrálny scenár už predpokladá nárast o jednu tretinu (33 percent) a v pesimistickom scenári ide dokonca až o 40-percentný nárast. Nie je preto pravda, že by nás v prípade lekárov netlačila topánka. Naopak, reálne zaťaženie lekárov bude v najbližších rokoch stúpať a zdravotná starostlivosť sa stane menej dostupnou.

Rovnako ako pri lekároch sme postupovali aj pri zdravotných sestrách. Najprv sme sa pozreli na to, ako sa bude v najbližších rokoch vyvíjať ich počet:

V prípade sestier ani jeden zo scenárov nepredpokladá v roku 2030 vyšší počet ako v roku 2021. V najlepšom (!) z namodelovaných scenárov príde Slovensko za toto obdobie o približne 1600 sestier, čo predstavuje pokles o približne päť percent. V neutrálnom scenári počet zdravotných sestier poklesne až o približne 2200 sestier (pokles o vyše sedem percent). A v pesimistickom scenári príde Slovensko o takmer 3600 zdravotných sestier, čo zodpovedá poklesu o takmer 12 percent.

Tento úbytok sa, pochopiteľne, premietne aj do pomeru pacientov vo veku 70 rokov a viac na jednu sestru. Rovnako ako v prípade lekárov, aj v prípade sestier narastie množstvo práce, ktoré budú musieť vykonávať. V percentuálnom vyjadrení ide o približne 53-percentný nárast v optimistickom scenári. Pri naplnení predpokladov použitých pre neutrálny scenár by sme boli svedkami navýšenia o takmer 58 percent. A v pesimistickom scenári by sme zažili najvýznamnejší, viac ako 63-percentný, nárast.

Aj u sestier tak dôjde k situácii, keď budú pacientom môcť venovať menej času, v dôsledku čoho je možné predpokladať aj horšiu úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nemodelovali sme však zdravotníckych asistentov, ktorí môžu tento pokles do nejakej miery zmierňovať.

Nižšia reálna dostupnosť

Naše zistenia potvrdzujú výsledky analýzy RRZ a jednoznačne ukazujú, že ak sa nič nezmení, Slovensko čaká obrovský problém s reálnou dostupnosťou zdravotných služieb. Dnešné čakacie lehoty sa môžu zmeniť na žiadne čakacie lehoty, keďže bude problém vôbec sa k špecialistovi objednať.

Náš zdravotný systém teda nutne potrebuje zmenu. Ako by taká zmena mohla vyzerať? Existujú dve stratégie, ktoré sa navzájom nevylučujú – môžeme sa teda snažiť o obe naraz. Na túto tému sme v INESS pripravili publikáciu Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení, v ktorej sa téme a riešeniam venujeme hlbšie a ktorú si môžete prečítať na stránke iness.sk.

Prvou stratégiou je snažiť sa o zvýšenie počtu zdravotných pracovníkov. Na tomto mieste spomenieme aspoň niekoľko krokov, ktoré by mohli situáciu zlepšiť.

V prípade lekárov by sa Slovensko malo dereguláciou prostredia uchádzať o lekárov z tretích krajín. Takisto by sa malo pristúpiť k úprave pomeru zahraničných a slovenských študentov na lekárskych fakultách, prípadne k navýšeniu kapacity lekárskych fakúlt. Potenciál tejto možnosti je však značne limitovaný existenciou hranice záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov. Priestor na zlepšenie však ponúkajú aj iné, menej často spomínané politiky. Napríklad väčšia autonómia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by týmto aktérom rozviazala ruky pri vytváraní atraktívnych (pokojne personalizovaných) pracovných podmienok pre lekárov, čo by mohlo viesť k prilákaniu a udržaniu viacerých lekárov.

V prípade sestier by sa pozornosť príslušných inštitúcií mala zamerať na dve hlavné oblasti. Prvou z nich je zvýšenie udržania sestier v systéme, keďže sa toto číslo podľa niektorých zdrojov pohybuje len okolo úrovne 40 percent. Druhou oblasťou je zatraktívnenie samotnej profesie s cieľom prilákať nových záujemcov, a to napríklad ďalším zvýšením platov, odbremenením od administratívnej práce a úpravou kompetencií.

Počet lekárov a sestier sa však nebude dať zvyšovať donekonečna. Dôležité bude rozloženie záťaže na širšie spektrum poskytovateľov služieb. Príkladom môže byť (nateraz neúspešné) povolenie očkovania v lekárňach.

Druhou stratégiou je zavedenie nástrojov na ovplyvňovanie dopytu po zdravotnej starostlivosti. Politiky sa môžu pohybovať od zavedenia poplatkov s cieľom predídenia nadspotreby až po emancipáciu pacientov a prenos časti starostlivosti na rodiny a komunity (pri takejto stratégii je však potrebné zohľadniť časový horizont, v ktorom začne produkovať želané výsledky). Opäť však existujú aj menej často spomínané alternatívy, ako napríklad rozvoj poistného trhu, na ktorom by si poistenci mohli vybrať z rôzne nadizajnovaných produktov, pričom niektoré by umožňovali poistencovi spolupodieľať sa (zníženým poistným či inými výhodami) na ušetrených zdrojoch vďaka ním zníženej spotrebe zdravotnej starostlivosti.

Ak nedôjde k systémovým zmenám, už v súčasnosti neoptimálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti bude naďalej dramaticky klesať. Navyše tento pokles nie je otázkou dekád, ale niekoľkých rokov.

Denník N, 27.7.2023