Americký ekonomický koláč

Ja som vždy rozdiel medzi ekonomickou ľavicou a pravicou vysvetľoval na príklade koláča. Ľavica ho chce krájať, pravica piecť. No recepty sa postrácali a dnes chcú všetci hlavne krájať.

Čerstvý príklad je z USA. Donald Trump predstavil chaotickú zbierku výrokov, v ktorých vysoko tróni najmä protekcionizmus a schizofrénia v podobe zníženia daní so súčasným zachovaním sociálnych, zdravotných a vojenských výdavkov.

Naproti tomu Kamala Harris postavila svoj program na dedičstve rozsiahlych a formalizovaných Bidenových rozpočtových plánov. Ponúka haldu nových výdavkov, ktoré majú byť kryté podobne veľkou haldou nových daňových príjmov. Ich kumulatívna výška má behom 10 rokov dosiahnuť 4900 miliárd dolárov.  

Najzaujímavejším bodom je návrh zdanenia nezrealizovaných kapitálových príjmov. Inými slovami, ak vlastníte kapitálový majetok - napríklad podiel vo firme - a jeho trhová hodnota narastie, tento nárast sa vám bude počítať ako zdaniteľný príjem. A to bez toho, aby ste najskôr tento majetok museli predať!

Návrh vyvolal značný rozruch. Takéto zdanenie je ranou na solar amerického sna, v rámci ktorého aj skladník v šróbovni si môže vybudovať úspešný startup v Sillicon Valley a stať sa miliardárom. Keďže Harris je jediná alternatíva Trumpa, inštinktívnu potrebu brániť ju zacítili mnohí. Dokonca aj v našich končinách sa objavili podporné komentáre o tom, ako je takéto zdanenie v poriadku, pretože majitelia a šéfovia firiem zarábajú už x-násobky toho, čo zamestnanci. Tento rozdiel narastá a to je zle, treba s tým niečo robiť!

Tu sa dostávame k úvodu s koláčom. Bill Gates ani Jeff Bezos nikomu neodkrojili z koláča. Oni upiekli nové koláče, obrovské haldy nových koláčov. Aj keď ich majetky dosahujú desiatky miliárd dolárov, predstavujú len miniatúrny zlomok nimi vytvorených spotrebiteľských prebytkov. Naviac tento majetok má v drvivej väčšine formu kapitálových podielov, nie mincí v trezore strýka Držgroša. Ak ich majetok rastie, znamená to, že rastú firmy, ktoré spravujú.

Doterajšia „spoločenská dohoda“ bola, že štát im na príjmy siahne až v momente, keď ich presunú k sebe. Zdaňovanie nerealizovaných kapitálových ziskov by znamenalo, že sa nedaní osobný prospech, ale podnikateľský úspech. Dokonca aj ten, ktorý je len hypotetický, pretože nerealizované zisky sa neraz premenia na zrealizované straty. Ak by sa tento nápad stal realitou, je to otvorenie brány do novej, temnejšej éry v krajine, ktorá bola posledných 100 rokov motorom globálnej prosperity.

HN, 7.9.2024